Mak siaty
| Mak siaty | |
 Mak siaty. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Papaver somniferum Linné, 1753 | |
| Synonymá | |
| Papaver officinale | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Mak siaty (iné názvy pozri nižšie; lat. Papaver somniferum) je rastlinný druh z rodu mak (Papaver) z čeľade makovité (Papaveraceae).
Slúži ako liečivá rastlina, požívatina a na získavanie oleja (olejnina). Je to významný zdroj ópia, preto je v niektorých štátoch jeho pestovanie zakázané.
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasný slovenský názov tohto druhu je mak siaty; tento názov sa vyskytuje od 20. rokov 20. storočia.[1][2][3][4] Mimo taxonómie alebo staršie sa vyskytuje aj názov mak[5][6][7][8] či domáci mak[9][10][11]. Staršie názvy sú: mak záhradný[12][13][14] (mak záhradný je dnes názov druhu Papaver pseudoorientale[2]), mak dobrý[15] a mak snodarný[15][16].
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Jednoročná rastlina s kvetmi, ktoré sú bielej, ružovej, červenej alebo fialovej farby.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Mak sa využíva už niekoľko tisíc rokov. Najstaršie stopy dokladajúce jeho využívane pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. O tisíc rokov neskôr sa v Mezopotámii využíval ako zdroj ópia. Niektoré civilizácie, ako napr. Egypťania, využívali ópium ako sedatívum.[17]
V 9. storočí sa mak siaty dostal z oblasti Perzie na územie Číny, kde sa neskoršie, približne v 18. storočí, stalo ópium významnou silou ovplyvňujúcou spoločnosť.
Obsahové látky
[upraviť | upraviť zdroj]Mak siaty je bohatým zdrojom vápnika (obsahuje ho 12-násobne viacej ako kravské mlieko), ale aj iných minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín.
100 gramov zrelého maku siateho obsahuje: 41,56 g tukov, 28,13 g sacharidov, 17,99 g bielkovín, 19,5 g vlákniny, minerály a vitamíny.
|
Minerály | ||
| názov | obsah v 100 g | % odporúčanej dennej dávky |
| vápnik | 1438 mg | 144 % |
| fosfor | 870 mg | 124 % |
| draslík | 719 mg | 15 % |
| horčík | 347 mg | 87 % |
| sodík | 26 mg | 2 % |
| železo | 9,76 mg | 122 % |
| mangán | 6,707 mg | 292 % |
| meď | 1,627 mg | 181 % |
| zinok | 7,9 mg | 72 % |
| selén | 13,5 µg | 24 % |
|
Vitamíny | ||
| názov | obsah v 100 g | % odporúčanej dennej dávky |
| vitamín E | 1,770 mg | 12 % |
| vitamín C | 1,000 mg | 2 % |
| niacín | 0,896 mg | 5,5 % |
| tiamín | 0,854 mg | 71 % |
| kyselina pantoténová | 0,324 mg | 65 % |
| pyridoxín | 0,247 mg | 19 % |
| riboflavín | 0,100 mg | 8 % |
| foláty | 82 µg | 20 % |
V Česku
[upraviť | upraviť zdroj]Na území Česka a aj Slovenska[chýba zdroj] sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať počiatkom 19. storočia po katastrofálnych škodách na olivových plantážach v južnom Francúzsku. V roku 1896 sa mak pestoval na ploche 1 772 ha, s priemerným výnosom 0,71 t/ha, najviac v stredných Čechách okolo Prahy a v okolí Tábora a Čáslavi.[18] Do roku 1946 vzrástla plocha, na ktorej sa mak pestoval, na 31 000 ha a odvtedy postupne klesala na menej než 8 000 v roku 1989, potom začala prudko vzrastať až k 30 000 ha v roku 1994. Ďalší prudký skok nasledoval po roku 2004 (hektárové výnosy 0,9 t/ha) a v roku 2007 bolo makom osiatych temer 60 000 ha (0,58 t/ha).[19] Pestovanie maku postupne nahradilo plodiny regulované EÚ, ako je cukrová repa.
Medzi odrody vyšľachtené v Česku patrí Azur (pestovaný počas rokov 1928 – 73), Hanácký modrý (1934 – 80), Dubský stříbrošedý (1944), Modran (1969) a Amarin (1975). V poslednom čase sa podarilo vyšľachtiť veľa zaujímavých, predovšetkým bielosemenných odrôd pod názvom Sokol, Racek (2008), Orel (2008), ale i odrodu s okrovou farbou semena Redy[20]. Z odrôd českého modrého maku sú pestované Orfeus (2009), Orbis (2012)[21], Aplaus (2014), Opex (2015), Onyx (2016). Zo slovenského šľachtenia vznikli odrody Dubník (1985), Gerlach (1990), Albín (1991), Magik (1993), Opal (1995), Bergam (1998), Maratón (2000), Malsar a Major (2002)[22].
|
Produkcia makového semena v tonách za rok 2008 | ||
| Česko | 49 248 | 62 % |
| Turecko | 10 384 | 13 % |
| Francúzsko | 5 000 | 6 % |
| Maďarsko | 3 300 | 4 % |
| Nemecko | 2 800 | 4 % |
| Rumunsko | 1 600 | 2 % |
| Rakúsko | 1 567 | 2 % |
| Slovensko | 1 215 | 2 % |
| Zostávajúce štáty | 2 536 | 5 % |
| Svet celkom | 83 435 | 100 % |
| Vplyvom zaokrúhľovania presahuje súčet podielov 100 % | ||
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]
Takmer celá produkcia je určená pre potravinárstvo, makovina (Caput papaveris, Fructus papaveris maturity, t. j. čisté, vyklepané makovice so stopkou najviac 10 cm dlhou) sa využíva vo farmácii. Mak sa široko používa predovšetkým pri príprave makového pečiva. Viac než 4/5 produkcie sa exportuje, predovšetkým do slovanských krajín, kde je mak tradičnou pochúťkou. V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné, pretože sa čiastočne mylne predpokladá, že obsahujú návykové látky (morfín a kodeín).
V potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v Česku, by však morfínu a kodeínu malo byť len nepatrné množstvo. Nedávny výskum uskutočnený lekárskym tímom fakultnej nemocnice v Plzni však naznačuje, že hodnoty týchto látok v krvi by mohli vo výnimočných prípadoch dosiahnuť hodnoty, ktoré síce k navodeniu euforického stavu ešte nevedú, ale mohli by postihnúť reakčnú rýchlosť vodiča. Pri hodnotení policajnou hliadkou by veľkých pojedačov makových koláčov preto mohlo čakať aj obvinenie z riadenia pod vplyvom omamných a psychotropných látok.[24]
Pri zbere maku treba klásť dôraz na zrelosť semena. Nedozreté semeno maku môže obsahovať viac kodeínu, ktorý má sedatívne účinky.[25]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MOCHNACKÝ, S. et al. Liečivé rastliny - vysokoškolská učebnica. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2016, S. 174
- 1 2 ČERVENKA, M. a kol. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986, S. 340
- ↑ PAVLOVSKÝ, E. Nomenklatúra československej kveteny II. Slovenské odborné názvoslovie. 8/1953. S. 247
- ↑ JEŽO, M. et al. Školník pre školy elementárne, slovenské. Trnava: G. a E. Bežo, 1922, S. 214
- ↑ ŠPALDON, E. et al. Rastlinná výroba. Bratislava: Príroda, 1982, S. 289
- ↑ KUHN, V. Pestovanie rastlín - špeciálne pestovanie. Bratislava: Štátne pôdohospodárske nakladateľstvo, 1954, S. 101
- ↑ ŠALAMON, I. Ľudové liečiteľstvo a praktické využitie liečivých rastlín. Liečivé rastliny 6/2000. S. 192
- ↑ mak. in: Historický slovník slovenského jazyka
- ↑ BOJŇANSKÁ, T. Sledovanie obsahu kadmia a olova vo vybraných výrobkoch rastlinného pôvodu. 2002
- ↑ TVRDÝ, P. Slovenský frazeologický slovník. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1931, S. 211
- ↑ mak. in: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
- ↑ STERCULA, V. Sbieranie liečivých rastlín v Námestovskom okrese. 11-12 1942. S. 361
- ↑ KOVALEVSKÝ, M. Verejná prosba. in: Dom a škola. 6/1890. S. 179
- ↑ KORDOŠ, G. et al. Stručný prírodopis pre slovenské národnie školy, O rastlinách a nerastoch. Skalica: Tlačou Fr. X. Škarnycla synov, 1871, S. 17
- 1 2 JANDA, K., JANDA, V. Nomina atque synonyma pharmaceutica et technica in lingua latina, bohemica, germanica et slovenica. Pragae: E. Weinfurter, 1941, S. 646
- ↑ BULLA, P. Jedovaté rastliny, s ktorými sa môžeme stretnúť na Slovensku. Slovenské liečivé rastliny 12/1941. S. 354
- ↑ Enpsyro - mák setý [online]. [Cit. 2008-05-18]. Dostupné online.
- ↑ Sdružení Český mák informuje [online]. 2002, [cit. 2012-04-26]. S. 8. Dostupné online. (česky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ POTMĚŠILOVÁ, Ing. Jitka. Světoví v produkci makového semene [online]. 20.2.2009, [cit. 2012-04-26]. Dostupné online. Archivované 2013-09-29 z originálu. (česky)
- ↑ Světoví v produkci makového semene [online]. zemedelec.cz, [cit. 2018-06-03]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ PLOCOVA, Martina. Oseva [online]. www.oseva.cz, [cit. 2018-06-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ FEJÉR, Jozef. Ing. [online]. SCPV - Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany, 26.2.2008, [cit. 2018-06-04]. Dostupné online.
- ↑ FAOSTAT [online]. [Cit. 2012-04-26]. Dostupné online. Archivované 2012-06-19 z originálu. (anglicky)
- ↑ ŠRÁMKOVÁ, Jitka. Lékaři varují: Nejezte před jízdou makové koláče. Budete zfetovaní [online]. MF DNES, 2010, [cit. 2012-04-26]. Dostupné online. (česky)
- ↑ Alkaloidy jsou přírodní látky obsažené v některých rostlinách, z jejichž částí se izolují. [online]. [Cit. 2012-04-26]. Dostupné online. Archivované 2011-01-19 z originálu. (česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mák setý na českej Wikipédii.