Eiffelova veža: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
Verzia používateľa 213.151.236.82 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 176.61.242.22
d (Verzia používateľa 213.151.236.82 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 176.61.242.22)
Veža bola postavená v rokoch [[1887]] až [[1889]] Eiffelovou firmou Gustave Eiffel & Cie pri príležitosti storočného jubilea [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] pre [[Svetová výstava|Svetovú výstavu]]. Architektom nebol Gustave Eiffel ale [[Stephen Sauvestre]], ktorý navrhol túto vežu na objednávku [[Švajčiarsko|Švajčiara]] [[Maurice Koechlin]]a. Ten spolu s [[Emile Nouguier|Emilom Nouguierom]] vytvoril aj prvé náčrty.
 
Stavebné náklady Eiffelovej veže dosiahli presne 7 739 401 frankov a 31 centimov a boli tak asi o jeden milión frankov vyššie ako odhad Gustava Eiffela. V posledných piatich mesiacoch roku jej otvorenia (1889) navštívilo ale novú atrakciu 1,9 milióna ľudí, čím sa do konca roka vrátili už tri štvrtiny celkových nákladov. Týmto sa stala Eiffelova veža výnosným podnikom.
 
[[Súbor:Tour_Eiffel,_July_1888.jpg|thumb|left|stavba Eiffelovej veže, júl [[1888]]]]
3000 kovorobotníkov zložilo 18038 predpripravených jednotlivých železných dielov s 2,5 miliónmi [[nit]]ov iba za 26 mesiacov. S ohľadom na vtedajšie bezpečnostné predpisy je pozoruhodné, že počas výstavby nedošlo k žiadnym smrteľným úrazom.
 
Eiffelova veža narazila na odpor parížskeho obyvateľstva, ktoré ju považovalo za poškvrnu. Vo zvyšku [[Francúzsko|Francúzska]] zväčša nechápali toto vzrušenie hlavného mesta. Pobúrení umelci ju nazvali „tragickou pouličnou lampou“ a vnímali „pochmúrny továrenský komín“ ako zneuctenie Paríža. V umeleckých a literárnych kruhoch sa uskutočňovali kampane, v ktorých sa dokonca vyrábali letáky podpísané mnohými známymi umelcami. Dnes ale všeobecne platí že Eiffelova veža jeako jeden z najkrajších príkladov architektúry sveta. Medzitým ju aj Parížania láskyplne volajú '''Železná dáma'''.
 
Pôvodne mal Eiffel iba 20-ročné povolenie pre vežu; mala sa teda v roku [[1909]] opäť zbúrať. Keďže sa ale jej výška ukázala ako cenná pre komunikáciu, (keď umožnila prvé medziatlantické [[rádiové spojenie]]), mohla aj naďalej ostať stáť .
 
== Pozri aj ==

Navigačné menu