Kanadské kráľovské letectvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kráľovské kanadské vzdušné sily
Royal Canadian Air Force
Aviation royale canadienne
Vlajka Kráľovských kanadských vzdušných síl
Vlajka Kráľovských kanadských vzdušných síl

Vlajka Kráľovských kanadských vzdušných síl
KrajinaKanada Kanada
Existencia1924 – súčasnosť
Vznik1. apríl 1924
Typvzdušné sily a protivzdušná obrana
Veľkosť~14 500 aktívnych príslušníkov
~2 600 rezervistov
~2 500 civilistov
~211 lietadiel, ~146 vrtuľníkov
MottoSic Itur ad Astra
(Takto sa stúpa ku hviezdam)
Veliteliagenerálporučík Al Meinzinger
Nadradené jednotky Kanadské ozbrojené sily
Účasť
Vojnydruhá svetová vojna
kórejská vojna
druhá vojna v Perzskom zálive
operácia Deliberate Force
vojna v Kosove
vojna v Afganistane
vojenská intervencia v Líbyi
vojna proti Islamskému štátu
Bitkybitka o Britániu
druhá bitka o Atlantik
západný front
Insígnie
Znak

Znak

Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou
Znak na zvislej chvostovej ploche

Znak na zvislej chvostovej ploche

Znak na zvislej chvostovej ploche v prevedení so zníženou viditeľnosťou
Vojenská letka
Útočné lietadláCF-18A/B
Prieskumné lietadláCP-140M
Stíhacie lietadláCF-18A/B
Výcvikové lietadláCT-114, CT-142 Dash 8, CT-155, CT-156
Dopravné lietadláCC-130J, CC-138, CC-144B/C, CC-150, CC-177
VrtuľníkyCH-124A/B, CH-149
Dopravné vrtuľníkyCH-146, CH-147F, CH-148

Kráľovské kanadské vzdušné sily (angl. Royal Canadian Air Force; skratka: RCAF; franc. Aviation royale canadienne; skratka: ARC) sú leteckou zložkou kanadských ozbrojených síl (Canadian Armed Forces), ktorej hlavnou úlohou je „poskytnúť kanadským silám relevantnú, rýchlu a efektívnu leteckú silu“.[1] Súčasným veliteľom Kráľovských kanadských vzdušných síl je generálporučík Al Meinzinger, pričom je aj náčelníkom štábu letectva.

Kráľovské kanadské vzdušné sily sú zodpovedné za všetky letecké operácie kanadských ozbrojených síl, dohliadajú na bezpečnosť kanadského vzdušného priestoru a poskytujú lietadlá na podporu misií Kráľovského kanadského vojenského námorníctva (Royal Canadian Navy) a Kanadskej armády (Canadian Army). RCAF sú partnerom amerického vojenského letectva (United States Air Force) pri ochrane kontinentálneho vzdušného priestoru v rámci Severoamerického veliteľstva vzdušno-kozmickej obrany (North American Aerospace Defense Command, NORAD). Poskytujú tiež všetky zdroje, hlavne letecké, pre Národný pátrací a záchranný program (National Search and Rescue Program), za ktorý zodpovedajú.

História Kráľovských kanadských vzdušných síl siaha do roku 1920, kedy vznikli Kanadské vzdušné sily (Canadian Air Force). Existovali krátky čas, keďže v roku 1924 im bol udelený kráľovský súhlas od kráľa Juraja V., aby vytvorili Kráľovské kanadské vzdušné sily.

V roku 1968 boli všetky zložky kanadských ozbrojených síl zlúčené do organizácie s názvom Kanadské sily (Canadian Forces). Letecké jednotky boli rozdelené medzi niekoľko rôznych veliteľstiev: Veliteľstvo protivzdušnej obrany (Air Defence Command), Veliteľstvo leteckej prepravy (Air Transport Command), Mobilné veliteľstvo (Mobile Command), Námorné veliteľstvo (Maritime Command) a tiež Veliteľstvo výcviku (Training Command).

V roku 1975 boli niektoré veliteľstvá zrušené (Veliteľstvo protivzdušnej obrany, Veliteľstvo leteckej prepravy, Veliteľstvo výcviku) a všetky letecké jednotky boli umiestnené pod nové veliteľstvo nazvané Letecké veliteľstvo (Air Command, AIRCOM). Medzi personálom však boli kanadské vzdušné sily naďalej tradične označované ako „Air Force“. Od augusta 2011 majú kanadské vzdušné sily opäť názov „Kráľovské kanadské vzdušné sily“.[2] Zúčastnili sa druhej svetovej vojny, kórejskej vojny, druhej vojny v Perzskom zálive a tiež aj niekoľkých mierových misií OSN a operácií NATO. Počas studenej vojny mali Kráľovské kanadské vzdušné sily, ako člen NATO, rozmiestnené niektoré jednotky aj v západnej Európe.

História

Prvá svetová vojna

Počas prvej svetovej vojny slúžilo v britskom Kráľovskom leteckom zbore (Royal Flying Corps, RFC) približne 22 800 Kanaďanov, pretože v tom čase ešte samostatné kanadské vzdušné sily neexistovali. Niektorí z kanadských letcov dosiahli vo vojne značné úspechy. Letecké eso Billy Bishop sa so 72 zostrelmi nepriateľských lietadiel, ktoré mu pripisujú oficiálne zdroje, stal najúspešnejším stíhacím pilotom celého Britského impéria a po René Fonckovi zároveň druhým najúspešnejším pilotom Dohody v prvej svetovej vojne. Jednými z najúspešnejších pilotov vojny boli aj Billy Barker a Raymond Collishaw, ktorý počas prvej svetovej vojny slúžil u Kráľovskej námornej leteckej služby (Royal Naval Air Service, RNAS) a následne Kráľovských vzdušných síl (Royal Air Force, RAF). Collishaw sa stal najúspešnejším leteckým esom Kráľovskej námornej leteckej služby a zároveň druhým najúspešnejším kanadským stíhacím pilotom v prvej svetovej vojne. Všetky pokusy o založenie kanadských vzdušných síl ešte počas vojny zlyhali kvôli absencii podpory zo strany kanadskej vlády.[3]

Medzivojnové obdobie

Prvá nezávislá kanadská letecká organizácia vznikla v roku 1920, kedy boli založené Kanadské vzdušné sily (Canadian Air Force, CAF). Príslušníci kanadských vzdušných síl slúžili iba na pol úväzku, ale o štyri roky neskôr boli kanadské vzdušné sily reorganizované na Kráľovské kanadské vzdušné sily (Royal Canadian Air Force, RCAF) už ako úplne profesionálna organizácia. Pôvodne to boli prevažne mierové a obranné sily, pričom na bojové lietanie sa kládol iba malý dôraz. Bojový letecký výcvik sa v tomto období konal podľa doktrín, ktoré vznikli počas prvej svetovej vojny. Letci sa cvičili v taktickom prieskume a navádzaní delostrelectva zo vzduchu, ale to sa týkalo iba malej časti. Dôvodom odsunu bojového výcviku na okraj záujmu bol šok z hrôz prvej svetovej vojny a s ním súvisiaca strata záujmu v ozbrojené sily. Hlavné úlohy Kráľovských kanadských vzdušných síl preto úzko súviseli s programom Civilné vládne vzdušné operácie (Civil Government Air Operations), ktorý dbal na hliadkovanie proti pašerákom, ochranu lesov a experimentálny vývoj motorov a mazadiel schopných ustáť tvrdé kanadské zimy. Stroje Kráľovských kanadských vzdušných síl prevádzkovali aj leteckú poštu, pričom sa kanadskí piloti stali v tomto odbore v mnohých ohľadoch priekopníkmi. V 20. rokoch boli najpočetnejšími lietadlami RCAF cvičné lietadlá Avro 504 a hliadkové lietajúce člny Curtiss HS-2L.[3]

Veľká hospodárska kríza zasiahla začiatkom 30. rokov aj Kanadu a rozsiahle rozpočtové škrty spôsobili, že aktivita Kráľovských kanadských vzdušných síl sa v tomto období výrazne znížila. V nasledujúcich rokoch, keď sa už začala situácia zlepšovať a financovanie bolo aspoň čiastočne obnovené, sa RCAF začala viac sústrediť na bojový výcvik. Zhoršujúca sa politická situácia v Európe po nástupe nacizmu v Nemecku a fašizmu v Taliansku bola predzvesťou ďalšej vojny. V Kanade začali prebiehať rozsiahle prípravy RCAF na modernú vojnu, ale v čase vypuknutia druhej svetovej vojny v roku 1939 disponovali Kráľovské kanadské vzdušné sily iba približne 4 000 príslušníkmi a 195 lietadlami, z ktorých bola väčšina zastaraná a nevhodná pre moderný vzdušný boj.

Druhá svetová vojna

Letecký a pozemný personál 428. perute RCAF pózuje s bombami pred bombardérom Avro Lancaster B Mk.X, 18. august 1944

Pozdĺž dlhého kanadského pobrežia bol v rámci príprav na vojnu vybudovaný rozsiahly systém základní námorných lietadiel, na ktorých slúžilo vyše 300 moderných strojov, napr. ľahké bombardéry Lockheed Hudson a stíhačky Hawker Hurricane. Hlavná úloha týchto lietadiel spočívala v obrane kanadského pobrežia a ochrane spojeneckých lodných trás, ktoré boli pod neustálou hrozbou zo strany nemeckých ponoriek. Po páde Francúzska v júni 1940 bola jediná kanadská moderne vybavená stíhacia peruť, 1. peruť, odoslaná do Spojeného kráľovstva, kde sa zúčastnila bitky o Britániu spoločne s jednotlivými kanadskými letcami, ktorí boli zaraďovaní do perutí po celej RAF. Kanaďania sa zúčastnili aj výcvikového programu Plán leteckého výcviku Britského spoločenstva národov (British Commonwealth Air Training Plan), v rámci ktorého sa vykonával výcvik pilotov z krajín Spoločenstva národov pre nasadenie v boji. Po celej Kanade bola pre tento účel vybudovaná sieť cvičných letísk a viac než sto leteckých škôl. Počas vojny bolo v Kanade vycvičených približne 131 000 pilotov, z čoho 70 000 boli Kanaďania. Väčšina týchto pilotov bola potom nasadená na bojiskách v severnej Afrike, Barme, na Cejlóne, na stredomorskom bojisku, Malte a pod.

Kanadskí piloti lietali počas vojny s takmer každým typom lietadiel, ktorý bol vtedy v službe. Najväčšou kanadskou formáciou slúžiacou v Európe bola 6. skupina RCAF pod velením RAF. Na vrchole svojich síl sa táto skupina skladala zo štrnástich kanadských bombardovacích perutí. Jednotka vstúpila do vojny vyzbrojená bombardérmi Vickers Wellington a Handley Page Halifax, ale postupne bola prezbrojená na lietadlá Avro Lancaster.[4] Dvanásť kanadských stíhacích perutí patrilo pod Veliteľstvo stíhacieho letectva RAF (RAF Fighter Command), pričom tieto perute pôvodne lietali na stíhačkách Hawker Hurricane, ale neskôr boli prezbrojené na výkonnejšie Supermarine Spitfire rôznych verzií a Curtiss P-40 Tomahawk, Kittyhawk a Warhawk. George Beurling sa so svojimi 31 zostrelmi stal najúspešnejším kanadským stíhacím pilotom druhej svetovej vojny a jedným z najúspešnejších stíhačov síl Spoločenstva národov. Richardovi Audetovi sa 29. decembra 1944 pri prvom kontakte s nepriateľom podarilo so svojím Spitfirom LF Mk.IXE zostreliť päť nemeckých stíhačiek (dva Bf 109 a tri Fw 190) v priebehu siedmich minút nad nemeckým mestom Osnabrück. Neskôr sa stal jediným pilotom Kráľovských kanadských vzdušných síl, ktorý mal na svojom konte dva potvrdené zostrely nemeckých prúdových stíhačiek Messerschmitt Me 262 a jeden pravdepodobný zostrel.[5] Pozoruhodný úspech dosiahla aj posádka lietadla B-24 Liberator v protiponorkovej úlohe pod velením Kennetha Moorea, ktorej sa podarilo počas dvadsiatich minút potopiť dve nemecké ponorky.[6]

1945 – 1968

Stíhačky Canadair Sabre 421. perute RCAF na základni Grostenquin vo Francúzsku, jún 1957
Raketa CIM-10 Bomarc Kráľovských kanadských vzdušných síl v palebnom postavení v North Bay, 1965

Po druhej svetovej vojne bola veľká časť personálu Kráľovských kanadských vzdušných síl demobilizovaná a väčšina základní bola prestavaná na civilné letiská. S príchodom éry prúdových lietadiel sa prvými prúdovými lietadlami RCAF stali stíhačky Gloster Meteor. V roku 1949 sa Kanada stala zakladajúcim členom NATO. Kráľovské kanadské vzdušné sily asistovali aj silám Spojených národov počas kórejskej vojny, kedy Kanaďania poskytli logistickú podporu a neskôr vyslali aj dopravné lietadlá. Do Európy bola v tomto období odoslaná 1. letecká divízia RCAF (No. 1 Air Division RCAF), ktorej hlavné veliteľstvo bolo aktivované 1. októbra 1952 v Paríži. Divízia pozostávala zo štyroch krídel s dvanástimi stíhacími peruťami, ktoré boli dislokované na štyroch leteckých základniach. Dve základne sa nachádzali vo Francúzsku (Marville – 1. krídlo) a Grostenquin (2. krídlo) a dve v Západnom Nemecku (Zweibrücken – 3. krídlo) a Baden-Soellingen (4. krídlo). Divízia bola v tom čase vyzbrojená stíhačkami Canadair Sabre a od roku 1956 aj CF-100 Canuck. Perute vyzbrojené lietadlami Sabre boli v roku 1962 prezbrojené na typ CF-104 Starfighter.[7] V priebehu 50. rokov boli z dôvodu rastúcej sovietskej jadrovej hrozby vybudované cez celé územie Kanady línie radarových staníc, ktoré boli prevádzkované prevažne Kráľovskými kanadskými vzdušnými silami. V roku 1958 Kanada a Spojené štáty vytvorili Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany (North American Air Defense Command, NORAD).

1968 – 2011

Prepadové stíhacie lietadlo McDonnell CF-101B Voodoo 409. perute počas letu, 13. jún 1982

V roku 1968 boli Kráľovské kanadské vzdušné sily, Kráľovské kanadské vojenské námorníctvo (Royal Canadian Navy) a Kanadská armáda (Canadian Army) zlúčené do organizácie s názvom Kanadské sily (Canadian Forces). Letecké jednotky boli rozdelené medzi niekoľko rôznych veliteľstiev: Veliteľstvo protivzdušnej obrany (Air Defence Command), Veliteľstvo leteckej prepravy (Air Transport Command), Mobilné veliteľstvo (Mobile Command), Námorné veliteľstvo (Maritime Command) a tiež Veliteľstvo výcviku (Training Command). Jednotky Veliteľstva protivzdušnej obrany boli v tom čase vyzbrojené prepadovými stíhačkami CF-101 Voodoo, protilietadlovým raketovým kompletom CIM-10 Bomarc a radarovým systémom SAGE v rámci NORAD-u. Veliteľstvo leteckej prepravy zabezpečovalo strategickú leteckú dopravu pre mierové misie NATO a OSN. Námorné veliteľstvo vykonávalo hlavne hliadkovú činnosť pomocou diaľkových námorných hliadkových lietadiel CP-107 Argus. V roku 1975 boli niektoré veliteľstvá zrušené (Veliteľstvo protivzdušnej obrany, Veliteľstvo leteckej prepravy, Veliteľstvo výcviku) a všetky letecké jednotky boli umiestnené pod nové veliteľstvo nazvané Letecké veliteľstvo (Air Command, AIRCOM). V roku 1982 boli Leteckému veliteľstvu Kanadských síl dodané prvé viacúčelové stíhačky CF-18 Hornet. Na tento typ boli prezbrojené aj niektoré perute 1. leteckej divízie RCAF v Západnom Nemecku.

Začiatkom 90. rokov poskytlo Letecké veliteľstvo niekoľko lietadiel CF-18 Hornet na operácie vo vojne v Perzskom zálive. Kanadské stíhačky vykonávali bojové letecké hliadky nad operáciami v Kuvajte a Iraku, uskutočnili niekoľko útokov na pozemné ciele a pri jednej príležitosti napadli irackú hliadkovú loď v Perzskom zálive. Koncom 90. rokov sa kanadské CF-18 Hornet zúčastnili operácie Spojenecká sila v Juhoslávii a začiatkom 21. storočia sa Letecké veliteľstvo Kanadských síl intenzívne zapojilo do vojny v Afganistane, pričom zabezpečovalo dopravu vojsk a materiálu do Kandaháru.

2011 – súčasnosť

Od 19. marca do 1. novembra 2011 sa Letecké veliteľstvo Kanadských síl zapojilo do operácie Mobile, ktorá predstavovala kanadskú podporu operácie Zjednotený ochranca v Líbyi. Sedem stíhačiek CF-18 Hornet a niekoľko ďalších lietadiel slúžilo v rámci vojenskej intervencie pod Úlohovým zoskupením Libeccio (Task Force Libeccio).

Dňa 16. augusta 2011 kanadská vláda oznámila, že názov „Letecké veliteľstvo“ sa zmenil na pôvodný historický názov vzdušných síl „Kráľovské kanadské vzdušné sily“. Zmena názvu bola vykonaná tak, aby lepšie reflektovala kanadské vojenské dedičstvo a zosúladila Kanadu s ďalšími dôležitými krajinami Spoločenstva národov, ktorých vojenské jednotky používajú kráľovské označenie.[8]

Štruktúra leteckých jednotiek

Veliteľ Kráľovských kanadských vzdušných síl, ktorý sa nachádza v Ústredí národnej obrany (National Defence Headquarters) v Ottawe, velí a poskytuje strategické smerovanie vzdušným silám. Veliteľ 1. kanadskej leteckej divízie a kanadského regiónu NORAD-u, so sídlom vo Winnipegu, je zodpovedný za prevádzkové velenie a kontrolu činnosti vzdušných síl v celej Kanade a na celom svete. V júni 2009 bola založená aj 2. kanadská letecká divízia, ktorá pozostáva z výcvikových zariadení.

Kráľovské kanadské vzdušné sily môžu v prípade potreby operovať aj z tzv. Forward Operating Locations (FOL; predsunutých operačných miest), ktoré boli vytvorené pre účely NORAD-u na obranu severnej kanadskej hranice. Ide o štyri miesta vo vzdialených a izolovaných regiónoch Kanady: FOL Yellowknife a FOL Inuvik v Severozápadných teritóriách, FOL Rankin Inlet a FOL Iqaluit v Nunavute. Na každom z týchto predsunutých operačných miest môže byť v prípade potreby nasadených šesť stíhačiek CF-18 Hornet a približne 200 podporných pracovníkov.

1. kanadská letecká divízia (1 Canadian Air Division)

1. krídlo Kingston (1 Wing Kingston)
Sídli na základni CFB Kingston. Krídlo poskytuje leteckú podporu vojakom a vybavenie kdekoľvek na svete. Taktické perute má rozmiestnené po celej Kanade, pričom šesť z nich prevádzkuje vrtuľníky CH-146 Griffon a jedna je vyzbrojená typom CH-147F Chinook.[9]
2. krídlo Bagotville – letecké expedičné krídlo (2e Escadre Bagotville – Escadre expéditionnaire aérienne)
Ide o letecké expedičné krídlo Kráľovských kanadských vzdušných síl, ktoré je schopné rýchlo sa rozmiestniť ako samostatná jednotka, pričom využíva vzdušnú silu a poskytuje podporu tam, kde to bude potrebné na území Kanady alebo na celom svete.[17]
  • 2. letecká expedičná peruť (2e Escadron expéditionnaire aérien)
3. krídlo Bagotville (3e Escadre Bagotville)
Nachádza sa v regióne Saguenay v provincii Quebec. Krídlo poskytuje univerzálne, viacúčelové, bojové sily na podporu domácich a medzinárodných úloh kanadských vzdušných síl. Poskytuje tiež pátracie a záchranné misie.[18]
CF-18A Hornet 409. taktickej stíhacej perute na základni CFB Cold Lake
4. krídlo Cold Lake (4 Wing Cold Lake)
Ide o najrušnejšiu stíhaciu leteckú základňu v Kanade. Krídlo poskytuje univerzálne, viacúčelové, bojové sily na podporu domácich a medzinárodných úloh kanadských vzdušných síl. Poskytuje tiež výcvik stíhacích pilotov pre kanadské vzdušné sily. Krídlo je atraktívne pre rôzne letecké jednotky z celého sveta kvôli svojmu každoročnému leteckému bojovému cvičeniu Maple Flag. Strelnica leteckých zbraní Cold Lake (Cold Lake Air Weapons Range, CLAWR), severne od základne Cold Lake, je jedinou taktickou bombardovacou strelnicou v západnej Kanade. Súčasťou strelnice s rozlohou jeden milión hektárov (približne 11 600 km²) je aj Vyhodnocovacia strelnica Primrose Lake (Primrose Lake Evaluation Range), hlavná skúšobná strelnica 4. krídla.[23]
Základňa 5. krídla Goose Bay
5. krídlo Goose Bay (5 Wing Goose Bay)
Miesto taktického výcviku NATO v Kanade pre lietanie vo veľmi nízkej letovej hladine. Piate krídlo, ktoré sa nachádza v Labradore, prijíma dočasné oddiely z niekoľkých krajín NATO. Zbraňová strelnica Goose Bay (Goose Bay Weapons Range) je jediná taktická bombardovacia strelnica vo východnej Kanade. Strelnica má rozlohu 13 miliónov hektárov (približne 130 000 km²) a vykonáva sa tu výcvik lietania vo veľmi nízkej letovej hladine do 30,5 m metra nad úrovňou terénu, nachádzajú sa tu nadzvukové letové oblasti a bombardovacia strelnica pre inertnú konvenčnú alebo presne riadenú (laserom navádzanú) muníciu. Piate krídlo je domovom 444. perute bojovej podpory a slúži ako operačná základňa stíhacích lietadiel CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u. Základňa Goose Bay slúži aj pre rôzne letecké činnosti, vojenské a civilné, vo východnej Kanade.[29]
Lietadlá CC-130 Hercules na základni CFB Trenton
8. krídlo Trenton (8 Wing Trenton)
Krídlo je strediskom kanadských síl prepravy vzdušných síl, od dodávania zásob do arktickej oblasti (CFS Alert) po leteckú prepravu vojakov a vybavenia na celom svete. Je tiež zodpovedné za pátranie a záchranu v strednej Kanade a je domovom výsadkového tímu SkyHawks so Strediskom pokročilého boja Kanadskej armády (Canadian Army Advanced Warfare Centre, CAAWC). Základňa Trenton slúži aj ako operačná základňa stíhacích lietadiel CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.[31]
Vrtuľník CH-149 Cormorant 103. pátracej a záchrannej perute na základni CFB Gander
9. krídlo Gander (9 Wing Gander)
Krídlo poskytuje služby pátrania a záchrany (SAR) v oblasti východnej Kanady a západného Atlantiku. Posádky SAR 9. krídla Gander lietajú na vrtuľníkoch AgustaWestland CH-149 Cormorant a sú zodpovedné za obrovskú oblasť, ktorá zahŕňa južnú časť Arktídy, Labrador a Newfoundland, Maritime Provinces a severný Atlantik od brehov Newfoundlandu po 30° západnej zemepisnej dĺžky. Gander je aj operačnou základňou pre stíhacie lietadlá CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.[40]
12. krídlo Shearwater (12 Wing Shearwater)
Krídlo je strediskom námorného letectva v Kanade. Prevádzkuje vrtuľníky CH-124 Sea King a podporuje Kráľovské kanadské vojenské námorníctvo s leteckými oddielmi vrtuľníkov pre povrchové vojnové lode v Atlantiku a Pacifiku. Všetky tri lietajúce perute 12. krídla budú čoskoro prezbrojené z CH-124 Sea King na novšie vrtuľníky CH-148 Cyclone.[42]
14. krídlo Greenwood (14 Wing Greenwood)
Nachádza sa v údolí a regióne Annapolis Valley v provincii Nové Škótsko. Posádky lietadiel CP-140 Aurora 14. krídla pravidelne vykonávajú hliadkové lety nad Atlantickým oceánom, zatiaľ čo služby pátrania a záchrany pre Maritime Provinces, východný Quebec a východnú časť Arktídy poskytujú vrtuľníky CH-149 Cormorant a lietadlá CC-130 Hercules. Základňa Greenwood slúži aj ako operačná základňa stíhacích lietadiel CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.[47]
17. krídlo Winnipeg (17 Wing Winnipeg)
Súčasťou krídla sú dve perute a šesť škôl. Krídlo poskytuje tiež podporu Centrálnej leteckej škole (Central Flying School), pričom slúži aj ako ústredie a administratívna podpora pre operácie NORAD-u.[52]
19. krídlo Comox (19 Wing Comox)
Nachádza sa na Vancouverovom ostrove. Posádky lietadiel CP-140 Aurora 19. krídla pravidelne vykonávajú hliadkové lety nad Tichým oceánom, západnými a arktickými oblasťami Kanady. Posádky lietadiel CC-115 Buffalo a vrtuľníkov CH-149 Cormorant sú zodpovedné za pátranie a záchranu v Britskej Kolumbii, Yukone a severnom Tichom oceáne. Základňa sa používa aj na výcvik stíhacích pilotov v taktických postupoch na blízkych vzdialenostiach a je aj operačnou základňou pre stíhacie lietadlá CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.[54]
22. krídlo North Bay (22 Wing North Bay)
Krídlo predstavuje jeden z najväčších príspevkov Kanady k NORAD-u. Personál krídla dohliada nad kanadským vzdušným priestorom 24 hodín denne pomocou najmodernejších senzorov, počítačových a komunikačných zariadení.[58]

2. kanadská letecká divízia (2 Canadian Air Division)

Druhá kanadská letecká divízia je zodpovedná hlavne za výcvik a vzdelávanie v rámci Kráľovských kanadských vzdušných síl.

15 Wing Moose Jaw (15. krídlo Moose Jaw)
Krídlo je miestom Letového výcvikového programu NATO v Kanade (NATO Flying Training in Canada), ktorý je podporovaný 2. školou letového výcviku Kanadských síl (2 Canadian Forces Flying Training School). Pätnáste krídlo je tiež domovom pre Snowbirds, akrobatický tím vzdušných síl.[59]
16. krídlo Borden (16 Wing Borden)
Na tejto základni sa nachádza najväčšie výcvikové zariadenie kanadských ozbrojených síl. Školy 16. krídla poskytujú vzdušným silám technickú prípravu a profesionálny rozvoj. Krídlo je aj historickým rodiskom RCAF.[63]

Lokalizácia základní Kráľovských kanadských vzdušných síl

Lietadlový park

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe Poznámky
Stíhacie lietadlá
McDonnell Douglas CF-18 Hornet USA USA viacúčelové stíhacie lietadlo
cvičné/stíhacie lietadlo 		CF-18A
CF-18B 		76[64] Celkovo bolo dodaných 98 lietadiel CF-18A a 40 kusov CF-18B. Pri nehodách bolo stratených 20 lietadiel a 42 strojov je vyradených zo služby.
Dopravné lietadlá
Lockheed CC-130 Hercules USA USA pátracie a záchranné lietadlo CC-130H 8[65] Zostávajúcich 8 strojov je používaných na úlohy pátrania a záchrany. Lietadlá majú byť v rokoch 2018 – 2022 nahradené typom EADS CASA C-295.[66]
Lockheed Martin CC-130J Super Hercules USA USA taktické dopravné lietadlo CC-130J 17[67] Lietadlá CC-130J nahradili v úlohe taktických dopravných lietadiel staršie CC-130H.
de Havilland Canada CC-138 Twin Otter Kanada Kanada ľahké dopravné/pátracie a záchranné lietadlo CC-138 4[68]
Bombardier CC-144 Challenger Kanada Kanada dopravné lietadlo (VIP) CC-144B/C 4[69] Lietadlá sú používané na dopravu VIP a MEDEVAC (poskytovanie lekárskej starostlivosti ohrozeným skupinám obyvateľstva v regiónoch zasiahnutých humanitárnou krízou alebo prírodnou katastrofou alebo v miestach, kde nie je dostupná špecializovaná odborná starostlivosť).
Airbus CC-150 Polaris Francúzsko Francúzsko
Nemecko Nemecko
Španielsko Španielsko
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo 		strategické dopravné lietadlo
dopravné lietadlo (VIP) 		CC-150 2
1[70]
Boeing CC-177 Globemaster III USA USA strategické dopravné lietadlo CC-177 5[71]
Lietadlá špeciálneho určenia
de Havilland Canada CC-115 Buffalo Kanada Kanada pátracie a záchranné lietadlo CC-115 6[72] Lietadlá majú byť v rokoch 2019 – 2022 nahradené typom EADS CASA C-295.[66]
Lockheed CC-130 Hercules USA USA tankovacie lietadlo CC-130HT 4[65]
Lockheed CP-140 Aurora USA USA námorné hliadkové/protiponorkové/pátracie a záchranné lietadlo CP-140M 14
Airbus CC-150 Polaris Francúzsko Francúzsko
Nemecko Nemecko
Španielsko Španielsko
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo 		tankovacie lietadlo CC-150T 2[70]
Cvičné lietadlá
Canadair CT-114 Tutor Kanada Kanada cvičné prúdové lietadlo CT-114 24[73]
de Havilland Canada CT-142 Dash 8 Kanada Kanada cvičné lietadlo CT-142 4[74]
BAe CT-155 Hawk Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo cvičné prúdové lietadlo CT-155 16[75] Celkovo bolo dodaných 22 lietadiel.
Raytheon CT-156 Harvard II USA USA cvičné lietadlo CT-156 24[76] Celkovo bolo dodaných 26 lietadiel. Dve boli stratené pri nehodách.[77][78]
Vrtuľníky
Sikorsky CH-124 Sea King USA USA
Kanada Kanada 		pátrací a záchranný/protiponorkový hliadkový vrtuľník CH-124A/B 21[79] Vrtuľníky majú byť nahradené 28 kusmi typu CH-148 Cyclone.
Bell CH-146 Griffon USA USA
Kanada Kanada 		taktický dopravný/pátrací a záchranný vrtuľník CH-146 85[80]
Boeing CH-147F Chinook USA USA taktický dopravný vrtuľník CH-147F 15[81]
Sikorsky CH-148 Cyclone USA USA palubný dopravný/protiponorkový vrtuľník CH-148 11 Vrtuľníky majú nahradiť typ CH-124 Sea King.
AgustaWestland CH-149 Cormorant Taliansko Taliansko
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo 		pátrací a záchranný vrtuľník CH-149 14[82]

Vývoj leteckého výsostného znaku Kráľovských kanadských vzdušných síl

Znaky používané od roku 1920 do roku 1945 boli zvyčajne rovnaké ako u Royal Air Force, hoci nie všetky varianty boli použité a farby boli prispôsobené lokálne dostupným farbám.

  • 1945 – 1946
    1945 – 1946
  • 1946 – 1965
    1946 – 1965
  • Špeciálny variant znaku RCAF pri príležitosti stého výročia kanadskej konfederácie
    Špeciálny variant znaku RCAF pri príležitosti stého výročia kanadskej konfederácie
  • 1965 – súčasnosť
    1965 – súčasnosť
  • Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou
    Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou

Referencie

  1. ↑ Welcome to the Royal Canadian Air Force [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-29]. Dostupné online.
  2. ↑ Navy and air force to be royal once again [online]. cbc.ca, [cit. 2018-03-29]. Dostupné online.
  3. ↑ a b NICKS, Don. A History of the Air Services in Canada [online]. canmilair.com, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online.
  4. ↑ MILBERRY, Larry. Sixty years (the RCAF and CF Air Command 1924-1984). Toronto, Ontário : CANAV Books, 1984. 480 s. ISBN 978-0-9690703-4-4. S. 166.
  5. ↑ THURING, Joop T. Respect Calls for Thoroughness – Digging Into the Story of Flt/Lt “Dick” Audet [online]. spitfiresite.com, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online.
  6. ↑ THISTLE, Rich. Victory at Sea WW2 B24 Liberator K.O. Moore - Rich Thistle Original Art & Graphic Design Studio Canada [online]. richthistle.com, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online.
  7. ↑ 1 Air Division [online]. badenremembered.com, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online.
  8. ↑ GALLOWAY, Gloria. Conservatives to restore 'royal' moniker to Canada's navy, air force [online]. theglobeandmail.com, 2011-08-15, [cit. 2018-11-06]. Dostupné online.
  9. ↑ 1 Wing Kingston [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  10. ↑ 400 Tactical Helicopter Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  11. ↑ 403 Helicopter Operational Training Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  12. ↑ 408 Tactical Helicopter Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  13. ↑ 427 Special Operations Aviation Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  14. ↑ 430 Tactical Helicopter Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  15. ↑ 438 Tactical Helicopter Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  16. ↑ 450 Tactical Helicopter Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  17. ↑ 2 Wing - Air Expeditionary Wing [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  18. ↑ 3 Wing Bagotville [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  19. ↑ 414 Electronic Warfare Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  20. ↑ 425 Tactical Fighter Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  21. ↑ 433 Tactical Fighter Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  22. ↑ 439 Combat Support Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  23. ↑ 4 Wing Cold Lake [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  24. ↑ 401 Tactical Fighter Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  25. ↑ 409 Tactical Fighter Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  26. ↑ 410 Tactical Fighter (Operational Training) Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  27. ↑ 417 Combat Support Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  28. ↑ 419 Tactical Fighter Training Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  29. ↑ 5 Wing Goose Bay [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  30. ↑ 444 Combat Support Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  31. ↑ 8 Wing Trenton [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  32. ↑ 412 Transport Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  33. ↑ 424 Transport and Rescue Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  34. ↑ 426 Transport Training Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  35. ↑ 429 Transport Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  36. ↑ 434 Operational Test and Evaluation Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-07-18]. Dostupné online.
  37. ↑ 436 Transport Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  38. ↑ 437 Transport Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  39. ↑ 440 Transport Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  40. ↑ 9 Wing Gander [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  41. ↑ 103 Search and Rescue Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  42. ↑ 12 Wing Shearwater [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  43. ↑ 406 Maritime Operational Training Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  44. ↑ 423 Maritime Helicopter Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  45. ↑ 443 Maritime Helicopter Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  46. ↑ Helicopter Operational Test and Evaluation Facility (HOTEF) [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  47. ↑ 14 Wing Greenwood [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  48. ↑ 404 Long Range Patrol and Training Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  49. ↑ 405 Long Range Patrol Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  50. ↑ 413 Transport and Rescue Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  51. ↑ 415 Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  52. ↑ 17 Wing Winnipeg [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  53. ↑ 402 Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  54. ↑ 19 Wing Comox [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  55. ↑ 407 Long Range Patrol Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  56. ↑ 435 Transport and Rescue Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  57. ↑ 442 Transport and Rescue Squadron [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  58. ↑ 22 Wing North Bay [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  59. ↑ 15 Wing Moose Jaw [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  60. ↑ 2 Canadian Forces Flying Training School [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  61. ↑ 3 Canadian Forces Flying Training School [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  62. ↑ Canadian Forces Snowbirds [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  63. ↑ 16 Wing Borden [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  64. ↑ CF-188 Hornet [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  65. ↑ a b CC-130 Hercules [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  66. ↑ a b Fixed-Wing Search and Rescue Aircraft Replacement Project [online]. tpsgc-pwgsc.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  67. ↑ CC-130J Hercules [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  68. ↑ CC-138 Twin Otter [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  69. ↑ CC-144 Challenger [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  70. ↑ a b CC-150 Polaris [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  71. ↑ CC-177 Globemaster III [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  72. ↑ CC-115 Buffalo [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  73. ↑ CT-114 Tutor [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  74. ↑ CT-142 Dash-8 [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  75. ↑ CT-155 Hawk [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  76. ↑ CT-156 Harvard II [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  77. ↑ Saskatchewan [online]. cbc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  78. ↑ Military pilots forced to eject while practising aerobatics: DND report [online]. theglobeandmail.com, 2017-03-27, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  79. ↑ CH-124 Sea King [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  80. ↑ CH-146 Griffon [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  81. ↑ CH-147F Chinook [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.
  82. ↑ CH-149 Cormorant [online]. rcaf-arc.forces.gc.ca, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Portal Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kanadské_kráľovské_letectvo&oldid=6817337“