Nu metal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nu metal
Limp-bizkit6.jpg
Limp Bizkit na 42. výročnom odovzdávaní cien Grammy 23. februára 2000.
Pôvod v štýloch Heavy metal, Alternatívny metal, Rap metal, Funk metal, Groove metal, Grunge, Hip-hop, Industriálny metal, Hardcore punk, Alternatívny rock[1][2][3]
Kultúrne pozadie Začiatok 90. rokov – Kalifornia, Spojené štáty americké
Typické nástroje Gitara, Basová gitara, Spev, Bicie, Syntetizátor, Sampling, Turntables, Rapovanie, Screaming, Spev
Všeobecná popularita V druhej polovici 90. rokov až počiatok 21. storočia - vysoká. Potom postupný pokles záujmu publika.

Regionálne scény
Kalifornia, Stredozápad, Neue Deutsche Härte
Iné témy
Ozzfest, Nová vlna amerického heavy metalu, Lollapalooza

Eighth notes and rest.png Pozri aj Hudobný portál Eighth notes and rest.png

Nu metal (tiež známy ako nü-metal,[4] aggro-metal,[1][5] neo-metal[6] alebo new metal) je forma alternatívneho metalu,[7] ktorá v sebe spája heavy metal[4][8][9][10][9] s prvkami rôznych iných štýlov a žánrov ako sú hip-hop, alternatívny rock, grunge a funk. Numetalové skupiny čerpali tiež z rôznych odnoží heavymetalovej hudby.

V čase, keď Korn vydali svoj album Life Is Peachy (1996), nu metal začínal získavať čoraz väčšiu obľubu, ktorá vyvrcholila v roku 1998, keď sa dostal do povedomia stredného prúdu. Ešte v roku 2003 bol nu metal komerčne životaschopný, ale v polovici 1. dekády 21. storočia začal postupne strácať svoju obľubu v prospech iného žánru Novej vlny amerického heavy metalu, metalcoru.

Charakteristické znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Nu metal je tiež známy ako nü-metal[11][4] a aggro-metal.[1][12] Považuje sa za formu alternatívneho metalu,[1] čiže spája prvky heavy metalu[1][9][13] s prvkami iných hudobných žánrov, najmä grungeu, hip hopu, funku a alternatívneho rocku.[1][14][15][16][3]

Numetalové kapely prevzali prvky tiež z iných hudobných žánrov, ako sú elektronická hudba, funk, grunge, gothic rock, hardcore punk, death metal, hip hop, punk rock, tanečná hudba, nová vlna, industriálny metal, džez, post-punk, symfonický rock a synthpop.[1][9][16][17][18][19] Nu metal prevzal taktiež prvky z rôznych štýlov heavy metalu, ako sú napríklad death metal, rap metal, groove metal, funk metal, alternatívny metal a thrash metal.[1][9][16][20]

Inštrumentálna stránka[upraviť | upraviť zdroj]

Numetalová hudba je založená na synkopických gitarových riffoch.[4] Prudké prechody uprostred piesní a chýbajúce gitarové sóla ostro kontrastujú s inými štýlmi heavy metalu.[4][21] Nu metal dáva, na rozdiel od iných metalových žánrov, dôraz na rytmus, náladu a štruktúru než na komplexnosť a melódiu, jeho rytmy veľakrát pripomínajú tie používané v groove metale.[9] Sem-tam sa používa tiež gitarové kvákadlo (wah-wah pedál).[22] Numetalové gitarové riffy príležitostne bývajú podobné deathmetalovým riffom.[20] Basisti hrajú v nu metale väčšiu úlohu než v iných metalových žánroch. Spoločne s bubeníkmi dodávajú piesni rytmus a tempo; inšpirovaní hip hopom a funkom hrajú groovy prirodzené pre tieto žánre.[23][24] Blast beaty (stopové pasáže), používané hojne najmä v black metale a death metale, sú extrémne vzácne v nu metale.[25] Z ostatnými odnožami heavy metalu zdieľa nu metal tieto znaky: takt, podladené gitary, silové akordy a modálne stupnice založené predovšetkým na dórskom, eolskom alebo frýgickom móduse.[4]

Niektoré numetalové kapely používajú sedemstrunové gitary,[26] ktoré bývajú obyčajne podladené,[25][10] namiesto klasických šesťstrunových.[16] Následkom toho basoví gitaristi používajú päť- a šesťstrunové inštrumenty.[16][27] Rovnako ako basisti aj bubeníci sú ovplyvnení funkom a hip hopom.[26] Kapely tohto žánru mávajú DJ, ktorý im sprostredkováva elektronickú hudbu na pozadí, samply a ďalšie dodatočné syntetické zvuky.[16]

Spev a texty[upraviť | upraviť zdroj]

Numetalový rozsah vokálnych štýlov sa skladá z melodického spevu, rapovania, screamingu a death growlingu.[21][20][25][28] Vokál v nu metale je obyčajne rytmický, ovplyvnený hip hopom.[29]

Texty numetalových piesní sa zvyčajne nesú v naštvanom či nihilistickom tóne.[20] Mnohé pojednávajú o podobných témach ako grunge: bolesť, úzkosť, šikanovanie, citová trýzeň, osamelosť, zrada či odlúčenosť jednotlivca.[16][30][18][21][26][28][31] Texty pojednávajúce o takýchto témach bývajú veľmi priame.[26]

Avšak, niektoré numetalové skladby majú texty, ktoré sa venujú aj iným problémom. P.O.D. majú pozitívne texty, ktoré zvestujú prísľub a nádej.[32] Textom Limp Bizkit býva zase naopak vyčítaný sexizmus a mizogýnia.[33] Texty skupiny Dope pojednávajú zväčša o takých motívoch ako sú sex, večierky, ženy, násilie a vzťahy.[34]

Na rozdiel od ostatných štýlov heavy metalu, nu metal používa rovnakú štruktúru piesne ako pop:[20][25][35] intro - sloha - refrén - sloha - refrén - bridge - refrén - (outro). Vrcholnou časťou skladby obyčajne býva bridge. Práve v slohách a refrénoch najčastejšie dochádza ku striedaniu rozsahov vokálov.

Móda[upraviť | upraviť zdroj]

Basgitarista Kornu Reginald Arvizu oblečený v súlade s numetalovou módou: vrecovité nohavice, vyťahané tričko a dredy.

K prvkom numetalovej módy patria vrecovité nohavice,[22][36][37][38] tričká, kraťasy,[21][39] džínsy značky JNCO,[40][41] športové súpravy Adidas,[41] športové pulóvre,[42] baseballové šiltovky,[43] vyťahané mikiny,[38] „kapsáče“, tepláky, dredy,[44] reťaze,[21][42][45] nagélované vlasy,[36][42] tetovania,[21][39][45] vyholené hlavy,[44][45] kozie briadky,[44] nafarbené vlasy,[36][44] a piercingy[21][22][39][44] najmä na tvári.[38][45] Numetalová móda býva prirovnávaná k tej hiphopovej.[22] Členovia niektorých numetalových kapiel ako Hollywood Undead,[46] Motograter,[47] Mushroomhead,[48] Mudvayne,[49][50] a Slipknot[45][51] sa zahaľujú maskami, nosia šušťákové súpravy, rôzne kostýmy, maľujú si tváre a telá, a používajú tiež tzv. „mŕtvolné líčenie“, čiže corpsepaint.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod pojmu nu metal sa prisudzuje producentovi Rossovi Robinsonovi, niekedy prezývaného „Krstný otec nu metalu“.[52] Mnoho prvotných numetalových kapiel pochádzalo z Kalifornie,[53] napríklad Korn a Deftones. Jeho korene síce pramenili zo spolupráce Aerosmith a Run-DMC, a Public Enemy a Anthraxu, pričom to najlepšie z týchto kolaborácií sa odrazilo v hudbe Rage Against the Machine, ale numetalovú revolúciu urýchlila kapela Korn svojím debutom z roku 1993 a eponymným debutom z roku 1994.[54][55] K ďalším kapelám, ktoré ovplyvnili žáner patria Staind z Massachusetts, Limp Bizkit z Floridy[56] a Slipknot z Iowy. Agresívne gitarové riffy skupiny Korn, rap rock skupiny Limp Bizkit a akustické balady skupiny Staind vytvorili zvukovú šablónu pre nu metal.[56] S pomocou hudobnej stanice MTV a festivalu Ozzyho Osbourna Ozzfest, zahájeného roku 1995, dosiahol nu metal úspech v komerčnom strednom prúde; to viedlo média k tomu, aby začali hovoriť o obrode heavy metalu.[57]

Korn pomohli nu metalu dostať sa do mainstreamu.

V druhej polovici 90. rokov hrali numetalové skupiny kombináciu thrash metalu, hip hopu, industriálu, hardcore punku a grungeu.[1] Zavedené partie ako Sepultura,[58] Slayer,[59] Vanilla Ice[60] a Machine Head[61] vydali albumy inšpirované štýlom. V knihe Ďáblův hlas: Heavy metal: kompletní historie pro znalce Ian Christe píše, že „sa všekultúrny metal môže oplatiť“.[62] Nie všetci fanúšikovia tradičného heavy metalu sa však stotožnili s týmto štýlom.[62] Na 30. výročí Woodstocku v roku 1999 sa tiež objavili numetalové kapely, obzvlášť Korn a Limp Bizkit.[63] Predstavila sa tu tiež skupina System of a Down, „ktorej podladené gitary a neusporiadané bicie aranžmány splietali vlákna od Carcass do eklektickej zappovskej zmesi“.[64]

Koncom desaťročia prichádza na scénu skupina Slipknot s eponymným debutovým albumom, za ktorý kapela získala platinovú dosku. Skupina sa nechala ovplyvniť všetkými možnými žánrami, vrátane death metalu.[65] Členovia Slipknot nosili gumové kostýmy oblúd z filmových hororov a používali čísla zašifrované do čiarových kódov.[65] Ako tvrdí Ian Christe, „okrem snahy šokovať to malo ešte jeden význam: pestovanie anonymity a podkopávanie kultu rockových hviezd“.[65]

V roku 1999 Limp Bizkit vydávajú album Significant Other, ktorý to dotiahol až na prvé miesto rebríčka Billboard 200 časopisu Billboard, keď sa z neho za prvý týždeň predalo 643 874 kópií.[66] V druhom týždni po vydaní za z neho predalo 335 000 kópií.[66] Ďalší album Limp Bizkit, Chocolate Starfish and the Hotdog Flavored Water (2000), stanovil nový týždenný rekord v predaji rockových nahrávok. Počas prvého týždňa bodoval albumovým rebríčkom, keď sa z neho predalo jeden milión kópií, z čoho 400 000 pripadlo na prvý deň a stal sa tak najrýchlejšie predávajúcim sa rockovým albumom všetkých čias, prelomiac sedem rokov starý rekord, ktorý držala skupina Pearl Jam s albumom Vs.[67] Toho roku debutujú Papa Roach s fošňou Infest, ktorý bol certifikovaný ako 3x platinový.[68]

Koncom roku 2000 vydáva svoj debutový album Hybrid Theory skupina Linkin Park. Stáva sa najlepšie predávaným numetalovým albumom všetkým čias a rovnako tiež najlepšie predávaným debutovým albumom 21. storočia vôbec.[69] Podľa servera allmusic.com kapela za svoj úspech vďačí tomu, že do svojej tvorby zakomponovala prvky hip hopu, moderného rocku a atmosférickej elektroniky. V roku 2003 nasledoval album Meteora, ktorý zaznamenal ešte väčší úspech a v hitparádach sa umiestnil na lepších pozíciach. V USA sa jednalo o tretí najpredávanejší album roku 2003.[70]

V roku 2002 sa začali objavovať prvé kritické hlasy naznačujúce úpadok komerčnej popularity nu metalu,[71] keďže dlho očakávaný piaty štúdiový album Korn Untouchables a tretí štúdiový album Papa Roach Lovehatetragedy sa nepredávali tak dobre ako ich predošlé nahrávky, a numetalové kapely sa v rádiách už neobjavovali tak často; tiež MTV sa začala zameriavať väčšmi na pop punk a emo.[72] V polovici prvého desaťročia už strednému prúdu i podhubiu dominovali metalcore a Nová vlna amerického heavy metalu.[73]

Pred rokom 2010 síce popularita nu metalu končila, čo bola podľa autora Koryho Growa predovšetkým „práca všadeprítomného upišťaného chvastúnstva Freda Dursta z Limp Bizkit, ktorý pomohol spraviť z nu metalu skôr popkultúrny trend pre vysokoškolákov“, ale niektoré kapely napriek tomu zažili ešte ohromné úspechy. Z deviateho štúdiového albumu Korn Korn III: Remember Who You Are sa za prvý týždeň predalo v Spojených štátoch 63 000 kópií, vďaka čomu sa umiestnil na druhej priečke hitparády Billboard 200.[74] Do decembra 2011 sa z neho predalo 185 000 kusov len v USA[75] a od kritikov sa mu dostalo pozitívneho priatia. V roku 2011 vyšiel dlho očakávaný šiesty album Limp Bizkit Gold Cobra a zaznamenal komerčný úspech: v USA sa z neho predalo 63 000 kópií, umiestnil sa na 16. priečke hitparády Billboard 200 a u kritiky zožal prevažne pozitívne reakcie.[76][77] Taktiež eponymný album Staind si viedol dobre, keď sa dostal na piatu priečku Billboard 200 so 47 000 predanými nahrávkami.[78]

Slipknot mali na rozdiel od ostatných kapiel numetalovej vlny, okrem Korn, „dostatok agresie a spoločenskej obratnosti, aby si udržali záujem verejnosti aj potom, čo popularita žánru začala upadať“.[79] Po šesťročnej odmlke a po strate zakladujúceho člena Paula Graya kapela vydala na jeseň 2014 nový album .5: The Gray Chapter ako poctu zosnulému basgitaristovi.[80] Po prvom týždni predaja sa v USA, Austrálii a Japonsku stal najpredávanejšou doskou. Toho roku vychádza tiež nový album Linkin Park The Hunting Party, ktorým sa zvukovo navracajú do numetalového žánru.[81]

Kritika a kontroverzie[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek svojej popularite musí nu metal čeliť kritike fanúšikov ostatných heavymetalových štýlov,[82][36] ktorí ho nezriedka častujú urážlivými názvami ako „mallcore“ či „whinecore“.[83]

Jonathan Davis, spevák Korn, hovoril o kritike nu metalu zo strany heavymetalových fanúšikov,[84] ktorých postoj vyjadril výstižne Dave Mustaine zo skupiny Megadeth, keď sa vyjadril, že „si radšej nechá vytrhať očné viečka“ než by mal počúvať nu metal. [85]

Niektorí hudobníci, ktorí ovplyvnili nu metal, sa snažili dištancovať od tohto štýlu a kapiel. Mike Patton, spevák Faith No More a Mr. Bungle, sa snažil od štýlu držať bokom a vyjadroval sa kriticky na jeho účet, napriek tomu, že spolu s Jonathanom Davisom účinkoval v skladbe „Lookaway“ na albume Roots heavymetalovej skupiny Sepultura.[86]

Viacerí numetaloví hudobníci odmietajú v súvislosti so svojou hudbou nálepku „nu metal“ a snažia sa od neho dištancovať. Slipknot sa radšej od ostatných numetalových kapiel snažia držať bokom, svoju muziku opisujúc ako „metal metal“ a spájanie s nu metalom vysvetľujú len zhodou okolností, keďže na scénu prišli v rovnakom čase ako nu metal.[87] Podobne sa vyjadrili aj členovia ďalších numetalových kapiel ako Staind[88], Linkin Park[89][90], Limp Bizkit[91] či Deftones.[92]

K tomu všetkému sa pridáva aj kritika zo strany metalových fanúšikov, ktorí odmietajú považovať nu metal za legitímny štýl heavy metalu, keďže nejde o „pravý heavy metal“.[93][94] Avšak, niektoré numetalové skupiny, ako Spit[95] či Sevendust[96], považujú svoju hudbu za „heavy metal“.

Významní interpreti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i Genre: Alternative Metal [online]. Allmusic, [cit. 2010-05-22]. V druhej polovici 90. rokov, veľa nových alternatívnych metalových skupín hrali zjednodušenú kombináciu thrash metalu, rapu, industrialu, hardcore punku a grunge. Tento nový zvuk bol viac o trecích štruktúrach... Korn, Deftones, Marilyn Manson a Limp Bizkit boli najväčšími hviezdami tohto nového hnutia -- niekedy napodobňovali aggro-metal, nu-metal.... Dostupné online.
  2. MCIVER, Joel. Nu-metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 0-7119-9209-6. Kapitola How is nu-metal different from old metal?, s. 12–13.
  3. a b Bowar, Chad. Heavy Metal: More Metal Genres [online]. The New York Times Company, [cit. 2010-04-28]. Kombinovanie heavy metalových riffov s hip-hopovými prvkami a rapovanými textami, sa stal tento žáner veľmi populárnym koncom 90. rokov a až do začiatku 00. rokov a nato začal upadať z obľúbenosti.. Dostupné online.
  4. a b c d e f Sound, text and identity in Korn’s ‘Hey Daddy’. Popular Music, 2008, roč. 27, s. 35–52. Dostupné online. DOI10.1017/S0261143008001451.
  5. Rock Stars on God: 20 Artists Speak Their Mind about Faith. [s.l.] : Relevant Media Group, 2004. ISBN 0-9729276-9-7. Kapitola Static X, s. 180.
  6. "Amen > Overview". Allmusic. Dátum prístupu: 11. február 2011.
  7. WILSON, Scott. Great Satan's rage: American negativity and rap/metal in the age of supercapitalism. [s.l.] : Manchester University Press, 2008. Dostupné online. ISBN 0-7190-7463-0, 978-0-7190-7463-9. S. 199.
  8. Heavy Metal Carnival and Dis-alienation: The Politics of Grotesque Realism. Symbolic Interaction, 2006, roč. 29, s. 33–48. Dostupné online. DOI10.1525/si.2006.29.1.33.
  9. a b c d e f TOMPKINS, Joseph. What’s the Deal with Soundtrack Albums? Metal Music and the Customized Aesthetics of Contemporary Horror. Cinema Journal, 2009, roč. 49, čís. 1. Dostupné online. DOI10.1353/cj.0.0155.
  10. a b ROBINSON, Greg. Ozzfest. [s.l.] : The Rosen Publishing Group, 2008. Dostupné online. ISBN 1-4042-1756-8. S. 10.
  11. D'ANGELO, Joe. Nu Metal Meltdown (strana 3) [online]. MTV. Dostupné online. Dátum prístupu: 2015-09-28
  12. VAN PELT, Doug. Rock Stars on God: 20 Artists Speak Their Mind about Faith. [s.l.] : Relevant Media Group, 2004. ISBN 0-9729276-9-7. Kapitola Static X, s. 180.
  13. Heavy Metal Classifications: A History of Thrash Metal [online]. Metal Descent, [cit. 2013-04-11]. Dostupné online.
  14. Rupa Huq. Beyond Subculture: Pop, Youth and Identity in a Postcolonial World. [s.l.] : Routledge, 2007. ISBN 978-0-415-27815-7. S. 147.
  15. Coal Chamber's Dez Fafara: Nu Metal Has 'Never Left' [online]. Blabbermouth, 7. júl 2015. Dostupné online.
  16. a b c d e f g McIver 2002, str. 12—13.
  17. Stephen Citron. Songwriting: A Complete Guide to the Craft. [s.l.] : Hal Leonard Corporation, 2008. ISBN 978-0-87910-357-6. S. 281.
  18. a b KAHN-HARRIS, Keith. Extreme metal: music and culture on the edge. [s.l.] : Berg Publishers, 2007. ISBN 1-84520-399-2. Kapitola Introduction: From heavy metal to extreme metal, s. 1.
  19. Iannini 2003, str. 12.
  20. a b c d e Udo 2002, str. 16.
  21. a b c d e f g TAYLOR, Sam. America's 'nu metal' bands have the world at their feet [online]. The Observer. Dostupné online. (2. september 2000). Dátum prístupu: 2015-09-22
  22. a b c d Kory Grow. Final Six: The Six Best/Worst Things to Come out of Nu-Metal [online]. Revolver, 26. február 2010. Dostupné online.
  23. Rock File: British Christian Nu-Metal [online]. Cross Rhythms, 23. jún 2003, [cit. 2014-01-30]. Dostupné online.
  24. MCIVER, Joel. The 100 Greatest Metal Guitarists. [s.l.] : Jawbone Press, 2008. [Cit. 2014-01-30]. Dostupné online. ISBN 978-1-906002-20-6. S. 42.
  25. a b c d VERNALLIS, Carol; HERZOG, Amy; RICHARDSON, John. The Oxford Handbook of Sound and Image in Digital Media. [s.l.] : Oxford University Press, 2013. ISBN 978-0-19-975764-0. S. 315.
  26. a b c d PORTER, Jack. Nu-metal's lasting legacy [online]. The Michigan Daily. Dostupné online. (21. október 2008). Dátum prístupu: 2015-10-25
  27. BRABAZON, Tara. Popular Music: Topics, Trends & Trajectories. [s.l.] : Sage Publications, 2011. ISBN 978-1-84787-436-8. S. 162. (3. október 2011)
  28. a b WEINSTEIN, Deena. Rock'n America: A Social and Cultural History. [s.l.] : University of Toronto Press, 2015. "Nu-metal and grunge shared similar lyrical themes, focusing on negative emotions of personal hurt, alienation, and anger. It's angst-ridden aggression was underscored by vocalists who rapped, screamed, or growled.". ISBN 978-1-4426-0015-7.
  29. NIXON, Chris. The face in the 'mirror' [online]. The San Diego Union-Tribune. Dostupné online. (2. september 2004). Dátum prístupu: 2015-09-20
  30. PRADHAN, Karan. The anatomy of a scene: Charting the rise, dominance and fall of nü metal [online]. Firstpost, 11. január 2016, [cit. 2016-02-03]. Dostupné online.
  31. MCLVER, Joel. The Bloody Reign of Slayer. [s.l.] : Omnibus Press, 2008. ISBN 1-84938-386-3.
  32. Jason Birchmeier. Satellite - P.O.D. [online]. Allmusic. Dostupné online.
  33. Devenish 2000, str. 67—68.
  34. Magnus Altkula. Review: Dope - No Regrets [online]. Sputnikmusic. Dostupné online. (11. marec 2009). Dátum prístupu: 28. október 2015
  35. Buts, Jeroen. "5.1". The Thematical and Stylistic Evolution of Heavy Metal Lyrics and Imagery From the 70s to Present Day. str. 80. "Also, the genre combined a low tuned guitar sound and many other thrash, industrial and death metal traits within a structure which was much more traditional and akin to Pop music (e.g. intro-verse-chorus-verse-chorus-bridge-chorus-outro)."
  36. a b c d The 12 Most Underrated Nu Metal Albums [online]. VH1. Dostupné online. (15. september 2015).|dátum prístupu=2015-09-18
  37. What is UR Favorite Classic Nu-Metal Band?? [online]. MetalSucks. Dostupné online. (29. september 2010)
  38. a b c Kate Hutchinson. časopis Vice, 12. február 2015. Dostupné online.
  39. a b c MULHOLLAND, Gary. The Independent, 3. október 2002, [cit. 2016-02-04]. Dostupné online.
  40. . Dostupné online. (19. február 2015)
  41. a b They Did It All for the Nookie: Decibel Explores the Rise and Fall of Nu-Metal [online]. Decibel. Dostupné online. (13. august 2005). Dátum prístupu:2015-09-15
  42. a b c NME. Dostupné online.
  43. JONES, Lucy. 10 Reasons Why Nu-Metal Was The Worst Genre Of All Time [online]. NME. Dostupné online. (20. september 2013). Dátum prístupu: 2015-10-25
  44. a b c d e MARMADUKE, Lauren. Houston Press, 17. august 2011, [cit. 2014-06-27]. Dostupné online.
  45. a b c d e TV stanica Fuse. Dostupné online. (18. február 2015)
  46. Corey Apar. AllMusic. Dostupné online.
  47. Luciano Marzulli Vargas; Peter Koelsch. Red, 26. jún 2003. Dostupné online.
  48. Alex Henderson. Allmusic. Dostupné online.
  49. Allmusic. Dostupné online.
  50. HAY, Carla. Billboard (Nielsen Business Media, Inc.), čís. 17, s. 17; 81. ISSN 0006-2510. (28. apríl 2001)
  51. Steve Huey. AllMusic. Dostupné online.
  52. MCIVER, Joel. Nu-metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 0-7119-9209-6. Kapitola It's their fault...the people who made it happen, s. 16–23.
  53. IANNINI, Tommaso. Nu Metal. [s.l.] : Giunti, 2003. Dostupné online. ISBN 88-09-03051-6. S. 11.
  54. MCIVER, Joel. Nu-metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 0-7119-9209-6. Kapitola How did we get to nu-metal from old metal?, s. 10; 12.
  55. Grow (2012), str. 215
  56. a b Grierson, Tim. "Alternative Metal - What Is Alternative Metal - Alt-Metal History". About.com. The New York Times Company. Dátum prístupu: 8. január 2012.
  57. CHRISTE. [s.l.] : [s.n.]. S. 333.
  58. THORODDSEN, Arnar. 1001 Albums You Must Hear Before You Die. Ed. Robert Dimery. [s.l.] : Quintet Publishing Limited, 2006. ISBN 0-7893-1371-5. Kapitola Roots, s. 782.
  59. Begrand, Adrien. The Devil in Music [online]. PopMatters, 23. január 2004, [cit. 2007-05-29]. Dostupné online.
  60. VONTZ, Andrew. Ice capades. Salon.com. Dostupné online [cit. 2007-11-10].
  61. Machine Head – Where to Start with – Kerrang [online]. Kerrang!, [cit. 2010-05-16]. Dostupné online.
  62. a b CHRISTIE, Ian. Ďáblův hlas: Heavy metal: kompletní historie pro znalce. [s.l.] : BB art, 2005. ISBN 0-380-81127-8. Kapitola Virtuální Ozzy v digitální reedici, s. 336.
  63. THOMAS, Stephen. ((( Woodstock 1999 > Review ))) [online]. allmusic, 19. október 1999, [cit. 2010-10-03]. Dostupné online.
  64. Christe (2005), str. 336
  65. a b c Christe (2005), str. 337
  66. a b DEVENISH, Colin. Limp Bizkit. [s.l.] : St. Martin's, 2000. ISBN 0-312-26349-X. S. 95–113.
  67. REESE, Lori. Bizkit in Gravy | Music. 'Entertainment Weekly', 24. október 2000. Dostupné online [cit. 2010-07-29].
  68. B. Reesman, "Sustaining the success", Billboard, 23. jún 2001, 113 (25), str. 25.
  69. Linkin Park - Hybrid Theory (staff review) [online]. Sputnikmusic. Dostupné online.
  70. Linkin Park's 'Meteora' Crashes Chart At No. 1 [online]. Billboard, 2. apríl 2003. Dostupné online.
  71. Grierson, Tim. "What Is Rap-Rock: A Brief History of Rap-Rock". About.com. The New York Times Company. Dátum prístupu: 31. december 2008.
  72. D'ANGELO, J.. Will Korn, Papa Roach and Limp Bizkit evolve or die: a look at the Nu Metal meltdown. MTV, 14. február 2011. Dostupné online. .
  73. Michael Bushman. Interview:Lamb of God [online]. modernfix.com, 2. január 2012, [cit. 2012-01-15]. Dostupné online.
  74. Up for Discussion Jump to Forums. Eminem's 'Recovery' Tops Billboard 200 for a Fourth Week [online]. Billboard.com, 2009-09-14, [cit. 2012-01-16]. Dostupné online.
  75. David Peisner. Korn and Dubstep, Not-So-Unlikely Marriage [online]. The New York Times, 9. december 2011, [cit. 2012-01-16]. Dostupné online.
  76. Limp Bizkit - Charts & Awards [online]. Allmusic, [cit. 2011-12-14]. Dostupné online.
  77. LIMP BIZKIT Parts Ways With INTERSCOPE [online]. blabbermouth.net, 2011-12-01, [cit. 2011-12-30]. Dostupné online.
  78. Caulfield, Keith. "Lady Antebellum 'Own' the Billboard 200 with Second No. 1 Album". billboard.com.16. január 2012.
  79. Grow (2012), str. 263
  80. HUEY, Steve. Slipknot Biography [online]. Allmusic, [cit. 2016-03-15]. Dostupné online.
  81. Gary Clarke. Linkin Park – The Hunting Party [online]. Screamer Magazine, 30. jún 2014. Dostupné online.
  82. BAKER, Trevor. Why it's worth celebrating nu-metal's anniversary | Music [online]. The Guardian, 6. február 2008, [cit. 2014-06-27]. Dostupné online.
  83. UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 16.
  84. Korn's Jonathan Davis: 'We're Not a Metal Band' [online]. Loudwire, [cit. 2012-12-08]. Dostupné online.
  85. SWAN, David. Dave Mustaine In The Firing Line: "So many people misinterpret what I say" [online]. FasterLouder. Dostupné online. (23. január 2014). Dátum prístupu: 26. september 2015
  86. Korn Joined By Sepultura Members For 'Roots Bloody Roots' Performance: Behind-The-Scenes Footage [online]. Blabbermouth, 8. máj 2014. Dostupné online.
  87. PORTER, Dick. Rapcore: The Nu-Metal Rap Fusion. [s.l.] : Plexus Publishing, 2003. ISBN 0-85965-321-8. S. 117.
  88. FLORINO, Rick. Interview: Staind (Aaron Lewis) [online]. Artistdirect. Dostupné online.
  89. Linkin Park's Mike Shinoda Says Band Never Identified With 'Nu Metal' [online]. Blabbermouth, 10. september 2015, [cit. 2015-10-04]. Dostupné online.
  90. SHARP, Tyler. Linkin Park "never held the flag for nu-metal," says Mike Shinoda [online]. Alternative Press, 9. september 2015, [cit. 2015-10-04]. Dostupné online.
  91. Wes Borland: I Hate The Term "Nu Metal" [online]. Blabbermouth, 9. máj 2002. Dostupné online.
  92. Deftones [interview]. Kerrang!, Máj 2003.
  93. SMITH, Mike. "That's Not Metal!" Diagnosing A Nasty Strain Of Heavy Metal Elitism [online]. Metal Underground, 8. január 2014, [cit. 2015-11-04]. Dostupné online.
  94. STEININGER, Adam. The ten biggest arguments in metal [online]. Westword, 17. júl 2013, [cit. 2015-11-04]. Dostupné online.
  95. Kittie Drummer: We're Not A 'Girl Metal Band' [online]. MTV, 25. január 2000, [cit. 2015-11-04]. Dostupné online.
  96. Darryl Smyers. Q & A: John Connelly of Sevendust Talks Alternative Metal, Financial Woes and Some Close Calls in Iraq [online]. Dallas Observer, 24. marec 2010. Dostupné online.
  97. UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 177–179.
  98. MCIVER, Joel. Nu Metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 978-0-7119-9209-2. S. 28–29.
  99. Borges, Mario Mesquita. ANThology review [online]. Allmusic, [cit. 2009-06-17]. Dostupné online.
  100. MCIVER, Joel. Nu Metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 978-0-7119-9209-2. S. 40.
  101. UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 197–199.
  102. Huey, Steve. "Coal Chamber – Biography". Allmusic. Dátum prístupu: 2009-06-12.
  103. UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 112–123, 236.
  104. MCIVER, Joel. Nu-metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 0-7119-9209-6. Kapitola Deftones, s. 46.
  105. The Encyclopedia of Heavy Metal. [s.l.] : Barnes & Noble, 2003. ISBN 0-7607-4218-9. Kapitola The Deftones, s. 58.
  106. Christe (2005), str. 338
  107. Unterberger, Andrew. Top Ten Nu-Metal Bands [online]. Stylus Magazine, [cit. 2010-12-02]. Dostupné online.
  108. Guarino, Mark and Petrusch, Amanda. Heaven can wait - it's time to rock!. [s.l.] : Spin. [Cit. 2010-12-02]. Dostupné online.
  109. http://www.allmusic.com/album/r794375
  110. Blanford, Roxanne. Godsmack review [online]. Allmusic, [cit. 2011-09-01]. Dostupné online.
  111. MCIVER, Joel. Nu Metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 978-0-7119-9209-2. S. 59.
  112. UDO, Tommy. Brave Nu World [online]. Sanctuary Publishing. S. 169–172, 243. ISBN 1-86074-415-X.
  113. Soghomonian, Talia. Incubus: Paris Le Bataclan [online]. NME, [cit. 2010-04-04]. Dostupné online.
  114. Simpson, Dave. Incubus, Manchester Apollo. The Guardian (Londýn), 26. apríl 2002. Dostupné online [cit. 2010-04-04].
  115. Incubus Biography [online]. Rolling Stone, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online.
  116. VAN NOSTRAND, David. Sole survivors of the Nu Metal apocalypse descend on Maui. Maui Time Weekly, 20. marec 2008. Dostupné online.
  117. http://www.allmusic.com/album/sound-awake-r1706044/review
  118. UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 52–66, 231–232.
  119. UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 67–81, 233–235.
  120. Linkin Park review @ the Guardian
  121. O'Neill, Brian. The Fake Sound of Progress review [online]. Allmusic, [cit. 2009-11-02]. Dostupné online.
  122. PARKER, Mike and Whitfield, Paul. The Rough Guide to Wales. [s.l.] : Rough Guides, 2003. [Cit. 2009-11-02]. Dostupné online. ISBN 1-84353-120-8. S. 546.
  123. Maximum the Hormone biography @ Allmusic
  124. Monger, James Christopher. House of Secrets review [online]. Allmusic, [cit. 2009-11-03]. Dostupné online.
  125. Lymangrover, Jason. Smash the Control Machine review [online]. Allmusic, [cit. 2009-11-03]. Dostupné online.
  126. UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 166–169, 235.
  127. UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 10, 104.
  128. COLLAR, Matt. Payable on Death - P.O.D. [online]. Allmusic, [cit. 2010-11-23].
  129. COLLAR, Matt. Testify - P.O.D. [online]. Allmusic, [cit. 2010-11-23].
  130. UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 190–191.
  131. TAYLOR, Jerome. Rage Against the Machine take Christmas No.1 slot – News, Music – The Independent. The Independent. Dostupné online.
  132. {{{title}}}. ISBN 0-7119-8677-0.
  133. Witmer, Scott. History of Rock Bands. [s.l.] : [s.n.], 2010. Dostupné online. ISBN 1-60453-692-6. S. 25.
  134. Taylor, Sam. America's 'nu metal' bands have the world at their feet. The Guardian (Londýn), September 3, 2000. Dostupné online [cit. 2010-05-18].
  135. MCIVER, Joel. Nu Metal: The Next Generation of Rock & Punk. [s.l.] : Omnibus Press, 2002. ISBN 978-0-7119-9209-2. S. 110.
  136. UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 195–196.
  137. UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 124–138, 237–239.
  138. Slipknot biography @ Allmusic
  139. SHARPE-YOUNG, Garry. New Wave of American Heavy Metal. [s.l.] : Zonda, 2005. [Cit. 2009-11-02]. Dostupné online. ISBN 0-9582684-0-1. S. 280–281.
  140. UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 82–96, 241–242.
  141. UDO, Tommy. Brave Nu World. [s.l.] : Sanctuary Publishing, 2002. ISBN 1-86074-415-X. S. 153–159, 239–241.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Nu metal na anglickej Wikipédii a Nu metal na anglickej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • CHRISTE, Ian. Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce. [s.l.] : BB art, 2005. 408 s. ISBN 80-7341-477-5.
  • GROW, Korry. Heavy metal: Od hard rocku po extrémní metal. [s.l.] : slovart, 2012. 272 s. ISBN 978-80-7391-662-6.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]