Občianska vojna v Juhoslávii

Občianska vojna v Juhoslávii
Koniec Juhoslávie
Dátum 31. marec 1991 - 12. november 2001 Miesto bývalá Juhoslávia (Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko) Casus belli rast nacionalizmu Výsledok nezávislosť nových štátov
Protivníci
Slovinsko (1991) Chorvátsko Chorvátska republika Herceg-Bosna (1992) Bosna a Hercegovina NATO (1995) 1998 - 2001 KOA UÇPMB (1999) NOA (2001) Albánsko (podpora povstalcov)	Juhoslávia Republika srbská Republika Srbská Krajina Autonómna provincia Západná Bosna (1992) 1998 - 2001 Juhoslovanská zväzová republika 2000 - 2001 Severné Macedónsko
Historický portál

Občianska vojna v (bývalej) Juhoslávii je súhrnný pojem pre skupinu ozbrojených konfliktov, ktoré v rokoch 1991 až 2001 - či už vo vzájomnej súvislosti alebo na sebe relatívne nezávisle - prebiehali na územiach republík čí autonómnych oblastí Juhoslávie. V užšom zmysle sa ako občianska vojna v Juhoslávii (a obdobné názvy) označuje konflikt v rokoch 1991 - 1995.

Spoločným menovateľom týchto konfliktov bolo bezpečnostné vákuum, ktoré vzniklo na území juhoslovanskej federácie po páde centrálnej komunistickej moci a ktoré išlo ruka v ruke s jednorazovým uvoľnením politickej energie, ktorá do pádu komunizmu nemohla byť ventilovaná.

Názvoslovie

Pre tento ozbrojený konflikt sa používali a používajú tiež nasledujúce názvy:

• vojna v (bývalej) Juhoslávii
• (občianske) vojny v (bývalej) Juhoslávii
• juhoslovanská (občianska) vojna
• juhoslovanské (občianske) vojny
• juhoslovanská kríza, Balkánsky konflikt
• Konflikt na Balkáne
• zriedkavo: (tretia) balkánska vojna, vojna na Balkáne, balkánske vojny

Príčiny

Nacionalizmus

Jednou z hlavných príčin vojny bol nárast nacionalizmu. Účinok nacionalizmu bol znásobený faktom veľkej etnickej a náboženskej rôznorodosti obyvateľstva Juhoslávie. Dôležité bolo, že táto rôznorodosť existovala nielen v rámci celej Juhoslovanskej federácie ale aj vo vnútri samotných jej republík. Ani jedno etnikum sa nevyhlo extrémnemu nacionálnemu poňatiu svojho sebaurčenia.

Ekonomické príčiny

Ekonomicky vyspelejšie Chorvátsko a najmä Slovinsko prestali byť ochotné dotovať ekonomicky menej vyspelé oblasti federácie. Srbsko - ako síce ekonomicky slabšie, ale politicky silnejšie (tvorilo v podstate jadro federálnej moci a jej armády) - sa snažilo zabrániť úniku týchto ekonomických zdrojov.

Znepriatelené strany

• V Slovinsku:
  • Slovinci verzus Juhoslovanská armáda. Po masovej dezercii vojakov nesrbskej národnosti z Juhoslovanskej armády ostal konflikt v podstate záležitosťou Slovincov a Srbov.
• V Chorvátsku:
  • Chorváti verzus Juhoslovanská armáda (neskôr v podstate len Srbi)
• V Bosne a Hercegovine:
  • Bosnianski moslimovia verzus Bosnianski Chorváti (v zanedbateľnej miere)
  • Srbi v spojení s Chorvátmi verzus Bosnianski moslimovia (len v prípravnej fáze)
  • Bosnianski Chorváti verzus Bosnianski Srbi
  • Bosnianski moslimovia verzus Bosnianski Srbi (V rámci vojny v Bosne najhlbšia miera nepriateľstva)
  • Chorváti v spojení s moslimami (Bosniakmi) verzus Srbi.
• V Srbsku:
  • Srbi verzus kosovskí Albánci
• V Macedónsku
  • etnickí Albánci verzus Macedónci
• Zo zahraničných mocností sa v konflikte vojensky angažovalo NATO a predovšetkým USA. Ich primárnou úlohou bolo zabezpečiť mierový proces, použili však aj silové prostriedky. Fakticky stáli na strane nepriateľov Srbska. V kosovskej fáze vojny bombardovali Srbsko, aby ho tak prinútili ku kapitulácii. V konflikte sa diplomaticky angažovalo aj Rusko, ktoré stálo prevažne na strane Srbska.
• V náboženskej rovine:
  • katolíci verzus pravoslávni
    • Srbi (sú prevažne pravoslávni) verzus Chorváti (sú prevažne katolíci)
    • Srbi verzus Slovinci (sú prevažne katolíci)
  • kresťania verzus moslimovia
    • Srbi verzus Bosniaci (sú prevažne moslimovia)
    • Srbi verzus kosovskí Albánci (sú prevažne moslimovia)

Vojna zasiahla prakticky každý štát Juhoslávie. Najpostihnutejšou sa stala Bosna a Hercegovina, po nej Chorvátsko a Srbsko. Relatívne najmiernejšie konflikty postihli Severné Macedónsko a Slovinsko. Na všetkých stranách si vojna vyžiadala vyše 130 000 obetí. Najviac obyvateľov zomrelo na území Bosny a Hercegoviny, kde boli najťažšie aj materiálne a infraštruktúrne škody. Z etnického hľadiska bolo najviac mŕtvych medzi Bosniakmi.

Dôsledky

Vojna sa fakticky postarala o zánik Juhoslávie, ktorá sa rozpadla na jednotlivé samostatné štáty. Ako politicky porazené vyšlo z vojny Srbsko. To sa dobrovoľne vzdalo vplyvu nad Čiernou horou (nový samostatný štát) a donútené bolo vzdať sa svojho vplyvu nad oblasťou Kosovo (snaží sa o uznanie ako nový samostatný štát).

Schematické rozdelenie konfliktov:

• 1991 Vojna v Slovinsku
• 1991-1995 Vojna v Chorvátsku
• 1992-1995 Vojna v Bosne (Operácia Deliberate Force)
• 1998-1999 Vojna v Kosove (Operácia Allied Force)
• 1999-2001 Konflikt v oblasti Preševo
• 2001 Macedónsky konflikt