Borčice
| Borčice | |
| obec | |
 Kaštieľ v obci
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Ilava |
| Vodný tok | Váh |
| Nadmorská výška | 228 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′45″S 18°08′17″V / 48,979167°S 18,138056°V |
| Rozloha | 4,12 km² (412 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 746 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 181,07 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1238 |
| Starosta | Patrik Mačina[3] (nezávislý) |
| PSČ | 018 53 (pošta Bolešov) |
| ŠÚJ | 557391 |
| EČV (do r. 2022) | IL |
| Tel. predvoľba | +421-42 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Borčice 73 018 53 Bolešov |
| E-mailová adresa | obec-borcice@stonline.sk, starosta@mail.t-com.sk |
| Telefón | 449 32 83, 444 02 63 |
| Fax | 449 32 83 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Borčice, Ilava District | |
| Webová stránka: obecborcice.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Borčice sú obec na Slovensku v okrese Ilava.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Borčice ležia uprostred Ilavského podolia na terase Váhu[4].
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Dedina bola súčasťou Trenčianskeho hradného panstva, neskoršie vo vlastníctve viacerých zemianskych rodín. Jej prvá písomná zmienka je spojená s benediktínskym opátstvom na Skalke a v archívnych prameňoch sa uvádza roku 1224. V roku 1238 uvádzaná pod názvom Bork. Zemiansky rod Borčickovcov doložený zo 14. storočia. Zemania zastávali v stredoveku vysoké funkcie v stoličnej správe Trenčianskej stolice. Známy je Peter z Borčíc ako stoličný notár (1479), Bartolomeus Borčický (1536), trenčiansky slúžny Ján Borčický, ktorý sa stal aj stoličným slúžnym (1571). Ako služobníci cirkvi vynikli nitriansky kanonik Jeremiáš z Borčíc (1520 – 1529). Štefan Borčický bol administrátorom (správcom) levického tridsiatku aj provizorom Šášovského hradu. Na sklonku 15. storočia, ako sa píše v Lexikóne erbov Trenčianskej stolice (H+H 2000) mal Peter z Borčíc štyroch synov, z ktorých Juraj a Albert založili základné rodové línie Borčickovcov. Majetok Borčickovci rozšírili o Bolešov, neskoršie získali aj majetky v Drietome, Podskalí a v Preseľanoch. Erb rodu Borčickovcov vydal kráľ Ľudovít II. 25. januára 1520. Najstaršou zachovanou pečaťou je pečať Martina Borčického (1528).
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
| Borčice (okr.IL) SODB 2001 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 99,00 % | |||
| Ostatní,Nezistení,Česi | 1,00 % | |||
Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
| Borčice (okr.IL) SODB 2001 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka c. | 91,00 % | |||
| Bez vyznania | 3,00 % | |||
| Gréckokatolícka c. | 1,00 % | |||
| Ostatní,Nezistení | 5,00 % | |||
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
V obci Borčice je zrenovovaný klasicistický kaštieľ Villabork , postavený na starších základoch s priľahlým parkom (1815), ktorý je dnes súkromným majetkom. Nachádzajú sa tu aj dve kaplnky: z nich v jednej je oltár, zapísaný ako kultúrna pamiatka, na cintoríne je baroková socha svätého Jána Nepomuckého, ktorá je tiež zapísaná ako kultúrna pamiatka.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Kropilák, M. a kol., 1977, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. zv.: A — J. Veda, Bratislava, 528 s.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borčice
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |