Užovka hladká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Coronella austriaca)
Užovka hladká
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Coronella austriaca
Laurenti, 1768

Mapa rozšírenia užovky hladkej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Užovka hladká alebo štíhlovka hladká (lat. Coronella austriaca) je európsky druh nejedovatého hada.[3] Je to jediná živorodá užovka z rodu Coronella.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sa delí na dva tradičné poddruhy:[4][5][6]

Tieto poddruhy podľa novších zistení nie sú správnym vyjadrením skutočných vývojových vzťahov vnútri tohto druhu, nové delenie na poddruhy však zatiaľ (stav okolo roku 2021) nebolo navrhnuté.

Výzor[upraviť | upraviť zdroj]

Užovka hladká je 50 až 60 centimetrov dlhý had.[7] Dva exempláre vo Švédsku mali 83 cm a jeden v Ukrajine (blízko Černobyľu) mal 92 cm.[8]

Má plochú hlavu, ktorá je ťažko odlíšiteľná od krku. Jej šupiny sú na rozdiel od užoviek rodu Natrix hladké a podľa neho dostala aj svoje meno. Okolo tela má 19 radov šupín, na chrbte má šupiny menšie ako na bokoch. Samce majú 150 až 164 brušných šupín, samice 152 až 200. Rostrálny štítok na hlave má trojuholníkovitý tvar, ktorý hlboko zasahuje do internazálneho štítku. Niekedy ho dokonca rozdeľuje. Užovka má jeden (zriedkavo dva) predočné štítky a dva zaočné. Za očami má dva páry tylový štítkov, niekedy dva a tri, zriedkavo potom jeden a dva. Horných perných štítkov má väčšinou 7, zriedkavo 8. Análny štítok pod chvostom je jeden, niekedy je však rozdelený na dva. Samce majú 54 až 70 párov podchvostových štítkov, samice 46 až 76.

Samce bývajú hnedé, niekedy až do červena. Samice sú skôr sivohnedej farby. Za hlavou sa vyskytuje tmavá škvrna a po stranách sa tiahne tmavý pás. Na chrbte sa škvrny niekedy spájajú, takže užovka pripomína vretenicu.[3] Z týchto dôvodov sú veľmi často zabíjané. Na rozdiel od vreteníc však jej oči majú guľatú zrenicu. Od ňucháča cez oči a ďalej po tele sa tiahne tmavý pruh. Jazyk býva červenohnedý až tmavo červený.[8]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Táto užovka je rozšírená prakticky po celej Európe s výnimkou časti Pyrenejského polostrova, severu Anglicka, celého Írska a severu Škandinávie. V Škandinávii vystupuje až na 64. stupeň severnej šírky. Východnou hranicou rozšírenia je Kaspické more a severozápad Iránu. Obýva tiež celé Turecko.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Ekosozologický status od roku 2001 VU - zraniteľný.[2] Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola 1 000 – 5 000 jedincov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli klesajúce. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná a klesajúca. Klesajúca je aj rozloha vhodných biotopov a početnosť jej hlavnej koristi - jašteríc..[9]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola 1 000 – 5 000, vyjadrená v jednotkách v sieti 1x1 km, bola 136 km². Kvalita i plocha obývaného biotopu bola vyhodnotená ako klesajúca.[10]

Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[11] vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako ako aj za Slovensko VU - zraniteľný.[12]

Spôsob života a rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Je široko rozšírená v slnečných a kamenistých krovinatých stráňach a v skalách. Vyhľadáva tiež rôzne hromady sutín a ďalšie suché a krovinaté miesta. Lovia predovšetkým jašterice, občas ale uloví aj slepúcha alebo hada. V mladosti žerie aj kobylky a ďalší hmyz. Pohybuje sa rýchlo. Sú známe aj prípady kanibalizmu.[3] Je to denný živočích.

Od októbra do marca zimuje, v apríli sa pári.[3] Je živorodá, gravidita trvá 3 až 4 mesiace, potom samica rodí živé mláďatá, ktoré sú 12 až 20 cm dlhé. Najdlhší novorodenci bývajú však až 27 centimetrov dlhí. Väčšinou ich býva 2 až 15.[7]

Pri ohrození vypúšťa zapáchajúci tekutinu z kloaky a zúrivo hryzie. Charakteristické je tiež hlasné syčanie, nafukovanie krku a splošťovanie hlavy.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[13] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III)[14] a smernici o biotopoch (Príloha II).

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov užovka hladká patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, početnejšia je v južnejších častiach svojho areálu rozšírenia, okrem Pyrenejského polostrova a Kazachstanu, kde je podobne zriedkavá ako v severnejších oblastiach jej výskytu.[1]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 29. marca 2020
  2. ↑ a b BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Reptiles (Reptilia) of Slovakia), s. 148 - 149.
  3. ↑ a b c d Užovka hladká [online]. NTIC, [cit. 2011-12-28]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  4. ↑ Marcello Mezzasalma, Gaetano Odierna. Sex chromosome diversification in the smooth snake Coronella austriaca (Reptilia, Serpentes). In: Acta Herpetologica 16(1): 37-44, 2021 ISSN 1827-9635
  5. ↑ The Reptile Database [online]. reptile-database.reptarium.cz, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
  6. ↑ Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 7, Reptiles, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  7. ↑ a b O´SHEA, Mark; HALLIDAY, Tim. Plazy o obojživelníky. Bratislava : Ikar, 2005. ISBN 8055110654.
  8. ↑ a b Street D. 1979. The Reptiles of Northern and Central Europe. London: B.T. Batsford Ltd. 268 pp. ISBN 0-7134-1374-3.
  9. ↑ ČERNECKÝ,J., GALVÁNKOVÁ,J., POVAŽAN,R., SAXA,A., ŠEFFER,J., ŠEFFEROVÁ,V., LASÁK,R., JANÁK,M. 2014. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike (Conservation status of habitats and species of Community interest in the period of 2007 – 2012 in the Slovak republic); [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2020-03-25]. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-79-1.
  10. ↑ Správa o stave druhov európskeho významu (reporting) v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch za roky 2013 - 2018 (Annex B - Report format on the 'main results of the surveillance under Article 11' for Annex II, IV & V species) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, cdr.eionet.europa.eu, 04. 09. 2019, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (En)
  11. ↑ https://www.interregeurope.eu/bioregio/
  12. ↑ Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. Archivované 2017-06-03 z originálu. (En)
  13. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  14. ↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Užovka hladká na českej Wikipédii a Coronella austriaca na anglickej Wikipédii.

  • Příroda v ČSSR, Práce - nakladatelství a vydavatelství ROH, 1988
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Užovka_hladká&oldid=7827910“