Nepísané právo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Nepísané právo je právo, ktoré nie je zachytené na pevnom substráte, ale existuje a podáva sa iba ústnou tradíciou a v nepriamych zdrojoch (napr. odborná právnická literatúra). Opakom je pojem písané právo.

Nepísané právo neposkytuje dostatočnú mieru právnej istoty a kontinentálne právo sa od neho na rozdiel od práva angloamerického (common law) odkláňa. Právne obyčaje nie sú prameňom slovenského práva[1], sú však aj naďalej významným prameňom práva napr. v medzinárodnom práve verejnom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PRUSÁK, Jozef. Teória práva. Bratislava : [s.n.], 1999. S. 198.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]