Dolný Harmanec
| Dolný Harmanec | |
| obec | |
 Železničná stanica
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Bystrica |
| Región | Horehronie |
| Nadmorská výška | 440 m n. m. |
| Súradnice | 48°48′34″S 19°03′11″V / 48,8094568°S 19,053024°V |
| Rozloha | 44,29 km² (4 429 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 269 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 6,07 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1540 |
| Starosta | Matúš Vajs[3] (nezávislý) |
| PSČ | 976 03 (pošta Harmanec) |
| ŠÚJ | 508551 |
| EČV (do r. 2022) | BB |
| Tel. predvoľba | +421-48 |
| Adresa obecného úradu |
Dolný Harmanec 61 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Dolný Harmanec | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dolný Harmanec je obec, ktorá sa nachádza 12 km severozápadne od Banskej Bystrice, v úzkej Harmaneckej doline, na styku Veľkej Fatry s Kremnickými vrchmi. Orientovaná je v smere sever – juh, pozdĺž riečky Bystrica a cesty I/14. Stred obce je v nadmorskej výške 486 m n. m., chotár vo výškovom rozpätí 457 – 1 377 m. (Kráľova studňa). Súčasná rozloha chotára je 4 452 ha. V obci žije 217 obyvateľov. V strede obce stojí rímskokatolícky kostol svätého Jozefa z roku 1931. Pôvodne patrila obec do Zvolenskej župy, v súčasnosti do okresu Banská Bystrica v rámci Banskobystrického samosprávneho kraja.
Vznik obce[upraviť | upraviť zdroj]
Obec vznikla asi v 14. storočí (prvýkrát písomne doložená v roku 1540) ako osada baníkov, hutníkov a drevorubačov na území slobodného kráľovského mesta Banská Bystrica.
Pomenovanie obce[upraviť | upraviť zdroj]
Pomenovanie obce Harmanec je zrejme odvodené od mena jej zakladateľa Hermanna z čias saskej baníckej kolonizácie Banskej Bystrice a jej okolia, na čo poukazuje aj starý nemecký názov Hermannsdorf, či maďarský Hermánd, alebo poslovenčený Hermanecz.
História obce[upraviť | upraviť zdroj]
Do roku 1496 mali v Harmanci banskobystrickí ťažiari šmelcovaciu hutu na meď. Novú hutu (8 pecí) postavila Turzovsko-fuggerovská spoločnosť, ktorá spracúvala kamienok a surovú meď. Po prevzatí mediarskych podnikov v okolí Banskej Bystrice banskou komorou (v roku 1546) na odvrátenie hroziaceho nedostatku dreva pre erárne bane a huty rezervoval uhorský kráľ Maximilián II. banským poriadkom z roku 1573 aj lesy banských miest, vrátane harmaneckých lesov, pre banícke účely. Drevo sa mohlo získať len so súhlasom kráľovskej banskej komory, ktorá však sústreďovala svoj záujem predovšetkým na oblasť Španej Doliny a Starých Hôr s bohatými ložiskami medenej rudy a preto usmerňovala požiadavky mešťanov na prídely dreva práve do harmaneckej, na rudu chudobnej doliny.
V rokoch 1546 – 1564 sa harmanecká huta stala erárnym podnikom a potom ju opäť prevzali súkromní podnikatelia, ktorí tu spracúvali rudu zo svojich baní i materiál zo starých háld až do 18. storočia. Do konca 18. storočia potom hutu používalo mesto Banská Bystrica na spracovávanie rudy zo svojich baní v Richtárovej a Pieskoch. Tak sa dostali harmanecké osady do vplyvu mesta Banská Bystrica. Zaujímavosťou je niekdajší výskyt zlatonosných žíl s obsahom striebra, ktorý tu už v dávnej dobe podmienil ťažbu zlata a ešte v 30. rokoch 20. storočia sa pokúšali túto ťažbu obnoviť.
V roku 1883 bola k obci Dolný Harmanec pripojená pôvodne samostatná osada Horný Harmanec, ktorú dozaista založili uhliari, páliaci drevené uhlie v okolitých lesoch pre vysokú pec v Dolnom Harmanci.
V južnej časti chotára v roku 1829 postavil banskobystrický obchodník F. S. Leich papiereň, ktorú v roku 1842 zmodernizoval viedenský podnikateľ M. V. Schloss a v druhej polovici 19. storočia sa stala najväčšou strojovou papierňou v Uhorsku. Dlhú dobu bola takmer monopolným odberateľom dreva a vlákniny z mestských lesov. Už od roku 1913 mala papiereň samostatnú železničnú prípojku z Banskej Bystrice, neskôr ju zrušili a papiereň pripojili na novú železničnú trať. Pri papierni okolo roku 1860 vznikla osada Harmanec - papiereň, ktorú v roku 1957 odčlenili od Dolného Harmanca ako samostatnú politickú obec s názvom Harmanec.
Užívacie právo zastavaných a inak využívaných pozemkov zaknihovali osadníkom súčasne s majetkovým právom budov už pri zakladaní pozemkových kníh. Majetkové právo pozemkov prešlo v pozemkovej knihe na osadníkov v roku 1919 na základe vládneho nariadenia ministra s plnou mocou pre Slovensko (č. 63/1919). Mesto Banská Bystrica sa podielového vlastníctva a z neho vyplývajúcich nájmov zrieklo až 22.1.1920. Osadnícky pomer harmaneckých osadníkov zanikol vývojom hospodárskych, sociálnych a spoločenských pomerov.
Cez Harmanec viedol historický cestný prechod do Turca, ktorý neskôr nahradila serpentínová štátna cesta cez horské sedlo Malý Šturec, vybudovaná v polovici 20. storočia.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |