Slanské vrchy: Rozdiel medzi revíziami
drobné |
ref. |
||
| Riadok 100: | Riadok 100: | ||
== Vymedzenie == |
== Vymedzenie == |
||
Pohorie sa tiahne v severojužnom smere od [[Prešov|Prešova]] po hranice s [[Maďarsko|Maďarskom]]. Na západe susedí [[Košická kotlina]], na severe [[Beskydské predhorie]] a na východe [[Východoslovenská pahorkatina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-22| miesto = Bratislava }}</ref> |
Pohorie sa tiahne v severojužnom smere od [[Prešov|Prešova]] po hranice s [[Maďarsko|Maďarskom]]. Na západe susedí [[Košická kotlina]], na severe [[Beskydské predhorie]] a na východe [[Východoslovenská pahorkatina]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-22| miesto = Bratislava }}</ref> |
||
== Delenie == |
== Delenie == |
||
Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov, a to: |
Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov, a to:<ref name="GCS"/> |
||
* [[Šimonka (geomorfologický podcelok)|Šimonka]] |
* [[Šimonka (geomorfologický podcelok)|Šimonka]] |
||
* [[Makovica (geomorfologický podcelok)|Makovica]] |
* [[Makovica (geomorfologický podcelok)|Makovica]] |
||
| Riadok 110: | Riadok 110: | ||
* [[Milič]] |
* [[Milič]] |
||
Najvyšším vrchom je [[Šimonka (vrch)|Šimonka]] ({{Mnm|1092.0|w}}), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 [[metrov nad morom]] patria [[Čierna hora (vrch v Slanských vrchoch)|Čierna hora]] ({{Mnm|1072.7}}) a [[Tri chotáre (vrch v Slanských vrchoch)|Tri chotáre]] ({{Mnm|1025.2}}). |
Najvyšším vrchom je [[Šimonka (vrch)|Šimonka]] ({{Mnm|1092.0|w}}), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 [[metrov nad morom]] patria [[Čierna hora (vrch v Slanských vrchoch)|Čierna hora]] ({{Mnm|1072.7}}) a [[Tri chotáre (vrch v Slanských vrchoch)|Tri chotáre]] ({{Mnm|1025.2}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=21.4673&y=48.94535&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> |
||
== Geológia == |
== Geológia == |
||
Verzia z 10:11, 26. december 2018
| Slanské vrchy | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 Pohľad na Slanské vrchy z Červenej skaly
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Košický kraj, Prešovský kraj |
| Nadradená jednotka |
Matransko-slanská oblasť |
| Susedné jednotky (v SR) |
Košická kotlina Beskydské predhorie Východoslovenská pahorkatina |
| Podradené jednotky |
Šimonka Makovica Mošník Bogota Milič |
| Súradnice | 48°46′S 21°34′V / 48,77°S 21,56°V |
| Najvyšší bod | Šimonka |
| - výška | 1 092,0 m n. m. |
 Poloha Slanských vrchov
| |
| Wikimedia Commons: Slanské vrchy | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slanské vrchy je pohorie a geomorfologický celok vulkanického pôvodu na východnom Slovensku.
Vymedzenie
Pohorie sa tiahne v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom. Na západe susedí Košická kotlina, na severe Beskydské predhorie a na východe Východoslovenská pahorkatina.[1]
Delenie
Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov, a to:[1]
Najvyšším vrchom je Šimonka (1 092,0 m n. m.), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 metrov nad morom patria Čierna hora (1 072,7 m n. m.) a Tri chotáre (1 025,2 m n. m.).[2]
Geológia
Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol - pyroxénickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.
Andezit je využívaný ako stavebný kameň vysokej kvality.
V Slanských vrchoch sa nachádza chránený areál Dubnícke bane[3] s členitým systémom štôlní, kde sa v minulosti ťažil opál. Predmetom ochrany je mimoriadne veľké a vedecky významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. V bývalých baniach bola popísaná zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného.[3]
Vrcholy
Vrcholy Slanských vrchov nad 800 m n. m.:[4][5]
|
|
Sedlá
- Dargovský priesmyk (473 m n. m.)
- Grimov laz (943 m n. m.)
- Červená mláka (855 m n. m.)
- Obracaná studňa (845 m n. m.)
- Hanušovské sedlo (835 m n. m.)
- Herlianske sedlo (660,5 m n. m.)
Galéria
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Vrchol Šimonky -
-
-
Slanské vrchy v jeseni pohľad na Vysielač Dubník
Referencie
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
- ↑ a b Slanské vrchy. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ a b Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.
- ↑ a b Turistická mapa 117 Slanské vrchy – Dargov 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-669-9.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slanské vrchy
