Kozie chrbty
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Kozie chrbty | |
| Pohorie | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Spiš, Liptov |
| Časť | Fatransko-tatranská oblasť |
| Najvyšší bod | Kozí kameň |
| - výška | 1 255 m n. m. |
| Rozloha | 168 km² (16 800 ha) |
| Geologické zloženie | tatrikum, fatrikum, hronikum, veporikum |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kozie chrbty sú pohorie v Západných Karpatoch na Slovensku. Pohorie sa člení na dva podcelky - Važecký chrbát a Dúbrava.
Poloha a prírodné podmienky
Pohorie sa tiahne východozápadným smerom, od Jánoviec pri Poprade až po Kráľovu Lehotu pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Jeho severné svahy spadajú do Podtatranskej kotliny, južnú hranicu tvorí údolie Čierneho Váhu, východnejšie hlboká a výrazná Vikartovská brázda, ktorou preteká horný tok rieky Hornád. Hlavný hrebeň pohoria len málokde klesne pod hranicu 1 000 metrov nad morom. Svoj vrchol dosahuje na Kozom kameni (1 255 m n. m.), ktorý má dva vrcholy spojené úzkym skalnatým hrebeňom, potom mierne klesá cez Krížový vrch (1 102 m n. m.) a Krížovú (941 m n. m.) do hlbokého zárezu pri Kvetnici. Reliéf pohoria má prevažne charakter vrchoviny. Pohorie je sčasti tvorené Važeckým krasom, rozprestierajúcim sa južne od Važca na ploche približne 30 kilometrov štvorcových. Vyskytujú sa tu najmä podzemné krasové javy, najznámejším z nich je sprístupnená Važecká jaskyňa.
Podnebie a flóra
Pohorie zaraďujeme do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Južné svahy pohoria sú pokryté prevažne reliktnými teplomilnými dubinami. Ďalšími drevinami, ktoré sa hojne vyskytujú na území Kozích chrbtov sú smrek, jedľa, borovica a smrekovec opadavý.
Chránené oblasti
Národná prírodná rezervácia Hranovnická dubina sa rozprestiera na takmer 67 hektároch na južnej strane pohoria medzi Kvetnicou a Hranovnicou jej úlohou je ochrana lesných spoločenstiev dubového a bukovo-dubového vegetačného stupňa . Je to najsevernejšia oblasť výskytu duba zimného na Slovensku. V lesnom podraste sú mnohé teplomilné druhy so severnou hranicou rozšírenia práve v tejto rezervácii.
Prírodná rezervácia Baba sa rozprestiera na výmere približne 201 hektárov. Je vyhlásená na ochranu reliktných teplomilných spoločenstiev vápencových a dolomitových skál Kozích chrbtov so vzácnymi a chránenými druhmi flóry a fauny.