Iliušin Il-76
| Il-76 | |
.jpg) Iliušin Il-76MD ruských vzdušných síl | |
| Typ | strategické a taktické transportné lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Taškentské letecké výrobné združenie V. P. Čkalova Aviastar-SP |
| Konštruktér | S. V. Iliušin |
| Prvý let | 25. marca 1971 |
| Zavedený | 21. apríl 1976 |
| Hlavný používateľ | Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny Indické vzdušné sily TransAVIAexport Airlines |
| Vyrobených | 960 |
| Varianty | Iliušin Il-78 Beriev A-50 KJ-2000 |
Iliušin Il-76 (v kóde NATO: „Candid“) je strategické a taktické transportné lietadlo, ktoré bolo vyvinuté v Sovietskom zväze v 60. a 70. rokoch 20. storočia ako náhrada za turbovrtuľový Antonov An-12. Prvý prototyp stroja vzlietol 25. marca 1971 a ešte v tom istom roku ho predstavili na aerosalóne v Paríži, kde vzbudil veľký ohlas. Sovietske letectvo dostalo prvé sériové kusy v roku 1974. O dva roky neskôr zalietali civilnú verziu pre Aeroflot, postupne vznikali rôzne obmeny. Výroba zmodernizovaného lietadla pokračuje aj v súčasnosti.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Vývoj Il-76 začal 28. júna 1966 na základe rozkazu ministra leteckého priemyslu ZSSR. V priebehu niekoľkých mesiacov bola vypracovaná štúdia, ktorá bola podkladom pre vznik technického návrhu nového vojenského dopravného lietadla so štyrmi prúdovými motormi Soloviov D-30KP. Tento technický návrh schválil najskôr hlavný konštruktér S.V. Iliušin (25. februára 1967) a dňa 27. novembra 1967 prijala uznesenie o postavení Il-76 aj Rada ministrov ZSSR. Konštrukčná kancelária Iliušin tak dostala za úlohu skonštruovať nákladné (transportné) lietadlo, ktoré by bolo schopné niesť náklad 40 ton na vzdialenosť 5 000 km v čase kratšom ako šesť hodín, schopné operovať z krátkej a neupravenej vzletovej a pristávacej dráhy a bolo by schopné vyrovnať sa s najťažšími poveternostnými podmienkami (napr. na Sibíri a v arktickej oblasti Sovietskeho zväzu).
Výstavba prvého prototypu lietadla bola dokončená začiatkom roku 1971. Prvý let experimentálneho lietadla Il-76 sa uskutočnil dňa 25. marca 1971 pod velením skúšobného pilota E. I. Kuznetsova. Stroj vzlietol z centrálneho letiska v Moskve a pristál na letisku Ramenskoje. O dva roky neskôr sa z toho istého moskovského letiska vzniesol aj druhý prototyp Il-76. Dňa 5. mája 1973 sa začali letové skúšky tretieho lietadla, ktoré bolo zároveň prvým sériovo vyrobeným. Druhé sériovo vyrobené a zároveň štvrté experimentálne lietadlo sa vznieslo do vzduchu v novembri 1973. Štátne skúšky vojenského dopravného lietadla Il-76 boli ukončené 15. decembra 1974, pričom štyri prototypy uskutočnili celkovo 964 letov a strávili vo vzduchu úhrnne 1676 hodín.
Výroba Il-76 bola umiestnená v Taškente, v Uzbekistane (toho času zväzová republika ZSSR). Prvé lietadlá tohto typu získal 339. vojenský transportný letecký pluk, ktorý sa nachádzal vo Vitebsku v Bielorusku. Dňa 21. apríla 1976 vydala vláda ZSSR dekrét o zavedení vojenského dopravného lietadla Il-76 do služby.[1]
V roku 1990 boli vyvinuté modernizované verzie (Il-76MF, Il-76TF), ale neboli vyrobené vo veľkom množstve, kvôli finančným problémom hlavného odberateľa a užívateľa, ruského letectva. Prototyp predĺženej verzie Il-76MF, s väčšou kapacitou, prvýkrát letel 1. augusta 1995. Výroba prestala okolo roku 1997. Niektoré obchodné lietadlá boli modernizované na Il-76TD-90VD, počnúc rokom 2004, s využitím nových motorov PS-90 pre splnenie európskych predpisov hluku. V roku 2005 Čína objednala v Rusku 34 nových Il-76MD a 4 tankery Il-78, a v továrni v Taškente 16 neúplne dokončených strojov. Il-76 sa vyrába v novej továrni v Ulianovsku v Rusku, v spolupráci s továrňou v Taškente.
Verzie[upraviť | upraviť zdroj]
- Il-76 - základná verzia s nosnosťou 28 000 kg. Dolet s plnou záťažou bol 4 200 km. Lietadlo dokázalo prepraviť 145 vojakov alebo 115 výsadkárov. Nákladový priestor bol široký 3,45 m, vysoký 3,40 m a dlhý 20 m (bez započítania priestoru nad nakladacou rampou).[2]
- Il-76M - verzia so zvýšeným maximálnym zaťažením na 48 000 kg. Prvý let Il-76M sa uskutočnil 24. marca 1978.[3]
- Il-76MD - verzia s doletom predĺženým o 40%. Lietadlo malo dolet 7 200 km s nákladom 20 000 kg alebo 4 200 km s nákladom 47 000 kg. Dokáže prepraviť dve bojové vozidlá typu BMP-3. Prvý prototyp vzlietol 6. marca 1981 a od júna 1984 bola táto verzia zavedená do služby.[4]
- Il-76MD-90A - najmodernejšia modifikácia transportného lietadla, ktorá bola zavedená v apríli 2019. Od svojich predchodcov sa Il-76MD-90A odlišuje novými pohonnými jednotkami PS-90A-76, ktoré sú výkonnejšie a vyznačujú sa aj ekonomickejšou prevádzkou. Vďaka novým motorom má Il-76MD-90A väčší dolet (9700 km oproti predchádzajúcim 9300 km) a potrebuje kratšiu vzletovú dráhu (1300 m oproti 1750 m). Podľa výrobcu má nové lietadlo vyššiu nosnosť, ktorej maximálna hodnota dosahuje 60 ton. Dolet lietadla s nákladom s hmotnosťou 52 ton je 5000 km. IL-76MD-90A dokáže prepraviť 126 výsadkárov alebo 145 vojakov. Lietadlo je schopné prepravovať aj moderné vozidlá typu BMD alebo BTR. Toto ťažké dopravné lietadlo je vybavené novým navigačným systémom, automatickým riadiacim systémom a komunikačným systémom. Na palubnej doske pribudlo šesť viacúčelových displejov, ktoré zobrazujú všetky informácie potrebné na ovládanie lietadla. Avionika spĺňa všetky moderné požiadavky na leteckú techniku a výrazne zvyšuje bezpečnosť letu, presnosť navigácie a výsadku.
- Galaraj - indické označenie Il-76MD.
- Il-76MF - predĺžená verzia Il-76MD o 6,6 m s novými motormi PS-90A-76, nosnosť 60 000 kg. Dokáže prepraviť tri bojové vozidlá typu BMP-3, alebo 150 vojakov alebo 135 výsadkárov.[5] V rokoch 2010 a 2011 boli vyrobené dve lietadlá, ktoré prevádzkuje jordánske letectvo.
- Il-76MF-100 - Il-76 s motormi CFM56-5C2.
- Il-76P/TP/DMP - protipožiarna verzia s nádržou na 42 000 kg vody a vypúšťacím zariadením. Najmodernejšia verzia je schopná niesť až 50 000 kg hasiacej zmesi.
- Il-76K/MDK/MDK-2 - stroje upravené na simuláciu nulovej gravitácie.
- Il-76PP - lietadlá určené k elektronickému boju vybavené ECM a rušiacim zariadením, slúži ako sprievod A-50.
- Il-76MT - dve lietadlá slúžiace ako lietajúca nemocnica s operačnou sálou a pooperačnou izbou.
- Il-76VPK/Il-82 - dvojica prestavaných lietadiel Aeroflotu na lietajúce veliteľské stanovisko.
- Il-76PS/PSD/Il-84 - navrhovaná verzia pre úlohy SAR, vyrobený iba jeden stroj.
- Il-76LL/MA - testovacie lietadlá.
- Il-76SK - lietajúce veliteľské stanovisko určené pre vyhodnocovanie letových testov.
- Il-76T/TD/TD-90/TF - civilná nákladná verzia.
- Il-78 - tankovacia verzia z prvej polovice 80. rokov, celkom vyrobených 45 kusov
- A-50 - verzia, na ktorej spolupracovala konštrukčná kancelária G. M. Berieva. Lietadlo má predĺžený trup, zariadenia pre dopĺňanie paliva za letu, satelitnú anténu a prehľadový rádiolokátor. Radar je schopný sledovať súčasne až 60 cieľov na vzdialenosť do 250 km. Celkom bolo vyrobených asi 40 kusov.
- A-50M - upravené lietadlá s výkonnejším rádiolokátorom a palubnými počítačmi.
- A-50U - modernizované stroje s novým výkonnejším rádiolokátorom a predĺženou vytrvalosťou.
- Adnan - iránske stroje Il-76MD prestavané na AEW a vybavené otočným krytom s priemerom 9 m s rádiolokátorom.
Používatelia[6][upraviť | upraviť zdroj]
Vojenskí používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
- Alžírske vzdušné sily - v decembri 2018 disponovali 11 lietadlami Il-76.
- Vzdušné sily Angoly - v decembri 2018 disponovali 6 lietadlami Il-76.
- Arménske vzdušné sily - v decembri 2018 disponovali 3 lietadlami Il-76.
- Vzdušné sily Azerbajdžanu - v decembri 2018 disponovali 1 lietadlom Il-76.
- Bieloruské vzdušné sily - v decembri 2018 disponovali 2 lietadlami Il-76.
- Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády - v decembri 2018 disponovali 22 lietadlami Il-76.
- Indické vzdušné sily - v decembri 2018 disponovali 17 lietadlami Il-76.
- Vzdušné sily Iránskej islamskej republiky - v decembri 2018 disponovali 5 lietadlami Il-76.
- Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie mali v decembri 2018 103 lietadiel Il-76/Il-76MD. K januáru 2019 boli 3 z nich zmodernizované na úroveň Il-76MD-M.[7] V októbri 2012 objednalo ruské ministerstvo obrany 39 lietadiel novej verzie Il-76MD-90A v hodnote 140 miliárd rubľov. Prvé z nich bolo odovzdané ruskému letectvu a zavedené v apríli 2019.[8]
- Sýrske arabské vzdušné sily - v decembri 2018 disponovali 1 lietadlom Il-76.
- Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny - v decembri 2018 disponovali 5 lietadlami Il-76.
- Vzdušné sily Uzbekistanu - v decembri 2018 disponovali 5 lietadlami Il-76.
Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]
IL-76TD[upraviť | upraviť zdroj]
- Posádka: 5-7
- Nosnosť: 47 t
- Motor: 4x Soloviov D-30KP s ťahom po 117,7 kN
- Rozpätie: 50,50 m
- Dĺžka: 46,59 m
- Výška: 14,76 m
- Plocha krídel: 300,0 m²
- Hmotnosť (vzletová): 190 000 kg
- Cestovná rýchlosť: 750 km/h alebo až 800 km/h
- Dostup: 13 000 m
- Dolet: 7 300 km (so záťažou 20 t)
- Dolet s maximálnym zaťažením: 3 650 km
IL-76MF[upraviť | upraviť zdroj]
- Posádka: 5-7
- Nosnosť: 52 t
- Motor: 4x Aviadvigateľ PS-90AN s ťahom po 156,9 kN
- Rozpätie: 50,50 m
- Dĺžka: 53 m
- Výška: 14,76 m
- Plocha krídel: 300,0 m²
- Hmotnosť (prázdna): 101 000 kg
- Hmotnosť (vzletová): 200 000 kg
- Cestovná rýchlosť: 750 km/h alebo až 780 km/h
- Dostup: 13 000 m
- Dolet: 5 200 km (so záťažou 40 t)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ильюшин Ил-76 [online]. . Dostupné online.
- ↑ Ил-76 [online]. . Dostupné online.
- ↑ Ил-76М [online]. . Dostupné online.
- ↑ Ил-76МД [online]. . Dostupné online.
- ↑ Ил-76МФ [online]. . [www.airwar.ru/enc/craft/il76mf.html Dostupné online.]
- ↑ 2019 World Air Forces Directory [online]. flightglobal.com. Dostupné online.
- ↑ Еще два модернизированных военно-транспортных самолета Ил-76МД-М [online]. bmpd.livejournal.com. Dostupné online.
- ↑ Prvé Il-76MD-90A odovzdané ruskému letectvu [online]. leteckymagazin.sk. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iliušin Il-76
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iljušin Il-76 na českej Wikipédii.
