Preskočiť na obsah

Gemerská Ves

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gemerská Ves
obec
Kostol Narodenia Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Nadmorská výška 194 m n. m.
Súradnice 48°28′59″S 20°16′24″V / 48,483100°S 20,273300°V / 48.483100; 20.273300
Rozloha 17,71 km² (1 771 ha) [1]
Obyvateľstvo 987 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 55,73 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1266
Starosta Monika Lévaiová[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 982 62
ŠÚJ 514756
EČV (do r. 2022) RA
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Gemerská Ves 109, 982 01 Gemerská Ves
E-mailová adresa gemves@stonline.sk
Telefón 047/559 754
Fax 047/559 754
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Gemerská Ves
Webová stránka: gemerskaves.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Gemerská Ves je obec na Slovensku v okrese Revúca.

Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, na nive pri sútoku Východného a Západného Turca. Chotár po oboch stranách Turca prechádza z nivy na východe a na juhozápade do úzkych pásov pahorkatiny. Čiastočne je zalesnený dubovým lesom. V chotári miestnej časti Šankovce sú ložiská železnej rudy a ortuti.

Nadmorská výška stredu obce je 194 m n. m., v katastri 189 m n. m. najnižšia a 308 m n. m. najvyššia.

Obec vznikla v roku 1960 zlúčením Hrkáča a Šankoviec.

(1274 Harkach, 1920 Hrkáč, maď. Harkács)

Toto územie daroval kráľ Štefan V., hradčanom z Otročku, čo potvrdil v r. 1274 kráľ Ladislav IV. Obec sa vyvinula na starom osídlení. V r. 1427 tu mali zemepáni len 10 port. Sedliaci v 16. storočí ušli pred Turkami a obec sa stala zem. v 18. storočí tu pracovala Maša. V r. 1773 mala obec 14 zemianskych želiarov, 1828 spolu 53 domov a 431 obyvateľov. V 19. storočí obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Po roku 1918 bola obcou roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov. V rokoch 1938 - 1945 obec bola pripojená k Maďarsku.

Jednotné roľnícke družstvo bolo založené v roku 1952.

(1266 Raas, 1294 Sank, 1421 Sankfalua, 1920 Šankovce, maď. Sánkfalva)

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1266. Vznikla na území, ktoré patrilo Šankovi. V roku 1427 tu žili rodiny Šankfalvyovcov a Husovcov. V 15. storočí sa rozdelili na Horné a Dolné Šankovce, dočasne patrili premonštrátskemu prepošstvu v Jasove. V 16. storočí obyvatelia ušli pred Turkami, ale obec bola znovu zaľudnená. V 18. storočí patrila Steinicherovcom a Draškóciovcom. Začiatkom 19. storočia mala 333 obyvateľov, v roku 1828 spolu 61 domov a 474 obyvateľov. Obyvatelia obce sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom.

Po roku 1918 sa stala obcou roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Jednotné roľnícke družstvo bolo založené v roku 1952.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kaštieľ Draškóciovcov v časti Hrkáč, dvojpodlažná neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena U z roku 1768. Stavba bola upravovaná v roku 1826, keď boli doplnené bočné krídla. Neskôr sa dostal do vlastníctva grófa Spanyola, ktorého potomkovia ho v roku 2007 znova odkúpili. Kaštieľ je v súčasnosti v stave ruiny a chátra. V interiéri sa nachádzajú miestnosti s valenými klenbami, českými plackami a korýtkové klenby. Hlavná fasáda je sedemosová, členená kordónovou rímsou. Okná sú lemované dekoratívnymi kazetami so štukatúrami.[4]
  • Klasicistický kaštieľ v Hrkáči, dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z obdobia okolo roku 1770. Fasáda nádvoria bola upravená v roku 1830. Objekt je v zlom technickom stave a chátra. Interiéry sú zaklenuté valenými a pruskými klenbami.[5] Fasády sú členené lizénovými rámami. Osemosovému priečeliu dominuje trojosový rizalit. Nad segmentovo ukončenými oknami sa nachádzajú dekoratívne kazety s festónmi v štýle luiséz, v parapete okien čabraky.
  • Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie v Hrkáči, jednoloďová neskorobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1784. Interiér je zaklenutý českou plackou. Zariadenie kostola je v duchu neogotiky z prelomu 19. a 20. storočia.[6] Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami a nadokennými kazetami. Veža je členená kordónovou rímsou a pilastrami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Gemerská Ves - Neskorobarokový kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Gemerská Ves - Klasicistický kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Gemerská Ves - Kostol Narodenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]