Preskočiť na obsah

Emil Špaldon

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Emil Špaldon
slovenský agronóm a univerzitný profesor, bývalý rektor a dekan
Osobné informácie
Narodenie12. máj 1918
 Čadca, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie16. september 2015 (97 rokov)
 Nitra (?)
Národnosťslovenská
Alma materČeské vysoké učení technické v Praze, Poľnohospodárska a lesnícka fakulta v Záhrebe, Slovenská technická univerzita v Bratislave
Zamestnanieuniverzitný profesor, rektor, dekan, poslanec
ManželkaEva[1]
Detidcéra Eva[1]
Dielo
Žánrevedecká a odborná literatúra, agronomické štúdie
Obdobie20. storočie
Témypoľnohospodárstvo, obilninárstvo
Literárne hnutieslovenskí agronómovia
DebutKoreninový paprika (1948)
Významné práceKoreninová paprika (1948), Priadne rastliny (1953), Rastlinná výroba (1963, učebnica, vedúci kolektívu), Agronomické a organizačné zásady riešenia sebestačnosti v obilninách (1976)
Významné oceneniaRad Ľudovíta Štúra a i.
Ovplyvnil
 
  • Jozefa Bulla, Ján Tomáš, a i.[1]

Mult. dr. h. c. prof. Ing. Emil Špaldon DrSc.[2] (* 12. máj 1918, Čadca – † 16. september 2015, Nitra?) bol slovenský agronóm[3], univerzitný profesor, „otec slovenského obilninárstva“[2][4], rektor Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre v rokoch 1958 – 1966[5] a dekan jej Agronomickej fakulty v rokoch 1952 – 1958.[2][6] V rokoch 1968 až 1970 bol ad personam[7] poslancom Slovenskej národnej rady.[8]

Je považovaný za jedného zo zakladateľov slovenského poľnohospodárskeho vysokého školstva a za jedného z hlavných architektov potravinovej sebestačnosti Česko-Slovenska[9] v chlebových komoditách.[10]

Je nositeľom čestného doktorátu Univerzity svätého Štefana v Gödöllő (1979), Univerzity poľnohospodárskych vied v Bukurešti (1993) a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (1996).[2] Držiteľ štátneho Vyznamenana za zásluhy o výstavbu (1963), Radu práce (1973), Radu Ľudovíta Štúra I. triedy (2008), medaily Juraja Fándlyho (2015)[2][8] a mnohých ďalších ocenení.[8] Čestný občan Nitry a Čadce.[2][9]

Bol členom Československej akadémie poľnohospodárskych vied (1962), zahraničným členom Vojvodinskej akadémie vied a umení (1984), člen a čestným členom Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (1992), hlavným vedeckým tajomníkom SAV (1966 – 1971), predsedom poľnohospodárskej sekcie ČSAV, zakladajúcim členom a čestným členom (1978) Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy Slovenskej akadémie vied, zakladateľom a prvým predsedom redakčnej rady časopisu Poľnohospodárstvo.[2]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1918 v Čadci v početnej garbiarskej rodine.[2][9] Po štúdiu na reálnom gymnáziu v Žiline odišiel študovať do Prahy, kde absolvoval dva semestre matematiky na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity. V rokoch 1936 až 1939 študoval na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte Českého vysokého učenia technického v Prahe a následne v rokoch 1939 – 1941 na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte v Záhrebe.[2][11] Vďaka kontaktom, ktoré Špaldon v Chorvátsku získal sa neskôr na Žitnom ostrove pestovali produktívne juhoslovanské pšenice.[9] Titul poľnohospodárskeho inžiniera získal na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave v roku 1941.[2]

Raná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení štúdií pôsobil na paprikovom družstve v Pate a vo výskumnom oddelení Nitrianskych mlynov v Nitre (1944 – 1951), odkiaľ sa aktívne zapojil do riešenia pestovania a spracovania (sušenia) koreninovej papriky na Slovensku. V roku 1948 mu vyšla je jeho prvá vedecká monografia Koreninová paprika, ktorá v danom čase patrila medzi ojedinelé vedecké diela na Slovensku i vo svete[6], a v ktorej Špaldon opísal svoje skúsenosti z mlynov na papriku v Pate a okolí. V roku 1946 získal titul doktora technických vied na Českom vysokom učení technickom v Prahe a o rok neskôr (1947) sa ako dvadsaťdeväťročný stal najmladším vysokoškolským profesorom na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, kde zároveň pôsobil ako vedúci Katedry rastlinnej výroby (na tomto poste zotrval až do roku 1985 v rámci Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, ktorý vznikla po rozdelení VŠPLI na VŠP a Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene).[2][11]

Pôsobenie v Nitre[upraviť | upraviť zdroj]

V 50. rokoch 20. storočia sa Špaldon pričinil o budovanie a rozvoj novozriadenej Vysokej školy poľnohospodárskej (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre), ktorá sa pod jeho vedením stala uznávanou vedecko-pedagogickou inštitúciou aj v medzinárodnom kontexte. V rokoch 1952 až 1958 bol dekanom Agronomickej fakulty novej univerzity a v rokoch 1958 až 1966 dokonca rektorom celej univerzity. Významne sa podieľal na procese výstavby moderného komplexu školy, ktorý od 60. rokov 20. storočia tvorí jednu z dominánt Nitry. Aktívne sa tiež podieľal na vyučovacom procese a organizácii vedeckého agronomického života na Slovensku. Jeho tvorba bola známa nielen v európskych krajinách, ale aj v USA. V roku 1965 získal vedeckú hodnosť doktora poľnohospodársko-lesníckych vied na Česko-slovenskej akadémii vied v Prahe. Prispel k výraznému rozvoju poľnohospodárskej výroby v 60. až 80. rokoch 20. storočia.[4][9][11] Bol zakladateľom tzv. „Špaldonovej školy“[2], obilninárskej vedeckej školy, ktorá sa dočkala uznania doma i v zahraničí.[4][9]

Vedecká kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1962 Špaldon vstúpil do KSČ. Ešte v tom roku sa stal členom korešpondentom ČSAV a o rok neskôr sa stal členom Poľnohospodárskej komisie ÚV KSČ, kde zotrval až do roku 1967. V roku 1965 získal titul doktora vied (DrSc.) a v roku 1968 sa stal akademikom SAV. Riadnym akademikom ČSAV sa stal v roku 1977. V rokoch 1965 až 1968 bol viceprezidentom medzinárodnej organizácie Centre International pour la Coopération des Recherches en Agriculture (CICRA) v Ríme a po roku 1968 bol členom jej výkonného výboru.[8]

Zomrel v roku 2015.[9]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Špaldon propagoval a presadzoval vedecké poznatky v praxi. Do dejín slovenského obilninárstva sa zapísal najmä ako vynálezca delenej výživy pšenice dusíkom (nitratácia): cielenou a vedecky riadenou výživou sa dosiahlo nevídané zvýšenie úrod obilnín. Bazíroval na detailnej biologickej kontrole, ktorú vnímal ako „tok objektívnych informácií pre rozhodovanie agronómov“ Za obdobie svojho pôsobenia vychoval stovky študentov, 55 doktorandov a 12 doktorov vied. Napísal stovky vedeckých práv.[2] Okrem česko-slovenských periodík publikoval aj v Maďarsku, Nemecku a Taliansku.[11]

Výber z diela[8]

  • Koreninová paprika (1948)
  • Priadne rastliny (1953)
  • Rastlinná výroba (1963, učebnica, vedúci kolektívu)
  • Agronomické a organizačné zásady riešenia sebestačnosti v obilninách (1976)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c Na návšteve u jubilujúceho Emila Špaldona [online]. SPU Nitra, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m CHOSRAVIOVÁ, Renáta. S pietou: Za akademikom Emilom Špaldonom [online]. polnoinfo.sk, 0001-11-30, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
  3. ↑ Špaldon, Emil. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 706.
  4. ↑ a b c Nezvyčajná pocta akademikovi Emilovi Špaldonovi pri príležitosti jeho životného jubilea. Naše pole: odborný mesačník pre pestovateľov rastlín, 2008, roč. 12, čís. 12, s. 26. ISSN 1335-2466.
  5. ↑ Na návšteve u jubilujúceho Emila Špaldona [online]. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
  6. ↑ a b HOLÚBEK, Tomáš. Prvý akademik Nitry má 95 rokov. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-06-07. Dostupné online [cit. 2024-07-05]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ GONDA, Ján. Spomienky technika. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1986. S. 122.
  8. ↑ a b c d e KOVÁČ, Michal. Vysoká škola poľnohospodárska (1946-1986). Nitra : Príroda, 1987. S. 10 – 11.
  9. ↑ a b c d e f g SEDLÁK, Jozef. Odišiel architekt domácej potravinovej sebestačnosti. Pravda (Bratislava: Our Media SR), 2015-10-02. Dostupné online [cit. 2024-07-05]. ISSN 1336-197X.
  10. ↑ Dve jubileá. Slovenský chov, 2017, roč. 22, čís. december, s. 14. ISSN 1335-1990.
  11. ↑ a b c d Špaldon, Emil. Pyramída, 1985-09, čís. 171, s. 5472.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Emil_Špaldon&oldid=7878196“