Alojz Rakús
Alojz Rakús | ||||||||
slovenský politik a psychiater | ||||||||
Bývalý minister zdravotníctva SR | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 27. jún 1990 – 24. jún 1992 | ||||||||
| ||||||||
Bývalý poslanec Snemovne národov FZ | ||||||||
V úrade 1992 – 1992 | ||||||||
Bývalý poslanec NR SR | ||||||||
V úrade 30. október 1998 – 15. október 2002 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 14. máj 1947 Trnava, ČSR | |||||||
Úmrtie | 27. august 2023 (76 rokov) Bratislava, Slovensko | |||||||
Politická strana | KDH (1990 – 2008) KDS (2008 – ) | |||||||
Alma mater | Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave | |||||||
Profesia | psychiater | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Viera Rakúsová | |||||||
MUDr. Alojz Rakús (* 14. máj 1947, Trnava – † 27. august 2023, Bratislava)[1][2][1] bol slovenský politik, psychiater a vysokoškolský pedagóg, bývalý minister zdravotníctva ČSFR a SR v rokoch 1990 až 1992 a poslanec Národnej rady SR v rokoch 1998 až 2002.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 1971 absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v odbore všeobecné lekárstvo.[3] Následne ďalej postgraduálne študoval v odboroch biomedicínska kybernetika, psychiatria, psychoterapia a neuropsychiatria. Titul docent získal roku 1999. V rokoch 1971 až 1982 pedagogicky pôsobil na Katedre psychiatrie LF UK. Okrem toho vyučoval aj na Slovenskej zdravotníckej univerzite (SZU) v Bratislave a bol aj prednostom Psychiatrickej kliniky SZU a Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Bratislave.[1] Patril k zakladateľom Zväzu kresťanských lekárov a zdravotníkov a v období rokov 1990 až 2000 zastával funkciu predsedu.[4][1] Takisto bol v rokoch 1994 – 2002 predsedom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti.[1] Roku 1994 sa stal členom Newyorskej akadémie vied (New York Academy of Science).[4] V novembri 2002 sa stal dekanom Fakulty zdravotníckych špecializovaných štúdii SZU.[5]
Politická kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]V politike sa začal angažovať v roku 1989. Najprv na pôde Verejnosti proti násiliu, neskôr, keď vznikalo KDH bol na jeho zakladajúcom sneme.[4] Od roku 1990 bol členom KDH. V júni 1990 sa stal ministrom zdravotníctva v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a túto funkciu následne zastával aj počas prvej vlády Vladimíra Mečiara a následne vlády Jána Čarnogurského.[1] Ministerskou vyhláškou zaviedol možnosť výhrady vo svedomí pre gynekológov a zdravotný personál pri vykonávaní umelého ukončenia tehotenstva.[6] Vo voľbách v roku 1992 bol zvolený za KDH do slovenskej časti Snemovne národov Federálneho zhromaždenia, pričom federálnym poslancom bol až do decembra 1992.[7] V novembri 1992 hlasoval proti zániku Československa.[8] V parlamentných voľbách roku 1998 kandidoval na kandidátke SDK (č.52) ako člen KDH.[9] Do parlamentu sa prebojoval.[10] Stal sa členom výboru pre sociálne veci a bývanie.[11] V máji 2001 sa stal členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu Vojenského spravodajstva.[12] Poslancom parlamentu bol do roku 2002.[7] Roku 2008 prestúpil do politickej strany Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS).[1] Vo voľbách do Európskeho parlamentu roku 2009 neúspešne kandidoval na spoločnej kandidátke KDS a OKS.[13] V parlamentných voľbách v roku 2012 kandidoval ako člen KDS na kandidátnej listine strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.[1][14] Z kandidátky však, podobne ako všetci ostatní kandidáti za KDS a OKS, odstúpil potom, ako kandidátov nútil predseda OĽANO Igor Matovič podstúpiť test na detektore lži.[15]
Kontroverzie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2002 vyvolal rozruch svojimi postojmi k sexualite. Rakús vtedy hovoril o prípadoch, keď je sexualitu možné liečiť.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h TASR. Vo veku 76 rokov zomrel bývalý minister zdravotníctva A. Rakús. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-08-28. Dostupné online [cit. 2023-08-29].
- ↑ Životopisy členov Vlády Slovenskej republiky. Slovenský denník (Bratislava: Apollopress), 1990-06-28, roč. 1, čís. 62. Dostupné online [cit. 2023-08-29].
- ↑ Absolventi UK - Alojz Rakús [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-08-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c SLOVÁK, Emil. Tolerujem, ale som povinný súhlasiť aj s tým s čím nesúhlasím?. Fakty (Budmerice: TV COM), 1999-09-22, roč. 6, čís. 38, s. 12. Dostupné online [cit. 2023-08-29]. ISSN 1335-7085.
- ↑ ŠKOLSTVO: Dekani Slovenskej zdravotníckej univerzity prevzali dekréty. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-11-04. Dostupné online [cit. 2023-08-29]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Postoj. Za Alojzom Rakúsom : Odišiel výnimočný muž, ktorý sa držal svojej cesty. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2023-08-29. Dostupné online [cit. 2023-09-02]. ISSN 1336-720X.
- ↑ a b c SITA. Zomrel Alojz Rakús, bol jedným z prvých ministrov zdravotníctva po revolúcii. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-08-28. Dostupné online [cit. 2023-08-29]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Zapamätáme si ich mená. Slovenské národné noviny (Martin: Matica slovenská), 1992-12-08, roč. 3(7), čís. 49, s. 2. Dostupné online [cit. 2023-08-29]. ISSN 0862-8823.
- ↑ Zoznam kandidátov. Korzár (Košice: PN), 1998-08-21, roč. 1, čís. 161, s. 8. Dostupné online [cit. 2023-08-29].
- ↑ Obštrukcie opozície. Šport (Bratislava: Šport Press), 1998-11-04, roč. 52, čís. 255, s. 44. Dostupné online [cit. 2023-08-29]. ISSN 0139-7001.
- ↑ Viac výborov, viac predsedov. Zvesti SNÚ (Reutlingen: Slowakisch-Deutsche Union e. V.), 1998, s. 7. Dostupné online [cit. 2023-08-29].
- ↑ TASR. V zložení parlamentných výborov došlo k viacerým zmenám. SME (Bratislava: Petit Press), 2001-05-09. Dostupné online [cit. 2023-08-29]. ISSN 1335-4418.
- ↑ SITA). KDS ide do eurovolieb spolu s OKS. Korzár (Košice: Petit Press), 2009-04-01. Dostupné online [cit. 2023-08-29].
- ↑ SME.sk. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (kandidátka pre parlamentné voľby 2012). SME (Bratislava: Petit Press), 2011-12-14. Dostupné online [cit. 2023-08-30]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Pravda.sk. Matovičovi sa rozpadla kandidátka, KDS, OKS, Mojžiš či Korda odišli. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2012-02-07. Dostupné online [cit. 2023-08-30]. ISSN 1336-197X.
- Narodenia 14. mája
- Narodenia v 1947
- Úmrtia 27. augusta
- Úmrtia v 2023
- Slovenskí psychiatri
- Slovenskí politici
- Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia
- Ministri zdravotníctva Slovenskej republiky
- Poslanci NR SR (1998 – 2002)
- Poslanci Snemovne národov Federálneho zhromaždenia
- Politici KDH
- Politici KDS
- Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
- Vyučujúci na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave
- Vyučujúci na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
- Osobnosti z Trnavy