Kostol svätého Juraja (Svätý Jur)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°15′07″S 17°12′56″V / 48,251944°S 17,215556°V / 48.251944; 17.215556
Kostol svätého Juraja
rímskokatolícky farský kostol
Kostol Svateho Juraja a Drevena zvonica Svaty Jur.jpg
Pohľad na kostol a drevenú zvonicu z juhozápadnej strany.
Patrocínium: Svätý Juraj
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Mesto Svätý Jur
Historický región Malokarpatský
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia Západná
 - arcidiecéza Bratislavská
 - dekanát Pezinok
 - farnosť Svätý Jur
Súradnice 48°15′07″S 17°12′56″V / 48,251944°S 17,215556°V / 48.251944; 17.215556
Štýl gotika
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of Saint George, Svätý Jur
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol Svätého Juraja je farský rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza na vyvýšenom mieste v severozápadnej časti obce Svätý Jur, neďaleko stredovekého hradu Biely Kameň a pravekého a slovanského hradiska Neštich. Pôsobí ako dominanta. Kostol je postavený v gotickom štýle.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prelom 12. – 13. storočie[upraviť | upraviť kód]

Počiatky gotického kostola svätého Juraja sa datujú už pred rokom 1209, najneskôr na prelome 12. – 13. storočia, čiže pred prvou oficiálnou zmienkou o histórií Svätého Jura. Sú doložené listinou, ktorú napísal uhorský kráľ Ondrej II. správcovi kráľovských pivníc Šebešovi. V nej sa zmieňoval o darovaní prédia Svätý Jur a k nemu patriacim štyrom dedinám Bernolákovo, Ivanka pri Dunaji, Farná a Malinovo. V období výstavby kostola sa začína stavať aj sídelný hrad Biely Kameň, čo naznačovalo, že obec prosperuje.

Kostol svätého Juraja - oltár

13. – 14. storočie[upraviť | upraviť kód]

Už v prvej polovici 13. storočia je dokázané, že na súčasnom mieste stála staršia románska sakrálna stavba, čo má dokazovať podzemná kaplnka, ktorá spôsobuje vyvýšenie presbytéria. Kostol bol pôvodne jednoloďový, mal plochý strop, nemal okná, a podlahy boli na rovnakej výškovej úrovni a ako stavebný materiál sa využil lomový kameň. Nachádzala sa tu jednoduchá svätyňa pravdepodobne polygonálna, pod ktorou sa nachádzala murovaná krypta. Kostol začal dostávať dnešnú podobu až koncom 13. storočia.

Najstaršou časťou kostola je presbytérium, ktorého vek sa datuje do roku 1280 a je postavené na mieste pôvodnej románskej svätyne. Dokazuje to rozbor umeleckých prvkov z tohto obdobia a zachovalá južná stena lode, v ktorej sú odkryté štrbinové okná. Vstup do kaplnky je vybavený dvomi schodiskovými ramenami po stranách. V tomto období dochádza k predĺženiu lode takmer dvojnásobne od pôvodnej dĺžky k západu.

Ďalšie časti kostola prináležia sakristii, ktorá bola približne o polovicu užšia ako súčasná, južnej kaplnke sv. Bartolomeja, južnej predsieni, západnej predsieni a malej jaskynke Panny Márie na severe.

V polovici 14. storočia prešiel kostol výraznou prestavbou, a to v západnej časti kostola kde vznikla pánska empora (tzv. chór). Tú si mali pravdepodobne objednať grófi zo Svätého Jura a Pezinka, čo dokazujú aj erby grófov vytesané na svorníkoch klenby bočnej lode.

Náhrobok grófa Juraja zo Svätého Jura

15. – 16. storočie[upraviť | upraviť kód]

Začiatkom 15. storočia bol kostol rozšírený o bočnú loď a zaklenutie hlavnej lode. Obe sú zaklenuté gotickou klenbou. Na západnom priečelí v osi hlavnej lode, bola vybudovaná veža. Do nej bol vložený roku 1400 gotický zvon uliaty viedenským majstrom Jánom. Pôvodné malé okienka sa prestavali na mohutné masívne gotické okna s farebnou vitrážou. Podnetom rozšírenia mohli byť vojenské nepokoje - husitské výpravy, čím došlo k vypáleniu kostola 10. júna 1434. Prestavba mala dopad i na niveláciu podlahy, čo zapríčinilo vyvýšenia podlahy presbytéria o šesť schodových stupňov. Z tohto obdobia sa nám zachovala na stenách i fresková výzdoba. Zachovala sa maľba biskupa sv. Erazma na východnej stene bočnej lode.

V roku 1465 dal gróf Juraj III. rozšíriť kostol o južnú kaplnku Najsvätejšej Trojice dnes už nazývanú ako kaplnku sv. Bartolomeja[1]. Pri dostavbe západného múru zachovali pôvodný oporný pilier a dostavali múrovú tribúnu. Kaplnka mala slúžiť ako pohrebná miestnosť pre grófa a jeho najbližších. Bola vyzdobená erbom Juraja III, jeho rodičov Mikuláša II. a Kláry z Hederváru, a jeho manželiek Uršuly z Wolfurtu a Judity z Opavy. Do presbytéria pribudla kamenná schránka na uschovanie Sviatosti oltárnej tzv. pastofórium a nový portál do sakristie. Kaplnka mala pôvodne aj emporu, ktorá bola v 1943 strhnutá. Pod ňou sa nachádzala tumba grófa Juraja II.

Zmenou prešiel aj vstupný portál, kde sa v ploche nad vstupom malo nachádzať vyobrazenie sv. Juraja. Do druhej polovice 16. storočia čiže do obdobia reformácie kostol neprešiel žiadnou väčšou zmenou.

Koncom 16. storočia bol umiestnený do východnej časti presbytéria hlavný oltár Svätého Juraja. Je vyrobený z bieleho pieskovca. Vyšiel z dielne známeho majstra Štefana Pilgrama a v roku 1519.[2] Na oltári sú použité figurálne motívy s rastlinnými, symbolicky znázorňujúce život sv. Juraja ako jazdca v brnení, ktorý zabíja draka mečom, jeho umučenie a smrť. Oltár predstavuje pomyselný most medzi gotickým a renesančným slohom. Skladá sa z postamentu, predely, trojdielneho retábula skriňového typu a nástavca. Z dreveného oltára Smrti Panny Márie ostal iba hlavný výjav. Oltár sa na tomto mieste nachádza dodnes.

Po reformácii roku 1582 prešiel kostol zmenami týkajúcich sa náboženských myšlienok. Kostol bol darovaný evanjelikom Gašparom Šerédim. Z katolíckeho kostola sa stal evanjelický, čo znamenalo zamaľovanie freskovej výzdoby v kostole a bola vybudovaná nová renesančná empora podľa vzoru protestantských modlitební. Tiahla sa pozdĺž celej bočnej lode a bola dokončená roku 1590. Pod presbytériom bol zriadený priestor Božieho hrobu. Prestavba spôsobila okresanie gotických portálov. Až do roku 1628 mali v rukách kostol evanjelici. Po nariadení kráľa ho však museli vrátiť späť katolíkom.

Po prestavbách v 16. storočí sa udiali len menšie úpravy a odstraňovanie pôvodných súčastí kostola.

17. – 18. storočie[upraviť | upraviť kód]

V 17. storočí bol kostol niekoľkokrát vykradnutý tureckými vojskami. Zmizli svietniky a kalichy. Bol vypálený aj hrad Biely Kameň. Veža, ktorá sa nachádzala na západnom priečelí v osi hlavnej lode vyhorela v roku 1663 a to tiež pri tureckej okupácii. Medzi rokmi 1772 – 1846 bola zbúraná empora, ktorá sa tiahla celou bočnou loďou a v rokoch 1756 – 1781 schodisko k nej vediace. Na východnej strane hlavnej lode bola v 18. storočí pristavaná rokoková kazateľnica s baldachýnom. V severnej lodi bola v období baroka pristavená malá kaplnka tzv. jaskyňa Panny Márie s jej sochou a všetky okná boli zreštaurované a zasklené jednoduchou vitrážou so šesťuholníkovým rastrom.

20. storočie – súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

V 20. storočí po druhej svetovej vojne dochádza k výraznejším stavebným úpravám. Boli zamurované renesančné oblúky južnej predsiene. V roku 1943 došlo k úplnému zbúraniu empory bočnej lode v kaplnke sv. Batolomeja. Roku 1946 v hlavnej lodi pristavili otvorenú predsieň v gotickom slohu. Obnovili sa kamenné obruby a vyrobili sa farebné vitráže do okien. Svoje návrhy predložil roku 1949 – 1950 Janko Alexy a zrealizoval J. Jiřička. Betónová dlažba nahradila mramorovú. Zaliatie podláh spôsobilo uzavretie vstupov do krýpt.

Od 90. rokov 20. storočia boli v kostole obnovené fasády a interiér presbytéria (2004 – 2005), interiér kaplnky sv. Bartolomeja, interiér bočnej steny a interiér sakristie, vrátane všetkých architektonických kamenných prvkov. Reštauroval sa hlavný oltár roku 1990 – 1992. V roku 2010 bola obnovená aj podzemná kaplnka a dvojlodie.

Ostatné historické prístavby kostola[upraviť | upraviť kód]

K ďalším častiam kostola prináležia sakristii, ktorá bola približne o polovicu užšia ako súčasná, južnej kaplnke sv. Bartolomeja, južnej predsieni, západnej predsieni a malej jaskynke Panny Márie na severe.

V blízkosti kostola je aj drevená zvonica postavená v renesančnom slohu asi z roku 1673, ktorá nahradila zvonicu z roku 1634. Zvon, ktorý je v nej umiestnený je významnou gotickou pamiatkou. Datovanie zvonu je napísané na jeho povrchu. Vo zvonici sú zavesené ďalšie dva zvony, ktoré sa používajú dodnes.

Architektúra[upraviť | upraviť kód]

Kostol sv. Juraja je gotická stavba vo Svätom Juri, v Bratislavskom kraji. Spolu s drevenou zvonicou, piaristickým kostolom svätej Trojice a kaplnkou Nanebovzatia Panny Márie tvoria neodmysliteľnú súčasť tejto malebnej dedinky. Kostol spadá pod farnosť Svätý Jur.

Exteriér[upraviť | upraviť kód]

Kostol je neorientovaný - osa kostola smeruje na juhovýchod. Kostol sa skladá z dvoch lodí, sakristie a presbytéria. Celý kostol obkolesuje zachovaný múr, chráni nielen kostol ale aj zvonicu a niekdajší cintorín. Vchod do kostola je situovaný hneď na dvoch miestach a to na juhozápade lomeným portálom s predstavanou, uzatvorenou predsieňou a na juhovýchode portálom s otvorenou predsieňou. Kaplnka sv. Bartolomeja nadväzuje na juhovýchodnú predsieň. Do kostola sa dá vstupovať dodnes i zo severozápadu, avšak tento vstup je menej používaný. Tu je v predsieni portál tvorený lomeným oblúkom, predsieň je otvorená tromi lomenými arkádami. Vľavo od predsiene je v priečelí umiestnené malé guľaté okno. Okno tvorí kružba tvorená trojlistom s plamienkovým ukončením. Kostol má biely náter, strecha sa vyznačuje tehlovou farbou, aby dostala do kontrastu fasádu. Dvojlodie a presbytérium má sedlovú strechu, kaplnka a ostatné pristavané predsiene majú strechu pultovú. Vonkajšie operné piliere vytŕčajú najmä na severovýchodnej strane lode. Taktiež vytŕčajú aj zo stien presbytéria.

Interiér[upraviť | upraviť kód]

Kostol sa skladá z pozdĺžneho dvojlodia, polygonálne zakončeného presbytéria, sakristie, pozdĺžnej kaplnky sv. Bartolomeja, pripojenej k hlavnej lodi z juhu a kaplnky Panny Márie.

Loď kostola[upraviť | upraviť kód]

Loď je tvorená zo širšej lodi hlavnej a užšej bočnej severnej lodi. Hlavnú loď od bočnej lode oddeľujú vysoké piliere zakončené arkádou. V západnej časti lode je umiestnená empora. Loď je zaklenutá šiestimi poľami krížovej klenby. Rebrá v hlavnej lodi sú zakončené rôzne, a to v južnej (juhovýchodnej) stene lode rebrá vchádzajú do steny bez prichytenia, vbiehajú do pilastrov. A rebrá v medzilodnom priestore sú ukončené na poloprípory na konzoly. Rebrá bočnej lode sú ukončené na konzoly. Rebrová krížová klenba je zdobená svorníkmi s florálnym motívom. Rebrá sú natrené okrovou farbou, ktorá imituje tehly.

Empora[upraviť | upraviť kód]

V celej šírke dvojlodia sa nachádza empora s hladkou poprsnicou, ktorá bola kedysi zdobená slepými kružbami. Leží sčasti na osemuholníkových pilieroch a sčasti na toskánskych stĺpoch, medzi nimi sa rozpínajú arkády ukončené polkruhom či lomeným oblúkom. Jej podklenutie tvorí gotická krížová klenba v troch poliach a renesančná hrebienková klenba vo zvyšných dvoch. Všetky jej rebrá majú rovnakú imitáciu a farbu ako aj rebrá hlavnej lode. Na empore je umiestnený organ. Do empory sa vstupuje schodiskom vretenovitého tvaru.

Nástenné maľby a epitafy[upraviť | upraviť kód]

V priestoroch empory sa nachádzajú nástenné maľby z obdobia renesancie. Avšak nachádzajú sa aj v bočnej lodi. Jedna z najvýznamnejších nástenných malieb sa nachádza na východnej stene pri víťaznom oblúku. Jedná sa o fresku sv. Erazma. Na jednom zo stredových pilierov polygonálneho tvaru je zavesený epitaf Jacoba Mordaxa. Ďalší epitaf patrí Krištofovi Gardanimu a je neskororenesančný.

Loď je oproti presbytériu znížená o šesť schodov. Prechod z presbytéria do hlavnej lode je tvorený víťazným oblúkom z ranogotického obdobia. Zložený je z bledo-šedých kamenných blokov.

Presbytérium[upraviť | upraviť kód]

Presbytérium je vo svojej orientácii vychýlené z juhovýchodného smeru ešte viacej k juhu. Presbytérium je zaklenuté jedným poľom krížovej klenby a v polygóne záveru sa nachádza paprskovitá klenba. Vo všetkých štyroch oknách sa dnes nachádzajú kružby v tvare štvorlistov, okna sú vyplnené farebným sklom. Každé rebro v presbytériu má profil v tvare hranola s jednoduchým klinovým vyžľabením. Rebrá presbytéria sú ukončené na konzoly.

Celá rebrová sústava je tehlovej farby, avšak steny presbytéria sú biele. Po stranách presbytéria sa nachádzajú i drevené súsošia v podobe smrti a kamenný fragment Troch kráľov. Na severnej strane sa nachádza kazateľnica, do ktorej sa vstupuje drobným točitým schodiskom. Súčasťou presbytéria je renesančný kamenný oltár sv. Juraja, ktorý je mierne odsunutý od steny. Pod presbytériom sa nachádza podzemná kaplnka, ktorá mala slúžiť každý piatok na súkromné omše pre zemepánov. V pravej časti polygóne záveru sú umiestnené dve malé oltárne niky, od seba oddelené a zakončené lomeným oblúkom. Na severnej strane sa nachádza sedlový portál, vedúci do sakristie. Vedľa neho sa nachádza pastofórium z neskorogotického obdobia. Skladá sa z podstavca, sokla a vlastnej schránky. Nadstavec je bohato zdobený.

Kaplnka sv. Bartolomeja[upraviť | upraviť kód]

Kaplnka sv. Bartolomeja sa nachádza na južnej (juhovýchodnej) strane, pôvodne zasvätená sv. Trojici, bola pristavaná k hlavnej lodi v neskorogotickom období. Je zaklenutá sieťovou klenbou, zdobenou svorníkmi. Klenba je v polygóne záveru paprskovitá. Kaplnka je oddelená od hlavnej lode oblúkom. Rebrá sú ukončené do valcových prípor. V polygóne záveru kaplnky je umiestnený oltár sv. Bartolomeja, oproti je umiestnená tumba grófa Gašpara Šerédiho. Je presvetlená štyrmi oknami taktiež orientovanými na juh. Sú vysoké a lomené, vyplnené kružbami. Kružby sú tvorené jednak trojlistom s plamienkovým ukončením a jednak štvorlistom. V stene polygónu a kaplnky boli objavené otvory, pravdepodobne s funkciou niky.

Jaskyňa Panny Márie[upraviť | upraviť kód]

V období baroka pribudla v severnej lodi vo východnom poli malá kaplnka tzv. jaskyňa Panny Márie so sochou Ježiša Krista v náručí. Do kaplnky sa vstupuje sedlovým portálom.

Hlavný oltár sv. Juraja[upraviť | upraviť kód]

Oltár pochádza z roku 1519.[2] Na oltári sú zobrazené podobizne svätých, a to zostupne: sv. Michal Archanjel na vrchole, umučenie sv. Šebestiána (patrón vojakov) pod ním, sv. Katarína Alexandrijská (patrónka mladých dievčat a manželiek), sv. Barbora (patrónka baníkov), sv. Juraj, ktorý obhajuje kresťanstvo pred cisárom, sv. Krištof (patrón pútnikov a cestovateľov), po ľavej strane sv. Leopold (patrón Rakúska), sv. Juraj modlitbou zhadzuje modly, mučený sv. Juraj v kotle z roztaveným olovom, v strede sv. Juraj zabíja draka ako symbol pohanstva, v pravej strane sv. Juraj modlitbou ničí koleso, v ktorom ho mali lámať, sťatie sv. Juraja, a v spodných častiach v ľavici narodenie Ježiša Krista, a po pravici útek sv. rodiny do Egypta. Na arche oltára môžeme vidieť iniciály viedenského sochára Antona Pilgrama[3], ktorý mal byť autorom oltára, avšak táto teória nie je potvrdená, keďže autor zomrel 1515 a oltár bol postavený 4 roky potom. Preto sa historici prikláňajú k tomu, že autorom bol Štefan Pilgram.[2]

V kostole sa ďalej nachádza 5 oltárov: Oltár sv. Hedvigy, Troch kráľov, Svätej trojice, Panny Márie a sv. Kataríny.

Tumba grófa Juraja III.[upraviť | upraviť kód]

Je najstaršou pamiatkou kostola, pochádza z roku 1467. Na vrchnej strane tumby sa nachádza náhrobná tabula, na ktorej sa vystupuje reliéf rytiera. Koncipovaná je v tradičnom štýle a to tak, že pod hlavou rytiera sa nachádza poduška, pod nohami je ležiaci lev, v ľavej ruke drží meč a v pravej drží žrď so zástavou s rodinným erbom.

Tumba Gašpara Šerédiho[upraviť | upraviť kód]

Ide o tumbu z obdobia renesancie zo 16. storočia. Je zhotovená z dvoch typov červeného mramoru. Opäť na vrchnej časti dominuje reliéfna postava Gašpara, ktorý je zobrazený ako rytier v zbroji, pod nohami mu ležia dva levy a v ruke drží rodinný erb Šerédiovcov.

Epitaf Jakuba Mordaxa a jeho manželky Agnesy[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa na jednom zo stĺpov kostola v hlavnej lodi. Ide o náhrobnú pamiatku. Je zhotovená z mramoru hnedej farby a okolo nej je aranžovaná výzdoba z vápenca, po jej obvode vystupujú dve karyatídy a rastlinné motívy. Vo vrchnej časti sa objavuje tympanón. Epitaf nám zobrazuje nanebovstúpenie Jakuba Mordaxa a grófky Agnesy. Motív je pravdepodobne inšpirovaný Bibliou. Autorom diela je pravdepodobne kamenárska dielňa, ktorá sídlila v tomto období vo Viedni. Takisto môžeme z tejto dielne vidieť aj podobné renesančné epitafy v exteriéri a interiéri kostola.

Drevená zvonica[upraviť | upraviť kód]

V okolí kostola sa v súčasnosti nachádza už spomenutá drevená zvonica, strechu má pokrytú dreveným šindľom. Vstupuje sa do nej drevenými dverami z východu. Visí v nej gotický zvon odliaty v roku 1400 viedenským majstrom Jánom. Zvon má vraj obsahovať viac striebra ako medi. Legendy vravia, že počas tureckej okupácie bol zvon zakopaný, a neskôr nájdený a vyrytý pasúcou sa sviňou. Vo zvonici za nachádzal ešte jeden zvon, ktorý bol menšieho rozmeru z roku 1460. V roku 1721 pribudol tretí, avšak po prvej svetovej vojne oba zvony zhabala rakúsko-uhorská armáda. Najstarší gotický zvon ostal na pôvodnom mieste aj po vojne. V roku 1802 však neprofesionálnym zaobchádzaním zvonára praskol. V roku 1948 zvon opäť začal slúžiť kostolu, no o dvadsať rokov neskôr sa znovu poškodil, preto dnes slúži ako výstavný artefakt. Ide o najstarší zvon v malokarpatskej oblasti.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Presbytérium je vychýlené od osi lode na juh, avšak u kostolov na Slovensku je mierny odklon od osi na opačnú stranu, pretože má symbolizovať hlavu ukrižovaného Ježiša Krista nad pravé plece.

V 15. storočí si sväto-jurskí a pezinskí grófi Juraj II., Žigmund a Ján III. zabezpečovali kaplnku Sv. Trojice finančne a to tak že darovali ročne peniaze na jej prevádzku - 5-krát týždenne sa mali zato za nich slúžiť sväté omše.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Štefan Podolinský, Alexandra Podolinská apsida.sk/c/2102/svaety-jur, esteban
  2. a b c Mgr. Beáta Vlasáková, Františka Hlaváčiková, Svätý Jur, Prechádzka mestom, Bratislava 1994, ISBN 80-967134-1-8
  3. Zodpovedná redaktorka: PhDr. Katarína Kosová, zostavila a texty upravila: Mgr. Martina Orosová, Ročenka pamiatkových výskumov 2010, Vydal: pamiatkový úrad Slovenskej republiky Bratislava, 2012, ISBN 978-80-89175-55-0, dostupné i na pamiatky.sk

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Juraj Tuscány a kolektív, Svätý Jur 1209 – 2009, Dejiny písané vínom, Mesto Svätý Jur 2009, ISBN 978-80-970198-5-3
  • Katarína Kosová, Martina Orosová, Ročenka pamiatkových výskumov 2010, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky Bratislava, 2012, ISBN 978-80-89175-55-0, dostupné i na https://www.pamiatky.sk/sk/page/rocenka-pamiatkovych-vyskumov-2010
  • Beáta Vlasáková, Františka Hlaváčiková, Svätý Jur, Prechádzka mestom, Bratislava 1994, ISBN 80-967134-1-8
  • Vojtech Pohánka, Jozef Hrvoľ, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Oblastný reštaurátorský ateliér Bratislava, Dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác, Bratislava 2005/2006
  • Katarína Valachová, Gotická architektúra kostola svätého Juraja vo Svätom Jure, DIPLOMOVÁ PRÁCA, Univerzita Komenského v Bratislave 2008
  • http://www.apsida.sk/c/2102/svaety-jur, Štefan Podolinský, Alexandra Podolínec