Mesiac (družica): Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 28 bajtov ,  pred 8 rokmi
d
typo
d (robot odstránil interwiki, ktoré je na Wikiúdajoch: ru)
d (typo)
 
== Všeobecná charakteristika ==
Mesiace sú telesá rôzneho tvaru a veľkosti, spravidla menšie ako planéty. Existujú však aj výnimky: najväčší mesiac slnečnej sústavy [[Jupiter]]ov [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]] alebo [[Saturn]]ov mesiac [[Titan (mesiac)|Titan]] sú väčšie ako planéta [[Merkúr]]. Najväčšie mesiace sformovala gravitácia do tvaru blízkemu [[guľa|guli]]. Menšie môžu mať nepravidelný tvar a podobajú sa [[asteroid]]om. Je možné, že mnohé malé mesiace boli skutočne asteroidmi, ktoré pri pohybe slnečnou sústavou zachytila [[gravitácia]] nejakej planéty. Mnohé mesiace (vrátane Mesiaca) majú [[viazaná rotácia|viazanú rotáciu]], to znamená, že k svojej planéte sú otočené stále tou istou stranou. Blízko obiehajúce veľké mesiace môžu na svojej planéte spôsobiť [[zatmenie Slnka]].
 
=== [[Obežná dráha]] ===
{{Hlavný článok|Obežná dráha}}
Väčšina mesiacov obieha po veľkých, [[eliptická dráha|eliptických dráhach]] s veľkým sklonom k [[rovník]]u materskej planéty. Tento jav je charakteristický najmä pre menšie mesiace nepravidelného tvaru. Väčšina z nich má tiež [[Retrográdna dráha|retrográdny smer obehu]] (napríklad mesiac [[Phoebe (mesiac)|Phoebe]]). Ostatné, spravidla veľké mesiace, akým je napríklad aj náš Mesiac, obiehajú [[prográdna dráha|prográdnym smerom]] po približne kruhových blízkych dráhach s malým sklonom k rovien rovníka. Retrográdny smer obehu malých mesiacov naznačuje, že tieto mesiace nevznikli v blízkosti planéty, okolo ktorej obiehajú, ale táto planéta ich neskôr gravitačne pripútala k sebe. Štandardné teórie však zatiaľ presvedčivo nevysvetlili pôvod a správanie sa týchto mesiacov.
[[Súbor:Cassini peers over Titans harzy atmosphare to Saturns south pole.jpg|thumb|left|Horné vrstvy atmosféry [[Titan (mesiac)|Titanu]], mesiaca s najhustejšou [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosférou]] spomedzi mesiacov. V pozadí je viditeľná malá časť osvetlenej strany Saturna]]
 
=== Atmosféra ===
Vzhľadom na fakt, že sú mesiace pomerne malé, majú aj nízku gravitáciu, a preto nie sú schopné udržať si hustú [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]]. Výnimku tvorí opäť Titan, mesiac s najhustejšou atmosférou v slnečnej sústave, ktorého [[atmosférický tlak]] je až 1600 [[Pascal (jednotka)|hPa]]. Všetky veľké guľaté mesiace plynných obrov sú obklopené aspoň riedkou atmosférou, menšie guľaté a nepravidelné mesiace však už nemajú merateľný atmosférický tlak. Mesiace so [[sopečná aktivita|sopečnou aktivitou]] svoju atmosféru neustále dopĺňajú [[chemický prvok|chemickými prvkami]] zo svojho vnútra, ktoré však postupne unikajú do okolitého priestoru.
 
=== Teplota ===
 
=== Sopečná aktivita ===
Z dôvodu, že mesiace sú pomerne malé telesá, nedokázali si udržať veľké vnútorné teplo od čias svojho vzniku. Všetka sopečná aktivita na mesiacoch je následkom [[slapová sila|slapových síl]] ich materských planét. Slapové sily vytvárajú pod kôrou blízko obiehajúcich mesiacov [[trenie]], vďaka čomu sa ich vnútro zahrieva. Medzi najznámejšie vulkanicky aktívne mesiace patrí Io. Na jeho povrchu sa nachádza viac než 80 aktívnych oblastí a viac než 300 sopiek. Jeho povrch neustále pretvárajú sopečné výbuchy. Ďalšie vulkanicky aktívne mesiace sú Saturnov [[Enceladus (mesiac)|Enceladus]] a [[Neptún]]ov [[Triton (mesiac)|Triton]], tieto telesá však nevyvrhujú na svoj povrch lávu, ale vodu. Nie sú výnimočné ani prenosy hmoty z jedného mesiaca na druhý, napríklad Jupiterova [[Amalthea (mesiac)|Amalthea]] má na povrchu výrazne červené sfarbenie, čo sa vysvetľuje ako tenká vrstva síry, ktorá bola vyvrhnutá z vulkanického mesiaca Io. Mesiace môžu odovzdávať svoju hmotu aj [[prstenec planéty|prstencom]]. Najvýraznejším príkladom tohto procesu je Saturnov mesiac Enceladus, ktorého častice vyvrhnuté vulkanickou aktivitou vytvárajú [[prstenec E]].
 
== Názvy mesiacov ==
Mesiace gravitačne vplývajú na telesá vo svojom okolí: na iné mesiace, prstence aj materskú planétu. Vplyv mesiaca na mesiac sa prejavuje napríklad vo forme utvorenia [[dráhová rezonancia|dráhovej rezonancie]], v ktorej sú napríklad dvojice Enceladus a [[Dione (mesiac)|Dione]] (Saturn), Ganymedes a Európa (Jupiter) a ďalšie. Mesiace [[Epimetheus (mesiac)|Epimetheus]] a [[Janus (mesiac)|Janus]] si dokonca vymieňajú svoje obežné dráhy. Často formujú a udržiavajú prstence a medzery v prstencoch (napr. mesiac [[Pan (mesiac)|Pan]] udržiava [[Enckeho medzera|Enckeho medzeru]] v prstencoch Saturna).
 
Mesiace veľmi hmotné v pomere k materskej planéte (najhmotnejší v pomere k planéte je Mesiac Zeme) majú [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] ich vzájomného obehu s planétou blízko povrchu planéty. Tým spôsobujú planéte nezanedbateľné pohyby na ich obežnej dráhe okolo hviezdy. Výrazné sú tiež ich slapové účinky. Ďalším prejavom je [[nutácia]] [[rotačná os|osi]] planéty.
 
U Saturnovho mesiaca [[Rhea (mesiac)|Rhea]] existujú dokonca dôkazy o tom, že by mohla mať okolo seba prstenec podobne ako planéty.
 
== Rekordy medzi mesiacmi ==
75 709

úprav

Navigačné menu