Eurofighter Typhoon

	Eurofighter Typhoon
	; Eurofighter Typhoon britskej RAF
Typ	viacúčelové stíhacie lietadlo
Výrobca	Eurofighter Jagdflugzeug GmbH
Prvý let	27. marca 1994
Zavedený	4. augusta 2003
Charakter	v službe
Hlavný používateľ	Royal Air Force; Luftwaffe; Talianske vzdušné sily; Španielske vzdušné sily
Výroba	1994–súčasnosť
Vyrobených	444 (september 2015); 599 objednaných (september 2015)
Cena za kus	140 miliónov eur
	Letecký portál

Súbor:Cockpit of RAF Typhoon Fighter MOD 45152531.jpg

Kokpit lietadla Eurofighter Typhoon

Eurofighter Typhoon je dvojmotorové viacúčelové stíhacie lietadlo 4. generácie s delta krídlom a kačacími plochami, navrhnuté a postavené konzorciom spoločností Alenia Aeronautica, BAE Systems a EADS pracujúcich ako holding Eurofighter GmbH. Projekt je riadený agentúrou NATO Eurofighter and Tornado Management Agency, ktorá je hlavným zákazníkom.^[3]

Na výrobe Typhoonu sa podieľa 400 subdodávateľských firiem a v rámci celého projektu sa tak vytvorilo vyše 100 000 pracovných miest.

Vznik a vývoj

Vývoj lietadla začal v roku 1983, keď Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Británia a Španielsko spustili program FEFA (Future European Fighter Aircraft). Medzi základné požiadavky, ktoré malo spĺňať budúce európske stíhacie lietadlo, patrili hlavne:

Schopnosť vzletu a pristátia na krátkej dráhe
Schopnosť viesť boj mimo vizuálnu vzdialenosť

V roku 1984 sa Francúzsko chcelo ujať vedúcej úlohy pri realizácii projektu. Predložilo taktiež požiadavku, skonštruovať lietadlo tak, aby bolo možné jeho nasadenie aj na lietadlovej lodi. Keďže sa Francúzsko nedokázalo s partnermi dohodnúť na uvedených požiadavkách, opúšťa v roku 1985 konzorcium. Spúšťa svoj vlastný projekt, ktorého výsledkom bude stíhacie lietadlo Dassault Rafale.

Prvý let prototypu Eurofighter sa konal 27. marca 1994 v Bavorsku. 2. septembra 1998 dostalo lietadlo počas ceremoniálu vo Farnborough oficiálne svoje meno Eurofighter Typhoon. Prvý sériovo vyrábaný Eurofighter bol verejnosti predstavený 13. júna 2003 a 4. augusta toho istého roku bol zaradený do výzbroje Luftwaffe.

Konštrukcia

Drak

Konštrukcia lietadla s delta krídlom a kačacími plochami je navrhnutá ako prirodzene nestabilná pri nižších rýchlostiach. Vďaka tejto konštrukcii a systému fly-by-wire má však stroj dobrý vztlak, výbornú obratnosť a nižší odpor pri vyšších rýchlostiach.

Drak lietadla bol navrhnutý tak, že až 82 % tvoria kompozitné materiály, vďaka čomu sa podarilo výrazne znížiť hmotnosť Typhoonu. Ďalších 15 % konštrukcie pozostáva z hliníkovej a titánovej zliatiny, t.j. materiálov, v ktorých sa snúbi vysoká pevnosť a s nízkou hmotnosťou.

Keďže je Typhoon projektom štyroch partnerských krajín, výroba jednotlivých komponentov je rozdelená nasledovne:

Ľavé krídlo - firma Aeritalia (Taliansko)
Pravé krídlo - firma Construcciones Aeronáuticas SA (Španielsko)
Predná a zadná časť trupu – firma British Aerospace (Veľká Británia)
Centrálna časť trupu - firma DASA (Nemecko)

Drak Typhoonu bol navrhnutý s ohľadom na čo najnižší radarový odraz, aj keď sa ešte nedá hovoriť o „stealth“ stíhačke.

Kokpit

Kabína pilota je vybavená tromi multifunkčnými farebnými displejmi a taktiež HUD displejom. Aby sa minimalizoval reakčný čas pilota pri náročných bojových podmienkach, v kokpite je využitý koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t.j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke. Bojové nasadenie výrazne uľahčuje taktiež prilba Striker od firmy BAE Systems, ktorá zobrazuje pilotovi najdôležitejšie avionické a taktické informácie. Prilba navyše obsahuje kameru nočného videnia, čo výrazne zefektívňuje nasadenie počas noci. Samozrejmosťou je prilbový zameriavač, vďaka ktorému môže pilot uzamknúť cieľ a vystreliť aj tzv. „cez rameno“. Prostredníctvom prilby môže pilot ovládať lietadlo aj hlasovými pokynmi.

Avionika

Eurofighter Typhoon je vybavený pulzným dopplerovským radarom Captor-M, ktorý je schopný vyhľadať cieľ až na 185 km. Tento radar má byť nahradený novovyvinutým radarom typu AESA (Active Electronically Scanned Array). Je to radar s aktívnym elektronickým vychylovaním lúča a nesie označenie CAPTOR-E, alebo CAESAR (CAPTOR Active Electronically Scanned Array Radar). Posúva možnosti Typhoonu útočiť na pozemné ciele za každého počasia a je oveľa odolnejší voči rušeniu, ako jeho predchodca. Jeden z odborníkov firmy EADS, podieľajúcej sa na vývoji, sa vyjadril, že radar bude schopný vyhľadať stíhačku F-35 až na vzdialenosť 59 km. Hoci bol vývoj radaru už ukončený a lietadlá druhej a tretej série by ním mohli byť výrazne modernizované, žiadna z krajín oň zatiaľ neprejavila záujem.

Od roku 2007 sú lietadlá Eurofighter Typhoon vybavené tiež infračerveným prieskumným a zameriavacím systémom PIRATE. Ide o elektro-optický systém, ktorý je umiestnený v prednej časti trupu, naľavo od kokpitu. V režime vzduch-vzduch PIRATE vyhľadáva horúce výfukové plyny prúdových motorov a umožňuje ich sledovanie. V režime vzduch-zem vyhľadáva tepelné zdroje na povrchu Zeme. Je spojený s displejom prilby pilota, v ktorej sa zobrazujú ciele vo vysokom rozlíšení. PIRATE je schopný sledovať súčasne do 200 cieľov.

AIS (Attack and Identification System) predstavuje systém, ktorý združuje všetky informácie, získané jednak zo senzorov na palube lietadla a jednak z externých zdrojov (napr. AWACS). Automatizuje sa tým spracovanie dát z viacerých systémov a znižuje sa záťaž pilota.

Operačné nasadenie

RAF

Dňa 17. augusta 2007 vzlietli dva Typhoony prvýkrát proti ruskému bombardéru Tupolev Tu-95, ktorý sa priblížil k vzdušnému priestoru Británie. Podobných vzletov, pri ktorých je potrebné eskortovať ruské lietadlá, sa odvtedy uskutočnili stovky. Obzvlášť veľa vzletov na zabezpečenie vzdušného priestoru sa konalo v rokoch 2014 – 2015, kedy sa aktivita ruských vzdušných síl výrazne zintenzívnila.

Dňa 21.marca 2011 sa začalo desať Typhoonov podieľať na udržiavaní bezletovej zóny nad Líbyou. Už o tri týždne na to sa britské Typhoony zúčastnili prvýkrát ostrého bombardovania pozemných cieľov. Dňa 12. apríla 2011 úspešne zhodili presne navádzané bomby typu GBU-16 Paveway II na vojenské vozidlá Kaddáfiho jednotiek. Vzhľadom k tomu, že piloti Typhoonov nemali ešte dostatočné skúsenosti s misiami vzduch-zem, označovanie cieľov pre nich zabezpečovali stíhačky Tornado GR4, prostredníctvom kontajnerov Litening III.

Talianske vzdušné sily

Dňa 29. marca 2011 sa Typhoony talianskych vzdušných síl zapojili do udržiavania bezletovej zóny v Líbyi.

Používatelia

30. januára 1998 bola podpísaná prvá zmluva o výrobe konkrétneho počtu lietadiel pre jednotlivé partnerské krajiny. Výroba prebiehala nasledujúce roky v troch sériách, ktoré sa líšia od seba vybavením a množstvom integrovaných zbraní.

Popri partnerských štátoch, združených v konzorciu, sa ďalším používateľom stalo v júli 2007 Rakúsko. Hoci išlo o kontrakt, poznačený korupčným škandálom, 15 lietadiel 1. výrobnej série už niekoľko rokov stráži rakúsky vzdušný priestor.

V roku 2007 podpísala Saudská Arábia s BAE Systems zmluvu za 4,4 miliardy libier na dodávku 72 stíhačiek Eurofighter Typhoon. Z celkového počtu strojov by 48 kusov malo pochádzať ešte z 2. série a 24 bude z najnovšej 3. série.

Ďalším používateľom stíhačiek Eurofighter sa stane Omán, ktorý v roku 2012 objednal 12 lietadiel, ako náhradu za zastaralý SEPECAT Jaguar. Ide už o produkciu z 3. série, ktorá by mala byť Ománu dodaná v roku 2017.

Po Saudskej Arábii a Ománe bude Kuvajt treťou krajinou Arabského poloostrova, ktorá zaradí Eurofighter Typhoon do svojho letectva. V septembri 2015 oznámilo konzorcium Eurofighter uzavretie dohody s Kuwaitom o nákupe 28 kusov týchto lietadiel v hodnote 7 – 8 mld. eur. Kuvajt zdôvodnil svoje rozhodnutie vzrastajúcim nebezpečenstvom zo strany Islamského štátu. Dohoda s Eurofighter GmbH bola prekvapením, keďže sa pôvodne očakávalo, že sa Kuvajt rozhodne pre F/A-18E/F Super Hornet od spoločnosti Boeing.

**Celková produkcia**
Séria	Rakúsko	Nemecko	Taliansko	Omán	Saudská Arábia	Španielsko	Spojené kráľovstvo	Spolu
Séria 1	15	33	28	0	0	19	53	148
Séria 2	0	79	47	0	24	34	67	251
Séria 3A	0	31	21	12	48	20	40	172
Spolu	15	143	96	12	72	73	160	571

Špecifikácie

Údaje z Typhoon performance data,^[4] BAE Systems,^[5] Superfighters^[6] a Modern Fighters.^[7]

Technické údaje

Posádka: 1 alebo 2 (tréningová verzia)
Dĺžka: 15,96 m
Rozpätie: 10,95 m
Výška: 5,28 m
Nosná plocha : 51,2 m²
Hmotnosť (prázdny): 11 000 kg
Vzletová hmotnosť: 16 000 kg
Maximálna vzletová hmotnosť: 23 500 kg
Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Eurojet EJ200 s prídavným spaľovaním
- Suchý ťah: 60 kN
- Ťah s forsážou: 90 kN

Výkony

Maximálna rýchlosť: 2 495 km/h

Dolet: 2 900 km
Preletový dolet: 3 790 km
Dostup: 19 810 m
Stúpavost: 315 m/s
Plošné zaťaženie: 312 kg/m2
Ťah/Hmotnosť: 1,15
Preťaženie: +9/-3 g

Výzbroj

1× kanón Mauser BK-27 kalibru 27 mm so zásobou munície 150 ks
13 externých závesov (8x pod krídlami, 5x pod drakom stroja) – s nosnosťou do 7 500 kg
- Strely vzduch-vzduch:
  - AIM-120 AMRAAM
  - AIM-132 ASRAAM
  - AIM-9 Sidewinder
  - IRIS-T
  - MBDA Meteor (Prvý odpal tejto rakety stíhačkou Eurofighter Typhoon sa konal 4. decembra 2012.Testovanie tejto strely naďalej prebieha a v roku 2018 by malo dôjsť k jej zaradeniu do výzbroje Typhoonu.)
- Strely vzduch-zem:
  - Brimstone (plánované do konca roka 2017)
  - Taurus KEPD 350 (Strela je zatiaľ vo fáze testovania a o jej zavedení do výzbroje Typhoonu uvažujú nemecké a španielske vzdušné sily.)
  - Storm Shadow (Prvý odpal tejto strely stíhačkou Eurofighter Typhoon sa konal v novembri 2014. Strela by mala byť plne integrovaná do Typhoonu už koncom roka 2015.)
- Bomby:
  - Paveway II/III/Enhanced Paveway
  - Paveway IV
- Iné:
  - LITENING III – zameriavací kontajner na laserom navádzané bomby
  - kontajner na elektronické rušenie radarom navádzaných striel
  - 3 prídavné palivové nádrže na zvýšenie doletu

Pozri aj

Referencie

↑ "1994: Maiden flight for future fighter jet." BBC News, 27 February 1994. Retrieved: 19 March 2008.
↑ "Kuwait to buy Eurofighter Typhoon warplanes"
↑ "Description of NETMA." eurofighter.com. Retrieved: 12 October 2009.
↑ "Typhoon." Raf.mod.uk, 1 July 2005. Retrieved: 28 November 2009.
↑ "Kings of Swing." AirForces Monthly, August 2008.
↑ Williams, Mel, ed. "Dassault Rafale". Superfighters, The Next Generation of Combat Aircraft. London: AIRtime, 2002. ISBN 1-880588-53-6.
↑ Spick, Mike. "Eurofighter EF 2000 Typhoon". Brassey's Modern Fighters: The Ultimate Guide to In-Flight Tactics, Technology, Weapons, and Equipment. Washington, DC: Potomac Books Inc, 2002. ISBN 1-57488-462-X.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eurofighter Typhoon

Externé odkazy

Letecký portál

[maiden-1] "1994: Maiden flight for future fighter jet." BBC News, 27 February 1994. Retrieved: 19 March 2008.

[customers-2] "Kuwait to buy Eurofighter Typhoon warplanes"

[3] "Description of NETMA." eurofighter.com. Retrieved: 12 October 2009.

[RAF_Typhoon-4] "Typhoon." Raf.mod.uk, 1 July 2005. Retrieved: 28 November 2009.

[EF_swing-5] "Kings of Swing." AirForces Monthly, August 2008.

[Superfighters-6] Williams, Mel, ed. "Dassault Rafale". Superfighters, The Next Generation of Combat Aircraft. London: AIRtime, 2002. ISBN 1-880588-53-6.

[Modern_Fighters-7] Spick, Mike. "Eurofighter EF 2000 Typhoon". Brassey's Modern Fighters: The Ultimate Guide to In-Flight Tactics, Technology, Weapons, and Equipment. Washington, DC: Potomac Books Inc, 2002. ISBN 1-57488-462-X.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]