Kresťanstvo v Afrike

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kresťanstvo v Afrike sa rozšírilo v 1. storočí. Mnoho Afričanov ovplyvnilo vývoj kresťanstva. Boli to okrem iného Tertullianus, Kléméns Alexandrijský, Órigenés, Svätý Cyprián, Atanáš či Svätý Augustín.[1]

Kráľovstvo Aksum za svojho najväčšieho rozsahu

Dejiny kresťanstva v Afrike[upraviť | upraviť zdroj]

Staroveký Egypt bol christianizovaný už v prvej fáze šírenia kresťanstva. S Egyptom susedilo habešské (etiópske) Aksumské kráľovstvo. Jeho kráľ, Ezana II., bol pokrstený v roku 324 a grécky otrok, sv. Frumentius, sa stal biskupom alexandrijskej cirkvi. V roku 350 Aksumské kráľovstvo rozvrátilo Núbiu, ktorá sa rozpadla na tri kráľovstvá: Nobatiu s hlavným mestom Pachoras (dnes Faras) na severe, medzi prvým a druhým Nílskym kataraktom, Makúriu s hlavným mestom Stará Dongola uprostred a Alódiu s hlavným mestom Soba (nedaleko Chartúmu) na juhu.

Kresťanská Núbia

Zásadný zlom prišiel v roku 451 s chalcedónskym koncilom. Na ňom došlo k roztržke pravoverných dyafyzitov a afrických miafyzitov (nepresne monofyzitov). Afrika sa tak vydelila z grécko-rímskeho sveta. Najskôr bola christianizovaná Nobatia, v roku 545, v miafyzitskej forme. V roku 569 prijalo kresťanstvo kráľovstvo Alódie, opäť ako miafyzitizmus. Iba Makúria v tom istom roku prijala pravoverie.

V roku 640 dobyli arabskí moslimovia Egypt. Štáty na juh od Egypta tak stratili s Európou a teda aj zvyškom kresťanského sveta kontakt. V roku 651 sa Arabi pokúsili Núbiu dobyť, boli odrazení, ale získali tribut (zmluvou baqt ). Merkorios I. Makúrijský pred rokom 701 anektoval Nobatiu a v roku 719 Makúria konvertovala na miafyzitizmus.

Židovská kráľovná Jitka v roku 960 vyvrátila Aksumské kráľovstvo. V roku 1137 bola vláda jej potomkov ukončená, keď kráľ kráľov Mara Takla Haymanot z dynastie Zangwe založil Etiópske cisárstvo, v európskej stredovekej skomolené tradícii bájne kráľovstvo kňaza Jána. Táto povesť vznikla na základe kontaktov s križiakmi. Po roku 1171 nastáva úpadok Núbie. Kresťanskí Núbijci vydávali svoje dcéry za moslimských Arabov. Po roku 1275 nastal otvorený rozvrat, naproti tomu susedná Etiopia len v roku 1270 zmenila dynastiu: K moci sa dostala dynastia Šalamúnovcov, ktorá potom vládla až do roku 1974. V roku 1317 Makúria konvertovala na islam. V roku 1504 dobyli moslimovia posledný sudánsky kresťanský štát, Alódiu.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Kresťanstvo v Afrike zaznamenáva v súčasnosti rýchly početný nárast, najmä na úkor tradičných náboženstiev. Misijná činnosť je v súčasnosti vykonávaná viac samotnými Afričanmi, než misionári z iných kontinentov.

Kresťanské denominácie sú veľmi rozmanité – od tradičných cirkví radených k východnému pravoslávnemu spoločenstvu až po dynamicky sa rozvíjajúce letničné a charizmatické spoločenstvá.

Nebeská cirkev Kristova v Benine

Kresťanstvo je podľa štatistík najrozšírenejším náboženstvom v súčasnej Afrike: hlási sa k nemu 49 % celej populácie kontinentu – v subsaharskej Afrike je to takmer 60 % populácie.[2] V roku 2022 žilo v Afrike približne 685 miliónov kresťanov, čo je najväčšia množina kresťanov zo všetkých svetových kontinentov a číslo – na rozdiel od Európy – stále prudko stúpa.[3] Africké kresťanstvo stojí na tradícii dvoch tisíc rokov, Ježiš Kristus začal svoj ľudský život útekom do Egypta (Mt 2,13-21), kde mu bola zaistená bezpečnosť a prvým egyptským biskupom sa podľa tradície iba o štyri desaťročia neskôr stal evanjelista Marek.[4] Od čias prvých apoštolov po súčasnosť prebehli tri veľké fázy christianizácie Afriky.[1]

Najväčšia množina afrických kresťanov je rímskych katolíkov, približne 158 miliónov veriacich.[5] Na pravoslávie sa hlási približne 52 miliónov ľudí v Afrike, z toho 37 miliónov veriacich má etiópska ortodoxná cirkev, 10 miliónov koptská ortodoxná cirkev, takmer 3 milióny grécka ortodoxná cirkev a 2 milióny eritrejská ortodoxná cirkev. Protestantské cirkvi hlásia dohromady 409 miliónov veriacich, ktorí sa však delia do mnohých cirkví.[6]

V Afrike vznikli unikátne teologické smery ako sú africká teológia[1] alebo juhoafrická čierna teológia.[7] V subsaharskej Afrike je bežným javom vyznávanie kresťanstva (alebo islamu ) a zároveň jedného z tradičných afrických náboženstiev (viacpočetná náboženská identita). Existuje veľké množstvo náboženských eklekticizmov a synkretizmov napríklad synkretizmus kresťanstva a bwiti v Gabone alebo synkretizmus vodunu a kresťanstva v Benine.[8] Africké kresťanstvo je neoddeliteľnou súčasťou kresťanstva svetového – od samého začiatku existencie kresťanstva ho Afrika spoluutvára. Počtom kresťanov je Afrika v medzikontinentálnom porovnaní na vedúcu pozíciu. Okrem špecifického teologického pohľadu a rôznych akcentov dala Afrika svetu aj nové kresťanské cirkvi a mnohé unikátne kresťanské synkretizmy.[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c HAVELKA, Ondřej. Křesťanství v Africe: tři fáze christianizace a specifika africké teologie a spirituality. Theologická revue, 2022, roč. 92, čís. 3, s. 291-309.
  2. ↑ ROSS, Kenneth R.. Christianity in Sub-Saharan Africa. 1. vyd. Edinburgh : Edinburgh University Press, 2017. S. 3-6.
  3. ↑ GZURLO. African Christianity [online]. 2020-03-18, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ SENIOR, Donald P.. Encyclopedia of Early Christianity. 1. vyd. New York, London : Garland Publishing, 1998. S. 720.
  5. ↑ Encyclopædia Britannica. London : Encyclopædia Britannica, 2003. S. 306.
  6. ↑ JOHNSON, Todd M.. Christianity 2018: More African Christians and Counting Martyrs. International Bulletin of Mission Research, 2017, roč. 42, čís. 1, s. 20-28.
  7. ↑ HAVELKA, Ondřej. Čtyři fáze černé teologie v Jihoafrické republice / Christnet.eu [online]. www.christnet.eu, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online. (po česky)
  8. ↑ HAVELKA, Ondřej. Synkretismus katolického křesťanství a západoafrického vodunu z teologicko-etické perspektivy. Studia Theologica, 2021-12-01, roč. 23, čís. 3, s. 149–174. Dostupné online [cit. 2022-10-04]. DOI: 10.5507/sth.2021.033. (po anglicky)
  9. ↑ MEINARDUS, Otto F. A.. Two Thousand Years of Coptic Christianity. 1. vyd. New York, Cairo : American University in Cairo Press, 2002. S. 26-38.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Africký portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Křesťanství v Africe na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kresťanstvo_v_Afrike&oldid=7827322“