Kozinec (vrch v Kysuckej vrchovine)
| Kozinec | |
| vrch | |
 Kozinec vpravo od stredu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Dolný Kubín |
| Obec | Zázrivá |
| Pohorie | Kysucká vrchovina |
| Podcelok | Kysucké bradlá |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 995,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°20′01″S 19°08′46″V / 49,3337°S 19,146°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Zázrivej |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kozinec (995,6 m n. m.[1]) je vrch v Kysuckej vrchovine. Leží nad obcou Zázrivá, približne 11 km severozápadne od Dolného Kubína.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Dolný Kubín a na katastrálnom území obce Zázrivá.[4] Vrch sa nachádza priamo nad obcou Zázrivá, medzi miestnymi časťami Kozinská a Havrania[2] a patrí do ochranného pásma Národného parku Malá Fatra.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Kozinec zakončuje rázsochu, vybiehajúcu západným smerom z Minčola (1 139 m n. m.) v hlavnom hrebeni Oravskej Magury. Severovýchodným smerom leží Paráč (1 325 m n. m.), východným je sedlom oddelená Hoľa (965 m n. m.), južne Pavlásková skalka (927 m n. m.) a západne Jedľovinka (906 m n. m.) a Havranský vrch (971 m n. m.).[1] Celá oblasť je odvodňovaná riečkou Zázrivka do rieky Oravy.[2] Na vrchol nevedie značený chodník a na severných svahoch je vybudované lyžiarske stredisko.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch z veľkej časti pokrýva hustý lesný porast, severovýchodné svahy sú však odlesnené a umožňujú obmedzený výhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrchy Kysuckej vrchoviny, Oravskej Magury a Malej Fatry, pri vhodných podmienkach aj Veľký Choč a Nízke Tatry.[5]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Geologicky je Kozinec súčasťou bradlového pásma[6]. Vrcholovú časť a severozápadné svahy tvoria vrchné červené hľuznaté vápence (čorštýnske súvrstvie) kimeridžského veku. Podľa vrchu sú pomenované aj kozinské vrstvy (spodný pliensbach), ktoré však v oblasti vrchu priamo nevystupujú, nachádzajú vo svahoch vedľajšieho Havranského vrchu. Západnú časť Kozinca tvorí sled allgäuského súvrstvia (sivé slienité škrnité vápence a škvrnité ílovce), rádiolarity a červené hľuznaté čorštýnske vápence a sivé slienité pieninské vápence s rohovcami. Zaujímavosťou je zavrásnený pruh kriedových pieskovcov uprostred južného svahu kopca. Predošlé výskumy radia sled bradiel Kozinec a Havranský vrch za súčasť tzv. oravskej jednotky.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený chodník, no prístup je možný popri lyžiarskych vlekoch horskou lúkou. Dostupnosť uľahčuje blízkosť obce Zázrivá.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
- ↑ Haško, J., 1977: Nová geologická interpretácia poznatkov o bradle Havranský vrch a Kozinec pri Zázrivej. Geologické Práce, Správy 68, 39-47.
- ↑ Haško, J., 1978: Oravská séria — nová séria bradlového pásma Západných Karpát. Geologické práce, Správy 70, 115—121.