Preskočiť na obsah

National Aeronautics and Space Administration

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
National Aeronautics and Space Administration
Základné informácie
Krátky názovNASA
MottoFor the Benefit of All[1]
PredchodcaNational Advisory Committee for Aeronautics (1915 – 1958)
Vznik29. júl 1958
Typvesmírna agentúra
letecká výskumná agentúra
ÚstredieMary W. Jackson NASA Headquarters
Miesto300 Hidden Figures Way SW
Washington, D. C.
Súradnice38°52′59″S 77°00′59″Z / 38,883056°S 77,016389°Z / 38.883056; -77.016389
Ďalšie informácie
riaditeľBill Nelson
zástupca riaditeľaPamela Melroyová
Rozpočet24,041 miliardy dolárov (2022)[2]
Webstránkanasa.gov
Kozmonautický portál

National Aeronautics and Space Administration (skratka: NASA), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako Národný úrad pre letectvo a vesmír[3], je americká vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva a kozmonautiky.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik a začiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
Logo používané v rokoch 1975 – 1992. Od roku 2020 sa začalo používať znova, tentokrát ako sekundárne
Pečať
Vlajka

NASA vznikla ako americká reakcia na úspechy sovietskeho kozmického programu (pozri Vesmírne preteky). 29. júla 1958 americký prezident Eisenhower podpísal „National Aeronautics and Space Act“, zákon, ktorým vznikla NASA. Agentúra začala fungovať 1.októbra 1958 a po Národnom poradnom výbore pre letectvo (National Advisory Committee for Aeronautics – NACA) zdedila 4 laboratóriá a približne 8 000 zamestnancov.

Prvé programy NASA boli zamerané na výskum letov človeka do vesmíru. Program Mercury, ktorý začal v roku 1958, mal za cieľ hlavne zistiť, či človek môže prežiť vo vesmíre. 5. mája 1961 uskutočnil Alan Shepard balistický skok v kabíne Mercury 3 a 20. februára 1962 sa John Glenn stal prvým Američanom, ktorý obletel zemeguľu v kozmickej lodi Mercury 6.

Program Apollo

[upraviť | upraviť zdroj]
Posádka Apolla 11 – Neil Armstrong, Michael Collins a Edwin Eugene „Buzz“ Aldrin

Keď program Mercury preukázal, že kozmické lety s ľudskou posádkou sú uskutočniteľné, bol spustený program Apollo. Ten mal pôvodne za cieľ ďalší výskum vesmíru a eventuálne dosiahnutie obežnej dráhy Mesiaca. Jeho cieľ bol predefinovaný potom, keď prezident USA John F. Kennedy vo svojom prejave z 25. mája 1961 uviedol, že by Spojené štáty mali dopraviť človeka na Mesiac a bezpečne späť na Zem do roku 1970. Hlavným cieľom programu Apollo sa stalo práve pristátie na Mesiaci. Medzitým bol začatý program Gemini, ktorý mal umožniť vyskúšanie technológií a postupov nevyhnutných pre mesačné misie.

Po ôsmich rokoch, počas ktorých sa uskutočnilo mnoho skúšobných letov a pri ktorých zahynuli prví americkí kozmonauti (požiar Apolla 1 počas tréningu štartu), sa podarilo cieľ programu Apollo splniť. Posádka Apolla 11 pristála na Mesiaci 20. júla 1969 a po nej sa prechádzalo po Mesiaci ešte 10 ďalších astronautov.

Po splnení Kennedyho úlohy dopraviť človeka na Mesiac podpora pre americký vesmírny program ochabla. To sa prejavilo i predčasným ukončením mesačných misií Apollo – aj keď boli plánované ešte tri ďalšie lety, program bol ukončený v decembri 1972 letom Apolla 17 (je zaujímavé, že to bolo prvýkrát a zatiaľ naposledy, kedy sa na povrch Mesiaca dostal profesionálny vedec – geológ Harrison Schmitt). Jednou z príčin predčasného ukončenia programu boli aj rozpočtové škrty vyvolané vojnou vo Vietname.

Ďalšie rané misie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci väčšina rozpočtu NASA bola venovaná na pilotované kozmické lety, NASA vyslala tiež rad bezpilotných sond. V roku 1962 odštartoval Mariner 2, ktorý ako prvá ľuďmi vyrobená sonda preletel okolo inej planéty – Venuša – a zároveň poslala z tohto preletu dáta. Programy Ranger, Surveyor a Lunar Orbiter boli kľúčové pre prieskum podmienok na Mesiaci pred pristátím ľudí v rámci programu Apollo. Dve sondy Viking pristáli na Marse a sondy Pioneer a Voyager sa vydali k vonkajším planétam slnečnej sústavy – Jupitera, Saturna, Urána a Neptúna, odkiaľ popri vedeckých dátach vyslali aj farebné snímky.

V roku 1973 NASA vypustila svoju prvú družicovú stanicu – Skylab. Vystriedali sa na nej tri trojčlenné posádky, ale už v roku 1975 bola opustená.

Po víťazstve USA v pretekoch o dosiahnutie Mesiaca sa obe mocnosti začali orientovať na vzájomnú spoluprácu. 17. júla 1975 sa americká loď Apollo spojila so sovietskym Sojuzom 19. Tento projekt znamenal začiatok medzinárodnej spolupráce vo výskume vesmíru a mnohé projekty, ktoré existujú dnes, majú počiatok v tejto dobe.

Éra raketoplánov

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Program Space Shuttle
Raketoplán štartuje ako raketa, ale pristáva ako lietadlo. Atlantis dosadá na pristávaciu dráhu Kennedyho vesmírneho strediska

Od druhej polovice 70. rokov sa hlavné úsilie NASA sústredilo na projekt raketoplánu. Do roku 1985 boli postavené 4 raketoplány Space Shuttle, zamýšľané ako opakovane použiteľný dopravný prostriedok na obežnú dráhu Zeme. Prvý z nich, Columbia, odštartoval 12. apríla 1981. Lety raketoplánov však boli podstatne drahšie ako sa pôvodne plánovalo a katastrofa Challengeru v roku 1986 ukázala ich bezpečnostné nedostatky.

Raketoplány boli využívané aj na čisto vojenské lety (program niektorých expedícií bol prísne tajný), ale ich vedecký prínos bol značný. V roku 1990 vyniesol raketoplán na obežnú dráhu okolo Zeme Hubblov vesmírny ďalekohľad (spoločný projekt s ESA, začiatok významnejšej spolupráce oboch organizácií) a posádky raketoplánov na ňom vykonali aj niekoľko opráv a vylepšení priamo na obežnej dráhe.

V roku 1995 sa raketoplán pripojil k ruskej orbitálnej stanici Mir. Od roku 1998 sa na obežnej dráhe Zeme začala výstavba medzinárodnej stanice ISS, ku ktorej americké raketoplány uskutočnili mnoho letov. Pri jednom z nich 1. februára 2003 sa najstarší z flotily raketoplánov, Columbia, rozpadol nad Texasom vinou poškodenej tepelnej izolácie na krídle. Od tej doby až do roku (2005) boli lety raketoplánov zastavené. Ich opätovné uvedenie do prevádzky nastalo v júli 2005 misiou STS-114. Program raketoplánov bol ukončený v roku 2011.

Počas 90. rokov NASA čelila stenčujúcemu sa rozpočtu. Deviaty riaditeľ NASA Daniel S. Goldin preto presadil prístup nazvaný „rýchlejšie, lepšie, lacnejšie“, ktorý mal znížiť náklady na kozmické lety. Program s týmto prístupom dostal názov Program Discovery. Bol však kritizovaný a prehodnotený po strate sond Mars Climate Orbiter a Mars Polar Lander v roku 1999.

Smer na Mars

[upraviť | upraviť zdroj]

Pristátie malého vozidla Sojourner na Marse v roku 1997 si získalo značnú pozornosť verejnosti. Menší záujem si vyslúžila desať rokov fungujúca družica Marsu Mars Global Surveyor, uvedená na obežnú dráhu okolo červenej planéty v tom istom roku. Od roku 2001 jej na obežnej dráhe robila spoločnosť ďalšia sonda – Mars Odyssey, ktorá hľadá stopy bývalej vulkanickej aktivity a pôsobenie vody na Marse.

Po úspešnom pristátí ďalších vozidiel – Mars Exploration Rover Spirit a Opportunity – na Marse predniesol 14. januára 2004 americký prezident George Bush prejav, v ktorom vytýčil svoju víziu pre ďalší prieskum vesmíru. Podľa nej sa majú ľudia vrátiť na Mesiac do roku 2020 a vytvoriť tam stálu základňu. Tá má slúžiť ako pokusná stanica aj ako potenciálna základňa pre ďalšie výpravy. Raketoplány by mal nahradiť nový dopravný prostriedok – vesmírna loď Orion. Tá by mala byť schopná ako spojenia s ISS, tak aj medziplanetárnych letov. Prvý štart kozmickej lode Orion a jej nosnej rakety Ares 1 sa očakáva v roku 2020. Budúcnosť samotnej ISS je v pláne trocha nejasná.

V júni 2020 bolo oznámené, že ústredie vo Washingtone, D.C. bude pomenované po prvej inžinierke tmavej pleti, Mary Jackson.[4]

Vesmírne programy NASA

[upraviť | upraviť zdroj]
Medzinárodná vesmírna stanica ISS

Pilotované kozmické lety

[upraviť | upraviť zdroj]

Nepilotované kozmické lety

[upraviť | upraviť zdroj]
 Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie.
Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.
Surveyor
Magellan
Pioneer 10
Voyager 2
Hubblov vesmírny ďalekohľad

Zoznam riaditeľov NASA

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. T. Keith Glennan (1958 – 1961)
  2. James E. Webb (1961 – 1968)
  3. Thomas O. Paine (1969 – 1970)
  4. James C. Fletcher (1971 – 1977)
  5. Robert A. Frosch (1977 – 1981)
  6. James M. Beggs (1981 – 1985)
  7. James C. Fletcher (1986 – 1989)
  8. Richard H. Truly (1989 – 1992)
  9. Daniel S. Goldin (1992 – 2001)
  10. Sean O'Keefe (2001 – 2005)
  11. Michael D. Griffin (2005 – 2009)
  12. Charles Bolden (2009 – 2018)
  13. Jim Bridenstine (2018)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Light Millennium: Süleyman Gokoglu - NASA stands "for the benefit of all." A joint interview by Lale Tayla & Figen Bingül [online]. lightmillennium.org, [cit. 2022-08-17]. Dostupné online.
  2. ↑ NASA's FY 2022 Budget [online]. planetary.org, [cit. 2022-08-17]. Dostupné online. Archivované 2021-05-28 z originálu.
  3. ↑ PŘIBYL, Tomáš. Dobytie Mesiaca : príbeh programu Apollo. 1. vyd. V Bratislave : Lindeni, 2019. 252 s. ISBN 978-80-566-1174-6. S. 13.
  4. ↑ BALLOVÁ, Denisa. 7 dobrých správ: NASA pomenuje svoje ústredie po prvej afroamerickej inžinierke. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-06-27. Dostupné online [cit. 2020-06-29]. ISSN 1339-844X.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Kozmonautický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=National_Aeronautics_and_Space_Administration&oldid=7872153“