Neutrónová hviezda: Rozdiel medzi revíziami
Opravil som gramatické chyby. |
Napísal som o gravitačnom poli neutrónových hviezd a upravil popisok prvého obrázka. |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Neutron star cross section-sk.svg|thumb| |
[[Súbor:Neutron star cross section-sk.svg|thumb|Základný prierez neutrónovou hviezdou.]] |
||
[[Súbor:Accretion Disk Binary System.jpg|thumb|Umelecká predstava [[dvojhviezda|dvojhviezdy]], pričom jedna zo zložiek je neutrónová hviezda, na ktorú dopadá hmota druhej zložky]] |
[[Súbor:Accretion Disk Binary System.jpg|thumb|Umelecká predstava [[dvojhviezda|dvojhviezdy]], pričom jedna zo zložiek je neutrónová hviezda, na ktorú dopadá hmota druhej zložky]] |
||
'''Neutrónová hviezda''' je vesmírny objekt s enormne silnou gravitáciou a hustotou, ktorý vznikne po výbuchu hviezdy 1,4 hmotnosti Slnka [[Chandrasekharova medza|(Chandrasekharova meza)]]. |
'''Neutrónová hviezda''' je vesmírny objekt s enormne silnou gravitáciou a hustotou, ktorý vznikne po výbuchu hviezdy 1,4 hmotnosti Slnka [[Chandrasekharova medza|(Chandrasekharova meza)]]. |
||
| Riadok 20: | Riadok 20: | ||
== Vznik == |
== Vznik == |
||
Hviezdy zvonku neustále stláča tlak gravitácie, preto vo svojom jadre spaľujú [[vodík]] na [[hélium]]- vytvoria tak energiu a protitlak, ktorý ich udrží v dokonal rovnováhe. Zásoba vodíka ale nie je neobmedzená a keď hviezde dôjde, nevie ďalej vytvoriť odpudivý tlak, ktorý by ďalej vzdoroval gravitácii. Hviezda sa vtedy začne gravitačne rútiť a k jej jadru prepadávajú obrovské tlaky, ktoré ho zužujú a stláčajú. Vtedy nám začne z jadra vznikať teleso, ktoré nazývame [[biely trpaslík]]. Medzi jeho veľkosťou a hmotnosťou existuje presný vzťah- čím je jeho polomer '''menší''', tým je jeho hmotnosť '''väčšia'''. V roku 1930 astronóm indického pôvodu [[Subrahmanyan Chandrasekhar]] vypočítal, že by biely trpaslík nemohol ostať ďalej gravitačne stabilný, ak by presahoval hmotnosť 1,4 násobku Slnka- [[Chandrasekharova medza|Chandrasekharova meza.]] Vtedy sa biely trpaslík gravitačne zrúti a [[Elektrón|elektróny]] krúžiace okolo jadra atómov sa pritlačia k intímnej blízkosti jadra. Zrazia sa s [[Protónové číslo|protónom]], ktorý sa rozpadne na ďalšie [[Neutrón|neutróny.]] Nakoniec samotné elektróny a protóny zanikajú a celý priestor vyplnia takmer len neutróny- to vedie k neuveriteľnej hustote neutrónovej hviezdy. Pri priereze neutrónovou hviezdou sa začneme dostávať k štruktúram hmoty, ktoré pripomínajú cestoviny. Najprv hmota začne vytvárať cestoviny, ktoré veľmi tvarom pripomínajú noky. Potom sa hlbšie v neutrónovej hviezde začnú v dôsledku silnejších gravitačných tlakov noky spájať do vlákien pripomínajúce špagety. Tie sa ešte hlbšie spájajú do obdĺžnikových štruktúr- [[Lazane|lazaní]] a tie lazane sa nakoniec spoja do štruktúr s dierami, ktoré sa podobajú na cestoviny [[Penne (cestovina)|penné]]. A nakoniec sa aj tie cestoviny v samotnom srdci neutrónovej hviezdy spoja do formy hmoty, ktorá môže byť podľa vedcov tou najhustejšou vo vesmíre. |
Hviezdy zvonku neustále stláča tlak gravitácie, preto vo svojom jadre spaľujú [[vodík]] na [[hélium]]- vytvoria tak energiu a protitlak, ktorý ich udrží v dokonal rovnováhe. Zásoba vodíka ale nie je neobmedzená a keď hviezde dôjde, nevie ďalej vytvoriť odpudivý tlak, ktorý by ďalej vzdoroval gravitácii. Hviezda sa vtedy začne gravitačne rútiť a k jej jadru prepadávajú obrovské tlaky, ktoré ho zužujú a stláčajú. Vtedy nám začne z jadra vznikať teleso, ktoré nazývame [[biely trpaslík]]. Medzi jeho veľkosťou a hmotnosťou existuje presný vzťah- čím je jeho polomer '''menší''', tým je jeho hmotnosť '''väčšia'''. V roku 1930 astronóm indického pôvodu [[Subrahmanyan Chandrasekhar]] vypočítal, že by biely trpaslík nemohol ostať ďalej gravitačne stabilný, ak by presahoval hmotnosť 1,4 násobku Slnka- [[Chandrasekharova medza|Chandrasekharova meza.]] Vtedy sa biely trpaslík gravitačne zrúti a [[Elektrón|elektróny]] krúžiace okolo jadra atómov sa pritlačia k intímnej blízkosti jadra. Zrazia sa s [[Protónové číslo|protónom]], ktorý sa rozpadne na ďalšie [[Neutrón|neutróny.]] Nakoniec samotné elektróny a protóny zanikajú a celý priestor vyplnia takmer len neutróny- to vedie k neuveriteľnej hustote neutrónovej hviezdy. Pri priereze neutrónovou hviezdou sa začneme dostávať k štruktúram hmoty, ktoré pripomínajú cestoviny. Najprv hmota začne vytvárať cestoviny, ktoré veľmi tvarom pripomínajú noky. Potom sa hlbšie v neutrónovej hviezde začnú v dôsledku silnejších gravitačných tlakov noky spájať do vlákien pripomínajúce špagety. Tie sa ešte hlbšie spájajú do obdĺžnikových štruktúr- [[Lazane|lazaní]] a tie lazane sa nakoniec spoja do štruktúr s dierami, ktoré sa podobajú na cestoviny [[Penne (cestovina)|penné]]. A nakoniec sa aj tie cestoviny v samotnom srdci neutrónovej hviezdy spoja do formy hmoty, ktorá môže byť podľa vedcov tou najhustejšou vo vesmíre. |
||
== Gravitačné pole == |
|||
[[Hmotnosť]] je miera hmoty, z ktorej objekt pozostáva. [[Tiaž]] je miera, ktorá nám zase uvádza, koľko objekt váži v gravitačnom poli. Gravitačné pole neutrónových hviezd je natoľko silné, že by ste v ňom vážili až neuveriteľných 7 miliárd ton. Neutrónové hviezdy s veľmi silným gravitačným a magnetickým poľom sa nazývajú [[Magnetar|magnetary]]. |
|||
== Výskyt == |
== Výskyt == |
||
| Riadok 27: | Riadok 30: | ||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
{{Referencie}} |
{{Referencie}} |
||
<references group="Dokumet- Jak funguje vesmír: Hrúzy neutrónových hvezd" /> |
|||
<references /> |
|||
<references group="Dokumet Jak funguje vesmír- Hrúzy neutrónových hvezd" /> |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Verzia z 15:08, 23. december 2020
Neutrónová hviezda je vesmírny objekt s enormne silnou gravitáciou a hustotou, ktorý vznikne po výbuchu hviezdy 1,4 hmotnosti Slnka (Chandrasekharova meza).
V roku 2019 sa vedcom podarilo objaviť pravdepodobne najťažšiu neutrónovú hviezdu vo vesmíre, pomenovanú ako J0740+662. Vážila približne 2,14-krát viac ako Slnko.[1]
Vznik
Hviezdy zvonku neustále stláča tlak gravitácie, preto vo svojom jadre spaľujú vodík na hélium- vytvoria tak energiu a protitlak, ktorý ich udrží v dokonal rovnováhe. Zásoba vodíka ale nie je neobmedzená a keď hviezde dôjde, nevie ďalej vytvoriť odpudivý tlak, ktorý by ďalej vzdoroval gravitácii. Hviezda sa vtedy začne gravitačne rútiť a k jej jadru prepadávajú obrovské tlaky, ktoré ho zužujú a stláčajú. Vtedy nám začne z jadra vznikať teleso, ktoré nazývame biely trpaslík. Medzi jeho veľkosťou a hmotnosťou existuje presný vzťah- čím je jeho polomer menší, tým je jeho hmotnosť väčšia. V roku 1930 astronóm indického pôvodu Subrahmanyan Chandrasekhar vypočítal, že by biely trpaslík nemohol ostať ďalej gravitačne stabilný, ak by presahoval hmotnosť 1,4 násobku Slnka- Chandrasekharova meza. Vtedy sa biely trpaslík gravitačne zrúti a elektróny krúžiace okolo jadra atómov sa pritlačia k intímnej blízkosti jadra. Zrazia sa s protónom, ktorý sa rozpadne na ďalšie neutróny. Nakoniec samotné elektróny a protóny zanikajú a celý priestor vyplnia takmer len neutróny- to vedie k neuveriteľnej hustote neutrónovej hviezdy. Pri priereze neutrónovou hviezdou sa začneme dostávať k štruktúram hmoty, ktoré pripomínajú cestoviny. Najprv hmota začne vytvárať cestoviny, ktoré veľmi tvarom pripomínajú noky. Potom sa hlbšie v neutrónovej hviezde začnú v dôsledku silnejších gravitačných tlakov noky spájať do vlákien pripomínajúce špagety. Tie sa ešte hlbšie spájajú do obdĺžnikových štruktúr- lazaní a tie lazane sa nakoniec spoja do štruktúr s dierami, ktoré sa podobajú na cestoviny penné. A nakoniec sa aj tie cestoviny v samotnom srdci neutrónovej hviezdy spoja do formy hmoty, ktorá môže byť podľa vedcov tou najhustejšou vo vesmíre.
Gravitačné pole
Hmotnosť je miera hmoty, z ktorej objekt pozostáva. Tiaž je miera, ktorá nám zase uvádza, koľko objekt váži v gravitačnom poli. Gravitačné pole neutrónových hviezd je natoľko silné, že by ste v ňom vážili až neuveriteľných 7 miliárd ton. Neutrónové hviezdy s veľmi silným gravitačným a magnetickým poľom sa nazývajú magnetary.
Výskyt
Odhaduje sa, že v našej Galaxii sa nachádza okolo 30 miliónov neutrónových hviezd. Pozorovanie osamotených neutrónových hviezd je ťažké, pretože majú len veľmi malý povrch a to z nich robí veľmi slabé objekty. Častejšie sú pozorované ako zložky neutrónovej dvojhviezdy. Pokiaľ je druhý člen dvojhviezdy plazmová hviezda, silnou gravitáciou neutrónovej hviezdy je z nej strhávaná plazma a vytvára okolo neutrónovej hviezdy akréčny disk s vysokým uhlovým momentom. Plazma dopadajúca na povrch disku prípadne až na povrch samotnej neutrónovej hviezdy sa prejavuje emisiou röntgenového žiarenia a systém sa prejavuje ako röntgenová dvojhviezda.
Referencie
- ↑ H. T. Cromartie. Relativistic Shapiro delay measurements of an extremely massive millisecond pulsar [online]. nature.com, 16. september 2019, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Neutrónová hviezda
|
Tento článok týkajúci sa astronómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
