Spitzerov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
odkaz fix.
d (odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}})
d (odkaz fix.)
| obrázok = Spitzer space telescope.jpg
| titulok = Spitzerov vesmírny ďalekohľad - umelecká predstava
| organizácia = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]/[[JPL]]/[[Caltech]]
| hlavní_dodávatelia = [[Lockheed Martin]] /<br />[[Ball Aerospace & Technologies Corp.|Ball Aerospace]]
| iné_názvy =
}}
 
'''Spitzerov vesmírny ďalekohľad''' (pôvodne ''Space Infrared Telescope Facility'' - '''SIRTF''', niekedy sa používa aj skratka '''Spitzer'''<ref name="about" />) je [[kozmické observatórium]], štvrté a posledné z veľkých observatórií [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Je určené na pozorovanie objektov v [[infračervené žiarenie|infračervenej]] oblasti [[elektromagnetické spektrum|spektra]]. Ide o najväčší infračervený teleskop, aký bol kedy vypustený do [[vesmír]]u. Urobil množstvo objavov, medzi ktoré patrí napr. priame zachytenie svetla [[exoplanéta|exoplanét]] [[HD 209458 b]] a [[TrES-1]], potvrdenie teórie, že [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxia Mliečna cesta]] je v skutočnosti [[špirálová galaxia s priečkou]], alebo zmapovanie [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] exoplanéty [[HD 189733 b]]. S jeho pomocou bola vytvorená fotografická mozaika Mliečnej cesty skladajúca sa z 800 tisíc samostatných snímok.
 
Základná misia trvala dva a pol roka, potom bola predlžovaná až do tej doby, kým by sa úplne vyčerpala zásoba chladiaceho [[hélium|hélia]], bez ktorého pozorovanie v určitých častiach spektra nie je možné. Po vyčerpaní zásob hélia pokračuje tzv. „teplá“ misia Spitzera, počas ktorej sa ďalekohľad zohrial vplyvom okolitého prostredia o 30 K. Pozorovacie možnosti ďalekohľadu už síce nie sú také ako pred vyčerpaním hélia, no ukázalo sa, že aj napriek tomu je pre vedu stále veľmi prínosný.<ref name="Kozmos" >{{Citácia periodika
}}</ref>
 
Spitzer sa napokon stal jediným ďalekohľadom z projektu veľkých observatórií [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], ktorý neodštartoval v americkom raketopláne. Pôvodne mal byť vynesený raketoplánom, ale po [[STS-51-L|havárii raketoplánu Challenger]] bol najvyšší stupeň [[Centaur (raketový stupeň)|Centaur LH2/LOX]] nevyhnutný na presun ďalekohľadu na jeho plánovanú obežnú dráhu zakázaný. Satelit podstúpil sériu rekonštrukcií v 90. rokoch, hlavne kvôli rozpočtovým úvahám. Výsledkom bola omnoho menšia i keď stále plne schopná misia, ktorá by mohla použiť menšiu odpaľovaciu raketu [[Delta (nosná raketa)|Delta]]. Jeden z najdôležitejších aspektov týchto rekonštrukcií bol ten, že [[satelit]] mohol použiť Zemou odťahovanú obežnú dráhu. To znamená, že Spitzer obieha okolo Slnka po rovnakej obežnej dráhe ako Zem, ktorú však nasleduje zavesený v tzv. [[libračný bod|libračnom centre]] L2.<ref name="Kleczek">{{Cite book
| author = Josip Kleczek
| title = Náš vesmír
== Výsledky ==
[[Obrázok:Ssc2003-06k 250.jpg|200px|right|thumb|V smere hodinových ručičiek: Infračervené snímky špirálovitej galaxie [[Bodeho galaxia|Messier 81]]; Výbuchy z [[protohviezda|prahviezdy]] Herbig-Haro 46/47; Odhalené prahviezdy v rozmanitom pohľade v tmavej [[globula|globule]] [[IC1396]]; [[kométa]] [[Schwassmann-Wachmann]] 1]]
Prvé snímky získané Spitzerovým ďalekohľadom boli navrhnuté tak, aby zvýraznili schopnosti ďalekohľadu. Ukazovali žeravé [[hviezda|hviezdne]] rodisko, točiace sa prašné [[galaxia|galaxie]], disk úlomkov z formujúcich sa [[planéta|planét]] a organický materiál vo vzdialenom [[vesmír]]e. Odvtedy sa v&nbsp;odbornej aj&nbsp;bežnej tlači pravidelne vyskytovali snímky zo Spitzera, podobne, ako snímky z&nbsp;[[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a [[ESA]]. Jeden z&nbsp;jeho najväčších úspechov nastal v&nbsp;roku [[2005]], kedy zachytil priame svetlo z&nbsp;[[Exoplanéta|exoplanét]] [[HD 209458 b]] a [[TrES-1]] nazývaných [[Horúci Jupiter|horúce Jupitery]] (planéty s&nbsp;hmotnosťou porovnateľnou s planétou Jupiter), ktoré obiehajú vo&nbsp;vzdialenosti len 0,05&nbsp;[[AU]] od svojej materskej hviezdy).<ref>{{Cite web
| title = Tisková zpráva týkající se objevu planet TrES-1 HD a 209458&nbsp;b
| url = http://www.spitzer.caltech.edu/Media/releases/ssc2005-09/release.shtml
| publishdate = 12.2.2004
| accessdate = 2008-7-16
| publisher = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]
| language = anglicky
}}</ref> Z&nbsp;toho vyplýva, že je pre pozorovanie najvhodnejšie, pokiaľ sa nanodiamanty nachádzajú v&nbsp;blízkosti veľmi horúcej hviezdy. Zistilo sa, že nanodiamanty väčšinou vyžarujú IR žiarenie s&nbsp;vlnovou dĺžkou 3,4 až 3,5 a 6 až 10 [[mikrón]]ov. V&nbsp;týchto vlnových dĺžkach je Spitzer obzvlášť citlivý,<ref name="LindaVu" /> a mohol by teda pomôcť zhromaždiť potrebné údaje.

Navigačné menu