Bodorová
Bodorová | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Turčianske Teplice |
Región | Turiec |
Časti | Kevice |
Nadmorská výška | 464 m n. m. |
Súradnice | 48°54′18″S 18°50′58″V / 48,905000°S 18,849444°V |
Rozloha | 5,11 km² (511 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 235 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 45,99 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1265 |
Starosta | Ján Fábry[3] (SMER-SD) |
PSČ | 038 45 (pošta Malý Čepčín) |
ŠÚJ | 512095 |
EČV (do r. 2022) | TR |
Tel. predvoľba | +421-43 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Bodorová 59 038 45 Malý Čepčín |
E-mailová adresa | bodorova@gaya.sk |
Telefón | 494 71 51 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Bodorová | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Bodorová je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice.
Polohopis
Obec leží v južnej časti Turčianskej kotline pri potoku Dolinka. Súčasťou obce je od roku 1951 bývalá zemianska osada Kevice. Pahorkatinný a odlesnený povrch chotára na poriečnej rovni tvoria treťohorné štrky. Má hnedé lesné pôdy.Nadmorská výška v strede obce je 465 m n. m. a v chotári 457–498 m n. m.
Dejiny
Obec Bodorová sa prvý raz spomína v roku 1265 pod názvom Vida. Bodorová vznikla v chotári Źarnovice. Názov má podľa Petra de Boda. Do 15. storočia patrila Vidovcom, neskôr Thurócziovcom, od polovice 16. storočia Nyáryovcom. V roku 1720 mala 11 domácností, v roku 1785 mala 16 domov a 132 obyvateľov, v roku 1828 mala 18 domov a 128 obyvateľov.Obyvateľia sa Zaoberali poľnohospodárstvom a remeslami. Rozvinuté bolo najmä kožušníctvo. Za I. ČSR pracovali hlavne v poľnohospodárstve.Počas SNP boli tunajší obyvatelia aktívne zapojení do odboja. Blízka osada Paraštiná, dnes miestna časť obce sa prvý raz spomína v roku 1534 ako Parazka.V roku 1773 ako Parasstina.V roku 1585 patrila Ladislavovi a Simeonovi a rodine Paraskovcov, ktorí tu mali majetky až do 20. storočia. V roku 1715 sa spomína ako úplne opustená osada , v roku 1785 mala 3 domy a 15 obyvateľov, v roku 1828 mala 2 domy a 17 obyvateľov. Podľa ďalších zdrojov však obec mala v roku 1720 11 domácností, v roku 1785 mala 16 domov a 132 obyvateľov, v roku 1828 mala 18 domov a 128 obyvateľov.
Názov
Vývin názvu obce
- 1265 – Vida
- 1340 – Vidusfelde
- 1364 – Bodor
- 1378 – Viaffelde
- 1381 – Wydasteleke b,b,
- 1384 – Vidasfalva
- 1534 – Bodarfalwa
- 1548 – Bodorowawez
- 1736 – Bodorfalva vulgo Bodorowa
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Kúria v časti Kevice, jednopodlažná bloková stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou. Patrila pôvodne zemanovi Šimonovi Kevickému. Fasády kúrie sú členené lizénami s kvádrovaním. Vstup je riešený ako trojosový portikus s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Nad oknami sa nachádzajú profilované rímsy.
Občianska vybavenosť
V obci sídli stanica Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Skúšobná stanica Bodorová
Osobnosti obce
Rodáci
- Samuel Chorvát (* 1841 – † 1923) organizátor slovenského včelárstva
- Jozef Čierny (* 1911 – † 1979), divadelný a filmový herec
- Viliam Chorváth, (* 1915 – † 1974), univerzitný profesor, lekár, vedec, uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu
- Ivan Plintovič, (* 1923 – † 1997), vedec, pedagóg, literárny kritik, literárny teoretik a esejista.
- Gustáv Čierny (* 1924 - † 2012), univerzitný profesor, lekár, vedec
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.