Hunfalvyho chata
| Hunfalvyho chata | |
 | |
| 49°09′22″S 20°09′26″V / 49,156094°S 20,157232°VSúradnice: 49°09′22″S 20°09′26″V / 49,156094°S 20,157232°V | |
| Nadmorská výška | 1 670 m n. m. |
|---|---|
| Pohorie | Tatry |
| Poloha | Velická dolina |
| Rok založenia | 1881 |
| Najľahší výstup | z Hrebienka do Velickej doliny |
  Poloha na Slovensku
| |
Hunfalvyho chata (poľ. Schronisko Hunfalvyego, maď. Hunfalvy-menedékház, Hunfalvy-menház, Hunfalvy-kunyhó, Hunfalvy-gunyhó, nem. Hunfalvyhütte, Hunfalvy-Schutzhaaus) bola bývalá chata, ktorú postavili na Vyšnej velickej poľane zo severnej strany dnešnej magistrály. Dnes miesto, kde bola postavená pretína Tatranská magistrála.
História chaty
Chatu postavil Uhorský karpatský spolok. S projektom sa začali jeho členovia zaoberať v roku 1875. Chceli tu postaviť veľkú chatu, ale nemali dostatok finančných prostriedkov. Nakoniec sa uspokojili s menším objektom. Na stavbu chaty prispeli riaditeľstvá kúpeľov v Novom Smokovci a v Starom Smokovci. Drevenú chatu, v ktorej bola okrem veľkej obytnej miestnosti kuchyňa s komorou a izba chatára, postavili a odovzdali verejnosti roku 1878. Pomenovali ju podľa veľkoslavkovského rodáka, historika, cestovateľa a zakladateľa uhorskej vedeckej geografie Jána Hunfalvyho (1820 – 1888). Hufalvy bol zakladateľom budapeštianskej odbočky spolku.
V chate až do otvorenia Sliezskeho domu cez letné mesiace hospodáril chatár z radov niektorých starších horských vodcov. Neponúkala veľký komfort. Keďže zvýšený turistický ruch potreboval lepšie služby Sliezska sekcia Uhorského karpatského spolku postavila na začiatku Velickej doliny Sliezsky dom. Za účasti viac ako 100 ľudí ho otvorili 2. júna 1895. Hufalvyho chata pomaly chátrala a v roku 1913 vyhorela.[1]
Referencie
- ↑ Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8