Kráľ Milosrdenstva
Kráľ Milosrdenstva[1] alebo obraz Božieho milosrdenstva je názov pre zobrazenie zmŕtvychvstalého Ježiša Krista, tak ako sa zjavil svätej Faustíne Kowalskej dňa 22. februára 1931 v poľskej obci Kiekrz.[1]
Na obraze je zobrazený zmrtvýchvstalý Ježiš Kristus v bielom rúchu so stopami po ukrižovaní na rukách i nohách. Pravú ruku má zodvihnutú na požehnanie, druhou sa dotýka odevu na prsiach. Z poodhaleného miesta, ktorého sa Ježiš dotýka vyžarujú dva lúče, červený a svetlý, ich význam vysvetlil svätej sestre Faustíne sám Ježiš Kristus takto: „Tie dva lúče znamenajú krv a vodu – svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší... Tieto dva lúče vyšli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď moje zomierajúce srdce bolo na kríži prerazené kopijou. Tie lúče zakrývajú dušu pred hnevom môjho Otca. Šťastný, kto bude žiť v ich tieni, lebo spravodlivá Božia ruka ho nezasiahne“.[1][2] Podľa slov Ježiša je Jeho pohľad na obraze taký aký bol jeho pohľad pri ukrižovaní.[1][2] V spodnej časti obrazu je umiestnený nápis: „Ježišu, dôverujem v Teba“, prípadne „Ježišu, dôverujem Ti“.
Tvorba obrazu[upraviť | upraviť zdroj]
Svätá sestra Faustína v svojom denníku uvádza, že večer 22. februára 1931 v obci Kiekrz, dnes časti Poznane uzrela vo svojej cele Ježiša Krista.[1][2][3][4][5][6] Mal na sebe oblečené biele rúcho, jednu ruku mal pozdvihnutú na požehnanie, druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha mu vychádzali dva lúče, jeden červený a jeden svetlý. Mlčky zahľadela na Pána,[1][2] po chvíli jej Ježiš povedal:
| „ | „Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, dolu s nápisom: Ježišu, dôverujem v Teba. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete. Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi a zvlášť v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju chválu." | “ |
| – Ježiš Kristus | ||
S týmto sa zverila svojmu spovedníkovi, on to pochopil ako podobenstvo a povedal jej nech maľuje Boží obraz vo svojej duši. Keď odišla zo spovednice začula hlas, ktorý pôvodný príkaz upresnil: „Môj obraz v tvojej duši už je. Túžim, aby bol ustanovený Sviatok milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviatkom milosrdenstva. Túžim, aby kňazi ohlasovali toto moje veľké milosrdenstvo vo či hriešnym dušiam. Nech sa nebojí ku mne priblížiť žiaden hriešnik, Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vyliať na ľudské duše.“[1][2] Ježiš sa jej žaloval: „Nedôvera duší mi ide roztrhnúť vnútro. Ešte viac ma bolí nedôvera vyvolenej duše, napriek mojej nevyčerpateľnej láske mi nedôverujú, ba ani moja smrť im nestačí. Beda duši, ktorá ich zneužije.“[1]
Svätá Faustína sa s tým zverila aj matke predstavenej, tá jej na to povedala, že Ježiš jej dá zreteľnejšie poznať cez iné znamenia. Nato začula hlas: „Predstaveným dám poznať milosťami, ktoré udelím skrze tento obraz.“[1] Sestra sa však snažila vyhýbať týmto vnuknutiam, Boh jej však povedal, že od nej bude v deň súdu žiadať veľký počet duší. Zo všetkých ťažkostí spojených s tým obrazom bola už unavená a pevne sa rozhodla, že ešte pred večnými sľubmi poprosí otca Andrasza, aby ju oslobodil od všetkých vnuknutí a povinností namaľovať obraz. Ten to však zamietol a povedal jej, že sa týmto vnuknutiam nesmie vyhýbať a bezpodmienečne všetko musí hovoriť spovedníkovi inak sa dostane na scestie napriek tým veľkým Božím milostiam. Povedal, že musí mať stáleho spovedníka, duchovného poradcu[1] Sestra však bola zarmútená, lebo ona nemala stáleho spovedníka. Prosila Ježiša, aby tieto milosti udelil niekomu inému, no on jej prisľúbil viditeľnú pomoc na zemi.[1] Vo vnútornom videní jej ukázal jej budúceho spovedníka, Michala Sopočka: „Toto je pre teba viditeľná pomoc na zemi. On ti pomôže splniť moju vôľu na zemi.“ Inokedy o ňom povedal: „Hľadím na neho dňom i nocou. Toľko korún bude v jeho korune, koľko duší sa spasí skrze toto dielo“[1][2]
| Kresťanstvo |
 |
| Hlavné znaky |
| Viera v jedného Boha v troch osobách Ježiš Kristus je človek a Boží Syn |
| Hlavné osobnosti |
| Ježiš Kristus Panna Mária |
| Hlavné náboženské obrady |
| Omša/Liturgia • Sviatosti |
| Knihy |
| Biblia (Starý zákon, Nový zákon) |
| História a kultúra |
| Dejiny kresťanstva • Kresťanské umenie |
| Hlavné sviatky |
| Veľká noc, Vianoce / Narodenie Pána, Turíce, Zjavenie Pána / Bohozjavenie, … |
Keď rehoľné predstavené preložili sestru Faustínu v máji 1933 do Vilniusu, kde bol spovedníkom sestier otec Sopočko,[4] Faustína zakúsila posilu a istotu, že ak bude voči nemu úplne úprimná a poslušná, bude bezpečne napredovať v uskutočňovaní Božích zámerov.[1][2]
Ježiš Kristus napomínal svätú sestru Faustínu: „Pamätaj, že ak zanedbáš záležitosť s maľovaním toho obrazu a celé dielo milosrdenstva, budeš sa v deň súdu zodpovedať za veľký počet duší“.[1][2]
Keď to zopakovala v spovednici, spovedník si uvedomil, že musí vziať celú vec do svojich rúk. Poznal v susedstve maliara Eugenia Kazimirowského. Nepatril síce k najznámejším umelcom v meste, ktoré bolo v tom čase plné vynikajúcich maliarov. Eugeniusz Kazimirowski sa snažil maľovať presne podľa pokynov vizionárky, ktorá si pamätala každý detail videnia.[2]
Eugeniusz Kazimirowski začal obraz maľovať dňa 2. januára 1934, sestra Faustína za ním do ateliéru chodila raz alebo dva razy za týždeň.[7] Vždy ju doprevádzala matka predstavená, alebo iná sestra.[2] Na týchto stretnutiach sa často zúčastňoval aj veľadôstojný pán Sopočko. Pózoval, keď maliar zachytával gestá rúk a záhyby rúcha. Sestra Faustína dbala o to, aby boli v obraze zobrazené všetky detaily, ale nebola spokojná, vo svojom denníku píše: „Raz som bola u maliara, ktorý maľuje ten obraz. Videla som, že nie je taký pekný, ako Ježiš v skutočnosti je. Veľmi ma to zarmútilo, ale ukryla som to hlboko vo svojom srdci... Sama som sa vrátila domov. Hneď som sa vybrala do kaplnky a veľmi som plakala. Povedala som Pánovi: ,Kto ťa namaľuje takého pekného, aký si?‘ Vtom som počula slová: ,Veľkosť toho obrazu nespočíva v kráse farby, ani štetca, ale v mojej milosti.‘“[1][2]
V istej chvíli tvorby obrazu prišla otázka, či je nápis na obraze skutočne nutný. Keď sestra Faustína prechádzala okolo Najsvätejšej sviatosti, Ježiš jej pripomenul, že od počiatku si prial, aby bol nápis „Ježišu, dôverujem Ti“ na obraze zreteľne napísaný: „Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti“[1][2]
Keď sa sestra Faustína pýtala na názov obrazu, spýtala sa či môže byť „Ježiš, Kráľ milosrdenstva“, Ježiš jej odpovedal: „Som kráľom milosrdenstva.“ A nepovedal Kristus.[1]
Obraz bol hotový. Ježišovou túžbou bolo, aby sa čo najskôr mohol prostredníctvom tohto obrazu prihovárať všetkým ľuďom. K verejnému uctievaniu obrazu v kostole bol potrebný arcibiskupov súhlas, otec Sopočko obraz dočasne umiestnil v krížovej chodbe kláštora sestier bernardínok pri kostole svätého Michala, kde pôsobil ako rektor. Ďalšie kroky nepodnikol.[2]
Ježiš Kristus na jar 1935 opätovne dôrazne žiadal, aby bol obraz vystavený k verejnej úcte. Malo sa to stať počas Veľkonočného trojdnia a na Veľkonočnú nedeľu. Obraz mali vidieť všetci, ktorí sa modlili v Ostrej Bráne. [2] Okolnosti boli priaznivé. Kustód Ostrej Brány požiadal otca Sopočka o cyklus prednášok počas sviatkov. On súhlasil s podmienkou, že zároveň bude vystavený obraz Kráľa milosrdenstva. Tak sa aj stalo.[2] Sestra Faustína na Veľký piatok videla vo videní, ako Pán Ježiš z obrazu ožil a lúče vychádzajúce z jeho srdca prenikali do sŕdc ľudí. Keďže arcibiskup nepovolil verejnú úctu obrazu, po skončení musel byť opäť prenesený do kláštora bernardínok.[2]
Úcta[upraviť | upraviť zdroj]
Romuald Jałbrzykowski, arcibiskup Vilniusu, váhal s rozhodnutím o povolení úcty k obrazu Kráľa Milosrdenstva. Nebol totiž presvedčený o hodnovernosti zjavení sestry Faustíny, ktoré ešte trvali. Pán Ježiš čoraz častejšie naliehal. Až po veľkom úsilí otca Sopočka obraz posvätili a umiestnili v kostole svätého Michala vo Vilniuse. To sa udialo na Veľkonočnú nedeľu 4. apríla 1937.[2]
Svätá sestra Faustína vo svojom denníku píše: „Prvú verejnú úctu vzdali obrazu zástupy na Druhú veľkonočnú nedeľu. Tri dni bol vystavovaný verejnosti a dostávalo sa mu verejnej úcty, pretože bol umiestnený v Ostrej Brame, na štíte okna. Bolo ho vidieť z veľkej diaľky. V Ostrej Brame sa počas tých troch dní slávilo zakončenie jubilea vykúpenia sveta – 1900 rokov od umučenia Spasiteľa. Teraz vidím, že dielo vykúpenia je spojené s dielom milosrdenstva, ktoré žiada Pán.“[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KOWALSKA. Denníček Milosrdenstvo v mojej duši. Blahoslavená s. M. Faustyna : [s.n.]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q Obraz Božieho Milosrdenstva [online]. [Cit. 2019-05-22]. Dostupné online.
- ↑ Obraz | Klášter Božího Milosrdenství [online]. www.klaster.cz, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online. Archivované 2019-05-27 z originálu.
- ↑ a b Apoštol Božího Milosrdenství [online]. www.apostol.cz, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online.
- ↑ KRAKOV :: Zivcakova [online]. www.zivcakova.sk, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online.
- ↑ milosrdenstvo - Poslanie [online]. www.milosrdenstvo.sk, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online.
- ↑ Kongregace sester Matky Božího milosrdeství [online]. [Cit. 2019-05-22]. Dostupné online. (po česky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kráľ Milosrdenstva
