Preskočiť na obsah

Havária lietadla Tu-154 poľských vzdušných síl v roku 2010

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Havária lietadla Tu-154 poľských vzdušných síl v roku 2010

Časť trupu poľského lietadla Tupolev Tu-154M neďaleko Smolenska
Nehoda
Dátum10. apríl 2010
Čas8:41:06 (SELČ)
Charakteristikapád lietadla pri pristávaní v hustej hmle
Hlavná príčinavo fáze vyšetrovania (pravdepodobne chyba pilota)[1]
Miesto1,5 km od Smolenskej leteckej základne
Súradnice54°49′26″S 32°03′05″V / 54,823894°S 32,051261°V / 54.823894; 32.051261Súradnice: 54°49′26″S 32°03′05″V / 54,823894°S 32,051261°V / 54.823894; 32.051261
Lietadlo
ModelTupolev Tu-154M
Dopravca36. špeciálny pluk leteckej dopravy
Registrácia101
Vek20 rokov
Začiatok letuLetisko Fryderyka Chopina Varšava
Cieľ letuVojenské letisko Smolensk-Severnyj
Následky
Počet osôb na palube89 + 7 (96)
Prežilo0
Zranených0
Mŕtvych96

Havária lietadla Tu-154 poľských vzdušných síl v roku 2010 je letecké nešťastie, ktoré sa stalo 10. apríla 2010 neďaleko mesta Smolensk v Rusku. Lietadlo Tupolev Tu-154M sa zrútilo pri pristávaní asi 1,5 km od letiska v Smolensku.[2]

Pri nešťastí zahynul poľský prezident Lech Kaczyński s manželkou Mariou. Medzi ďalšími obeťami boli guvernér Poľskej centrálnej banky Sławomir Skrzypek, hlavný veliteľ poľskej armády Franciszek Gągor, prezident Inštitútu národnej pamäti Janusz Kurtyka, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Andrzej Kremer, ombudsman Janusz Kochanowski, mnoho poslancov Sejmu a Senátu, hlavní velitelia ozbrojených síl a veľa ďalších osobností poľského politického, vedeckého a vojenského života. Celkovo bolo na palube 96 osôb.[3]

Faktické informácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo

[upraviť | upraviť zdroj]
Poľský Tupolev Tu-154M, ktorý havaroval neďaleko letiska v Smolensku

Lietadlo sovietskej výroby Tupolev Tu-154M Lux, sériového čísla 90A837, prevádzkované 36. špeciálnym plukom leteckej dopravy, bolo vyrobené a dodané poľskej armáde v roku 1990. Počas prevádzky nalietalo okolo 5 000 hodín, od poslednej generálnej opravy, z ktorej sa vrátilo 23. decembra 2009, nalietalo 124 hodín. Počas opravy v Samarskom závode Aviakor došlo k zásadnej modernizácii avioniky a lietadlo bolo okrem iného vybavené americkým systémom plánovania a optimalizácie letu FMS (UNS1-D), varovaním pred nárazom do terénu TAWS a navigáciou GPS. Podľa webových stránok výrobcu, Universal Avionics Systems, však systém neobsahoval model terénu v blízkosti letiska. Pritom bol zrejme demontovaný navigačný systém RSBN, používaný na vojenských letiskách krajín Varšavskej zmluvy. Pretože to bolo prvé lietadlo z dvoch Tu-154M, ktoré podstúpilo túto modernizáciu, nemusela mať posádka rutinne vžitú obsluhu nového navigačného vybavenia.

V prevádzkovej letovej príručke má lietadlo Tu-154M Lux stanovené minimá dohľadnosti a výšky rozhodnutia DH (pod ktorú nesmie pilot klesnúť, kým nemá vizuálny kontakt s pristávacou dráhou) pre rôzne postupy priblíženia:

  • OPRS – konečné priblíženie pomocou jedného nesmerového rádiomajáku NDB, min. dohľadnosť 4 000 m, výška rozhodnutia 250 m
  • OSP – konečné priblíženie pomocou 2x NDB, min. dohľadnosť 1 800 m, výška rozhodnutia 120 m
  • RSP + OSP – konečné priblíženie pomocou presného rádiolokátoru a 2x NDB, min. dohľadnosť 1 200 m, výška rozhodnutia 100 m

Posádka

[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako lietadlo, nemala ani posádka nalietaných veľa hodín:

  • Kapitán, veliteľ lietadla: kpt. Arkadiusz Protasiuk, 36 rokov, na Tu-154M nalietaných 2 937 hodín, z toho ako kapitán 445 hodín
  • Druhý pilot: mjr. Robert Grzywna, 36 rokov, na Tu-154M nalietaných 506 hodín
  • Navigátor: por. Artur Ziętek, 32 rokov, na Tu-154M nalietaných 59 hodín
  • Palubný mechanik: prap. Andrzej Michalak, 37 rokov, na Tu-154M nalietaných 330 hodín
  • Letušky: Natalia Maria Januszková, Barbara Maria Maciejczyková, Justyna Moniuszková

Posádka neabsolvovala pravidelný výcvik na trenažéroch pre prípad mimoriadnych situácií a u jednotky neboli spracované postupy pre spoluprácu štvorčlennej posádky.

Letisko

[upraviť | upraviť zdroj]

Smolenská letecká základňa je vojenské štátne/vojenské letisko, na ktorom bolo pôvodne dislokované stíhacie letectvo, neskôr Krasnoselský gardový dopravný letecký pluk, ktorý tu prevádzkoval tri desiatky nákladných lietadiel typu Iľjušin Il-76. Letisko nikdy neslúžilo civilnej doprave a nie je pre to vybavené. Na letisku je jedna betónová vzletová a pristávacia dráha s orientáciou 08/26 s dĺžkou 2 500 m. Okrem systému RSBN (obdoba DME/VOR), dvoch nesmerových majákov NDB/MKR a približovacích svetiel, bol na letisku k dispozícii presný (tzn. schopný merať aj výšku) približovací radar. Nie je jasné, či bol na letisku ešte prístrojový navádzací systém KGS (vojenská obdoba ILS), prezidentské lietadlo však rovnako nemalo na palube potrebnú výbavu. Už pri prípravách podujatia varovala ruská strana Poliakov, že letisko nie je príliš kvalitne vybavené a pre lietadlo Tupolev Tu-154 nie je schopné zabezpečiť stopercentne bezpečné pristátie. Ponuku na pristátie na letisku v 250 km vzdialenom Briansku však Poliaci odmietli a obvinili Rusov z pokusu o kladenie prekážok spomienkovej akcii. V marci bola teda vykonaná technická previerka zariadení letiska vrátane kontrolného technického letu a letisko bolo ohodnotené ako vhodné na pristátie lietadla Tu-154 na RWY 26, čo bolo 5. apríla potvrdené pre minimá dohľadnosti 1 000 m a výšku rozhodnutia 100 m (minimálna výška nad letiskom, na ktorú môže pilot klesnúť, a ak v túto chvíľu nemá vizuálny kontakt s pristávacou dráhou, musí ihneď začať procedúru nevydareného priblíženia, teda zahájiť stúpanie).

Podľa mapy pre prístrojové priblíženie na RWY 26 začína lietadlo konečné priblíženie z výšky 500 m vo vzdialenosti 10,41 km klesaním pod uhlom 2° 40'(t. j. 4,7 %). Vo vzdialenosti 6,1 km preletí nad NBD/MKR vo výške 300 m, vo vzdialenosti 1,1 km od prahu dráhy má mať nad NBD/MKR výšku 70 m (asi 90 m nad tamojším terénom).

Krátko pred nehodou sa počasie prudko zhoršilo, o 7:00 (UTC) uvádzala miestna meteorologická stanica dohľadnosť zníženú na 500 m, hustú hmlu, juhovýchodný vietor 10,8 km/h, teplotu 1 °C, rosný bod 1 °C a vlhkosť 98 %.

Z toho dôvodu bolo presmerované na záložné letisko Moskva-Vnukovo ruské vládne lietadlo Il-76, ktoré malo krátko pred príletom Poliakov na letisku pristáť.

Let

[upraviť | upraviť zdroj]
Trajektória letu poľského vládneho špeciálu z Varšavy do Smolenska

Let z Varšavy do Smolenska zabezpečovalo vládne lietadlo Tu-154M Lux už druhýkrát v priebehu troch dní. 7. apríla 2010 sem dopravoval poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý letel, spolu s ruským premiérom Vladimirom Putinom, uctiť pamiatku katynských obetí. Stojí za zmienku, že nasledujúceho dňa strávilo toto lietadlo niekoľko hodín na pražskom letisku, zatiaľ čo poľský premiér večeral spoločne s ďalšími predstaviteľmi štátov bývalého východného bloku, s prezidentom Barackom Obamom, na americkej ambasáde.

Poľský prezident svoju návštevu Katyne naplánoval na 10. apríla 2010. Jedna osoba, Zofia Kruszyńska-Gustová, sa nedostavila k odbaveniu. Lietadlo s prezidentom a mnohými ďalšími významnými osobnosťami na palube vzlietlo s 27-minútovým oneskorením z letiska Frédérica Chopina vo Varšave o 7:27 hod (5:27 UTC). Lietadlo letelo vo výške 8 000 m rýchlosťou 800 km/h. Krátko predtým už pristál v Smolensku iný vládny špeciál, Jakovlev Jak-42, na palube ktorého boli prevažne poľskí novinári, ktorí mali podávať spravodajstvo z priebehu celej akcie. Obe letiská sú od seba vzdialené približne 800 km, čo vrátane vzletu a pristátia obnáša o niečo viac ako hodinu letu prevažne vzdušným priestorom Bieloruska. Očakávaný prílet na cieľové letisko by bol cca o 8:42. Okolo 8:20 vstúpilo lietadlo do ruského vzdušného priestoru. O niekoľko minút neskôr, cca 10 km pred cieľom začala posádka manéver klesania a v cca 500-metrovej výške stroj letisko obkrúžil, aby mohol pristáť z východnej strany. Komunikácia s ATC Minsk a Moskva prebiehala v angličtine, s dispečermi zo Smolenska potom v ruštine.

Prvú informáciu o nedostatočnej dohľadnosti v Smolensku, 400 m, dostali piloti od ATC Minsk o 6:14 UTC. Po nadviazaní spojenia s letiskom, o 6:25 UTC, dostali od tamojšieho dispečera riadenia letovej prevádzky informáciu o podmienkach brániacich pristátiu odporúčanie pristáť na niektorom záložnom letisku, v asi 320 km vzdialenom Minsku, alebo v asi 350 km vzdialenej Moskve. Pilot lietadla však toto odporúčanie nerešpektoval. Podľa ruských leteckých predpisov majú kapitáni zahraničných lietadiel prevádzkovaných v Rusku rozhodovať samostatne o možnosti vzletu ... a pristátia na cieľových letiskách a za toto rozhodnutie prevziať plnú zodpovednosť. Prostredníctvom rádiovej komunikácie boli piloti opakovane varovaní aj posádkou druhého vládneho lietadla Jakovlev Jak-40, že hmla hustne každú minútu, že ruskému Il-76 sa už nepodarilo pristáť ani na druhý pokus a aj od nich dostali odporúčanie divergovať na niektoré záložné letisko. Naposledy ich kolegovia varovali a odhadli dohľadnosť na 200 m o 6:37 UTC; štyri minúty pred nehodou. Aj tieto varovania sa však minuli účinkom.

Nehoda

[upraviť | upraviť zdroj]

Posádka požiadala o pokusné priblíženie, čo bolo dispečerom povolené a pri tretej (predposlednej) zatáčke boli zopakované inštrukcie, že pri dosiahnutí výšky 100 m musia byť okamžite pripravení vykonať manéver nevydareného priblíženia. Dispečer začal radarové navádzanie, posádka však neodpovedala, a tak iba na obrazovke radaru sledoval konečné priblíženie lietadla a informoval posádku o vzdialenosti.

Správny postup pri konečnom priblížení a skutočná poloha lietadla

Medzitým piloti so strojom s vysunutými vztlakovými klapkami, podvozkom a motormi na voľnobehu leteli hmlou, riadení autopilotom, vo vzdialenosti približne 2 km od prahu dráhy, vo výške niekoľkých desiatok metrov, ústrety postupne sa zdvíhajúcemu svahu. Z doteraz nezverejnených príčin začalo v tú chvíľu lietadlo prudko klesať, takže systém TAWS vydal opakované varovanie pred blízkosťou terénu, niekoľkokrát aj signálom PULL UP (pritiahni). Následne posádka začala procedúru nevydareného priblíženia a snažila sa nabrať výšku, čo za daných podmienok bolo možné iba zvýšením ťahu motorov. Reakcia prúdových motorov na otvorenie pripustí však nebola dosť rýchla, a navyše, vzhľadom k v vysokej rýchlosti klesania sa u Tu-154M Lux objavuje v tejto situácii citeľné presadnutie.

Lietadlo preletelo vľavo pozdĺž nesmerového rádiomajáku, pričom postupne lámalo tenšie konáre na stromoch v dráhe letu. Keď sa však ľavé krídlo stretlo s kmeňom brezy s priemerom 30 – 40 cm, došlo k jeho deštrukcii a oddeleniu, lietadlo získalo silný ľavý náklon, vybočilo zo smeru osi dráhy doľava pod uhlom asi 15°, ešte stačilo preletieť cestu a dopadlo tvrdo na chrbát v areáli letiska asi 150 m vľavo od osi pristávacej dráhy. Pri dopade (o 6:41:06 UTC) došlo k odlomeniu chvostovej časti, k úplnej deštrukcii trupu a na niekoľkých miestach k vznieteniu, letom vo výške podchladeného paliva. Trosky boli rozptýlené na ploche s dĺžkou niekoľkých sto metrov, časť z nich sa zaryla do mäkkej hliny.

Posledných 5 – 6 sekúnd letu, od okamihu, keď sa oddelila časť ľavého krídla so slotmi aj s krídelkami a došlo k porušeniu všetkých troch hydraulických okruhov, sa stalo lietadlo prakticky neovládateľným. Rozdiel vztlaku medzi zachovalým pravým a ľavým pahýľom krídla spôsobil samovoľnú rotáciu okolo pozdĺžnej osi stroja, ktorej piloti už nemohli zabrániť.

Vyšetrovanie

[upraviť | upraviť zdroj]
Prepis záznamu čiernej skrinky z pilotnej kabíny

Presné príčiny nehody sú predmetom vyšetrovania, ktoré vedú v spolupráci ruskej a poľskej vyšetrovacie orgány. Obe čierne skrinky boli nájdené, rovnako ako tretí, poľský zapisovač, určený na monitorovanie vibrácií a iných poruchových stavov prúdových motorov. Prepis záznamu čiernej skrinky z pilotnej kabíny bol neskôr 1. júna poľskou vládou zverejnený na internete.

Do čela ruskej vyšetrovacej komisie bol vymenovaný premiér Vladimir Putin, na vyšetrovaní sa priamo podieľajú minister pre mimoriadne situácie Sergej Šojgu a šéf vyšetrovateľov prokuratúry Alexander Bastrykin. Prezident Dmitrij Medvedev nariadil ruským orgánom viesť vyšetrovanie v úzkej spolupráci s poľskými úradmi, ruská diplomacia vyjadrila, v súlade s odporúčaniami ICAO, ochotu okamžite prijať poľskými odborníkmi.

Príčiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Prerazený kmeň brezy (v pozadí)
Časť ľavého krídla s vysunutými slotmi
Trup lietadla

Bezprostrednou príčinou nehody sa javí nedodržanie predpísaných postupov pre konečné priblíženie, najmä klesanie pod tzv. výšku rozhodnutia DH, ak pilot nemal vizuálny kontakt s pristávacou dráhou. Veliteľ výcviku poľských vzdušných síl, gen. Anatol Czaban, uviedol, že bez ohľadu na výsledok, sa pilot vedomým pokusom o pristátie pri daných meteorologických podmienkach, vystavoval nebezpečenstvu trestného stíhania. Tiež potvrdil vyššie uvedené minimá pre Tu-154.

Prečo sa kapitán rozhodol pre tak neštandardný postup, je otázkou vyšetrovania i špekulácií. Ako faktory, ktoré k tomu mohli prispieť, sa spomínajú, napríklad malá skúsenosť členov posádky, nedostatočné oboznámenie sa s výškovým profilom terénu, komunikácia v ruštine a predovšetkým snaha vyplniť za každú cenu želanie prezidenta. Z analýzy čiernych skriniek vyplynula prítomnosť cudzích osôb v kokpite, jedna z nich bola identifikovaná ako veliteľ poľských leteckých síl Andrzej Błasik a ďalšie, ktoré zostali v kokpite len krátko, ako Mariusz Kazan, riaditeľ diplomatického protokolu poľského Ministerstva zahraničia. Podľa šéfa poľskej štátnej komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd, Edmunda Klicha, bol kurz lietadla riadený autopilotom, zatiaľ čo klesanie ručne ovládal kapitán a posádka vedome pokračovala v klesaní pod povolenú výšku. Systém varovania pred nárazom do terénu TAWS bol v priebehu konečného priblíženia zapnutý a varoval niekoľkokrát pilotov.

Vrchný poľský vyšetrovateľ Andrzej Seremet uviedol, že v súčasnom stave vyšetrovania neexistujú žiadne informácie, že by pilota k pristátiu niekto nútil. Podľa slov exprezidenta Wałęsa však bolo obvyklé, že v podobných situáciách odišiel pilot dozadu (mimo dosahu mikrofónov čiernej skrinky) informovať prezidenta a prediskutovať ďalší postup. Medzi okolnosťami, ktoré vyvíjali tlak na pristátie v Smolensku, mohla zohrať významnú úlohu aj skutočnosť, že pre záložné letisko (podľa letového plánu Minsk a Vitebsk), nebola poľským Úradom pre ochranu vlády (BOR) zabezpečená logistika – nebol tam nikto, kto by zabezpečil bezpečnosť a odviezol takmer stočlennú delegáciu ku katynskému pamätníku.

Medzi možnými faktormi, ktoré k nehode mohli prispieť, sú v médiách spomínané parametre a vybavenie letiska, možné zlyhanie výškomeru lietadla, desiatky zapnutých mobilných telefónov na palube, narastajúci stres pilota, a v neposlednom rade aj jeho nedostatočná znalosť správania lietadla, u ktorého pri prechode z klesania rýchlejšieho než 6 m/s na vodorovný let dochádza k výraznému presadnutiu (strate výšky).

Nepriame súvislosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri Kaczyńského ceste do Gruzínska na podporu tamojšieho prezidenta Saakašviliho v auguste 2008 počas vojny o Južné Osetsko, odmietol kapitán lietadla Grzegorz Pietruczuk, v súhlase s druhým pilotom, ktorým bol kapitán osudového letu do Smolenska, Arkadiusz Protasiuk, riskovať napriek nátlaku prezidenta pristátie v Tbilisi a pristál na plánovanom letisku v Azerbajdžane, uviedol poľský generál Anatol Czaban. Kaczyński proti tomu po pristátí protestoval, poukazoval na svoju teoretickú právomoc najvyššieho veliteľa ozbrojených síl a novinárom na palube to komentoval slovami, že dôstojník by nemal byť zbabelec (... pilota nazwano tchórzem). Napriek Kaczyńského kritike bol Grzegorz Pietruczuk neskôr za svoj zodpovedný prístup ako kapitán lietadla opozičným ministrom vnútra vyznamenaný.

Dňa 23. januára 2008 pri pristátí poľského armádneho dopravného lietadla CASA C-295M na letisku Mirosławiec došlo k nehode, ktorá mala mnoho spoločných znakov. Letisko bolo podobne prístrojovo vybavené, bola tiež hustá hmla a na palube boli vysokí dôstojníci poľskej armády. Lietadlo počas nezvládnutého konečného priblíženia narazilo do zeme 300 m vľavo a 1 300 m pred prahom dráhy RWY 30. Došlo k deštrukcii lietadla spojenou s požiarom, všetci na palube zahynuli.

Dňa 4. júla 1943, o 23:07, zomrel pri leteckej nehode poľský exilový predseda vlády, Władysław Sikorski. Lietadlo Liberator II, označenie AL 523, ktoré pilotoval československý dôstojník Eduard Prchal, padlo do mora 16 sekúnd po vzlete z gibraltárskeho letiska. Pri nehode zahynulo 16 osôb, okrem iného Sikorského dcéra a šéf úradu vlády, zachránil sa iba pilot. Príčiny nehody neboli nikdy objasnené, vznikla rada nepotvrdených konšpiračných teórií, napríklad že bol Britmi odstránený, aby nebránil vzniku britsko-sovietskeho spojenectva. Sikorski sa tiež angažoval vo veci vyšetrenia katynského masakru.

Reakcie na nešťastie

[upraviť | upraviť zdroj]
Štáty, ktoré sa rozhodli vyhlásiť štátny smútok

Množstvo štátov vyhlásilo v reakcii na udalosť deň štátneho smútku, predstavitelia ďalších štátov a organizácií a mnohé ďalšie osobnosti oficiálne vyjadrili sústrasť. Sedemdňový štátny smútok bol 10. apríla vyhlásený v Poľsku, v Litve bol 11. apríla vyhlásený trojdňový štátny smútok a štvrtý deň smútku bude v deň pohrebu. Trojdňový štátny smútok vyhlásila Brazília. Česko najprv ohlásilo deň smútku na deň pohrebu, neskôr prezident zmenil rozhodnutie na dvojdňový smútok v sobotu a nedeľu 16. a 17. apríla. Jednodňový smútok vyhlásilo Estónsko, Gruzínsko, Kanada, Lotyšsko, Moldavsko, Rusko, Srbsko, Slovensko, Turecko, Ukrajina a Maďarsko. Rada Európy vyhlásila 12. apríla deň smútku.

Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje,
obsah preto nie je možné overiť.

Predstavitelia štátov

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko Ivan Gašparovič (prezident Slovenskej republiky)
„Je to šokujúce... s pánom prezidentom sme boli osobní priatelia, aj naše manželky. Ešte stále tomu nemôžem uveriť... V tejto zdrvujúcej chvíli pre celý poľský národ i pre rodiny pozostalých vyjadrujeme našu najhlbšiu sústrasť rodinám obetí i bratskému poľskému národu.“

Slovensko Robert Fico (premiér Slovenskej republiky)
„Chcem vysloviť hlbokú a úprimnú sústrasť všetkým pozostalým a celému Poľsku. Pre nás to je čosi, čo sa dá naozaj ťažko pochopiť, pretože každý z nás pôsobí v politike a používa rovnaké spôsoby prepravy, vie, ako sú tieto cesty zabezpečované.“

Spojené kráľovstvo Gordon Brown (premiér Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska)
„Myslím si, že celý svet zarmúti tragická smrť poľského prezidenta, jeho manželky a všetkých, ktorí boli s nimi. Vieme o problémoch, ktorými prešlo Poľsko, ako aj o osobnej obeti poľského prezidenta v hnutí Solidarita. Ceníme si jeho príspevok k nezávislosti a slobode Poľska.“

Francúzsko Nicolas Sarkozy (prezident Francúzskej republiky)
„Lech Kaczynski zasvätil svoj život pre Poľsko. Bol neoblomným obhajcom myšlienok, v ktoré veril. Bojoval s presvedčením za hodnoty, na ktorých založil svoju politiku: demokraciu, slobodu a boj proti totalite.“

Nemecko Angela Merkelová (Kancelárka Spolkovej republiky Nemecko)
„Som hlboko zdrvená nehodou lietadla a smrťou poľského prezidenta.“

Švédsko Fredrik Reinfeldt (Premiér Švédskeho kráľovstva)
„Čo sa stalo, je ohromná katastrofa pre našu spriatelenú krajinu. Myslíme teraz na rodiny a blízkych zosnulých, ako aj na celý poľský národ.“

Spojené štáty Ministerstvo zahraničných vecí (Spojené štáty americké)
„Je to hrozná tragédia pre Poľsko. Vyjadrujeme poľskému ľudu našu najhlbšiu sústrasť.“

Predstavitelia medzinárodných organizácií

[upraviť | upraviť zdroj]

Anders Fogh Rasmussen (Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy)
„V mene NATO aj mojom vyjadrujem najúprimnejšiu sústrasť poľskému ľudu, ako aj rodinám prezidenta a jeho manželky, a tým, ktorí prišli o život pri tomto hroznom nešťastí. Je to ich osobná tragédia a tragédia celého Poľska.“

José Manuel Barroso (Predseda Európskej komisie)
„Vyjadrujem hlbokú sústrasť Poľsku, ktoré smúti pre stratu prezidenta Kaczynského, jeho manželky a všetkých, ktorí s ním smerovali na spomienkovú slávnosť pri príležitosti 70. výročia katynského masakru. Veľmi úzko som spolupracoval s prezidentom Kaczynským a uznával som v jeho osobe presvedčeného poľského vlastenca, ktorý mal na zreteli vždy aj záležitosti Európskej únie a ctil si hodnoty ako sloboda a solidarita.“

Jerzy Buzek (Predseda Európskeho parlamentu)
„Je to nepredstaviteľná tragédia celoeurópskeho rozsahu.“

Významní cestujúci

[upraviť | upraviť zdroj]
Lech Kaczyński, poľský prezident
Maria Kaczyńska, prvá dáma Poľska
Generál Franciszek Gągor, náčelník štábu poľskej armády

Na palube lietadla boli títo významní cestujúci:[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Havárie Tu-154 u Smolenska na českej Wikipédii.

  1. ↑ „Pristávame, hlásil pilot, ale určiť výšku letu Rusom nevedel“, Pravda, 12. apríl 2010
  2. ↑ Lietadlo s poľským prezidentom havarovalo
  3. ↑ a b Lista pasażerów rządowego samolotu [online]. [Cit. 2010-04-10]. Dostupné online. Archivované 2010-04-13 z originálu. (poľština)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Ruský portál
Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Havária_lietadla_Tu-154_poľských_vzdušných_síl_v_roku_2010&oldid=7895852“