Sün-c’ (filozof)
Sün-c’ (čín. 荀子, pchin-jin: Xún Zǐ; * asi 313/310 pred Kr. – † 238 pred Kr.) bol čínsky filozof, ktorý žil v Období bojujúcich štátov.[1]
Učenie
Využíval mnohé filozofické školy a smery starej Číny. Nebo je podľa neho súhrnom všetkých javov; vznik a zmena všetkých vecí a javov prebieha v kruhu a objasňuje sa vzájomným pôsobením jangu a jinu.[1]
Proces poznávania začína na základe údajov zmyslových orgánov. V dôsledku uvažovania nad údajmi zmyslovej skúsenosti, môže človek získať správnu a všeobecnú predstavu. Výchova je zdrojom všetkého dobrého; ľudskú povahu tvoria vrodené zlé vlastnosti.[1]
Referencie
Ďalšia literatúra
- CHENG, Anne. Dějiny čínského myšlení. Preklad Helena Beguivinová; Olga Lomová, David Sehnal, Dušan Vávra. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 2006. 688 s. ISBN 80-86685-52-7. S. 199 – 219.
- KRÁL, Oldřich. Čínská filosofie : pohled z dějin. Vyd. 1. Lásenice : Maxima, 2005. 373 s. ISBN 80-901333-8-X. S. 167 – 179.
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Sün-c’ (filozof)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sün-c’ (filozof)
|
Tento článok týkajúci sa filozofa je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |