Súľovská kotlina
| Súľovská kotlina | |
| geomorfologická časť Súľovských skál | |
 Súľovská kotlina
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Bytča, Považská Bystrica |
| Nadradená jednotka |
Súľovské skaly |
| Susedné jednotky |
Súľovské skaly |
| Mestá | Súľov-Hradná, Prečín |
| Súradnice | 49°08′S 18°35′V / 49,14°S 18,59°V |
| Najnižší bod | koryto Domanižanky |
| - výška | cca 350 m n. m. |
| Dĺžka | 12 km, SV – JZ |
| Šírka | 3 km, Z – V |
  Poloha kotliny na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Súľovská kotlina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Súľovská kotlina je geomorfologickou časťou Súľovských skál.[1] Leží na území okresov Bytča a Považská Bystrica a v jej severnej časti leží obec i hrad Súľov.
Polohopis
Súľovská kotlina zaberá centrálnu časť Súľovských skál, ktoré sú podcelkom Súľovských vrchov. Kotlinu obkolesuje veniec hôr, ktorý narušujú len tiesňavy riek Domanižanka v južnej, Manínsky potok v strednej a Hradnianka v severnej časti, odvádzajúce vodu západným smerom do Váhu.[2]
Osídlenie
Kotlina je stredne husto osídlená a nachádzajú sa tu obce Súľov-Hradná, Vrchteplá, Bodiná, Prečín, Počarová a Zemianska Závada.[2] Okolie obce Súľov sa písomne spomína už v roku 1193, čím patrí k najstarším sídlam regiónu. Ten v minulosti spravovalo panstvo z blízkeho Súľovského hradu.
Doprava
Južnou časťou kotliny a obcou Prečín vedie cesta II/517 (Rajec – Považská Bystrica, na ktoré sú napojené sídla v celej juhozápadnej časti územia. V strednej časti ležiaca Vrchteplá je malebnou Manínskou tiesňavou prístupná po ceste III. triedy 1967 s mestom Považská Bystrica a do severne situovaného Súľova je prístup cestou III/2003 cez Jablonové.
Turizmus
Centrálna časť Súľovských vrchov patrí medzi vyhľadávané turistické lokality. Jedinečné skalné mestá a útvary a málo dotknutá príroda Súľovských skál, čoby územia v CHKO Strážovské vrchy, sú atraktívne a dobre dostupné pre celoročnú turistiku. V severnej časti sa v blízkosti Súľova nachádza ruina Súľovského hradu, no tiež viacero jaskýň. Hustá sieť turistických chodníkov je sedlami prepojená s okolitými kotlinami a obcami. Celá oblasť je vyhľadávaná aj horskými cyklistami, ktorí využívajú lesné a poľné cesty a chodníky.
Turistické trasy
- po
červenej trase z Považskej Bystrice cez Manínsku tiesňavu a Vrchteplú do rázcestia Pod Roháčom s pokračovaním k hradu Hričov - po
zelenej trase:
- z Hlbokého nad Váhom cez rázcestie Pod Roháčom na Žibrid
- z Jablonového cez Súľovský hrad a Súľov do Vrchteplej
- po
modrej trase:
- zo Súľova cez Roháčske sedlo do Podhoria
- z Vrchteplej cez Bodinú do Domaniže
- z Hrabového do sedla pod Bradou
- po
žltej trase:
- z Vrchteplej do Rajca
- zo Súľova cez sedlo Patúch do Zbyňova
- z rázcestia Lúka pri Kamennom hríbe k jaskyni Šarkania diera a sedlom Pod Roháčom do Lietavskej Závadky[2]
Referencie
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-21]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Súľovská kotlina
