Preskočiť na obsah

Observatórium Kao-čcheng

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Historic Monuments of Dengfeng in “The Centre of Heaven and Earth”*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Observatórium Kao-čcheng
Štát Čína Čína
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá iii, vi
Identifikačné č. 1305
Región** Ázia a Pacifik
Súradnice 34°24′10″S 113°08′27″V / 34,40278°S 113,14083°V / 34.40278; 113.14083Súradnice: 34°24′10″S 113°08′27″V / 34,40278°S 113,14083°V / 34.40278; 113.14083
História zápisu
Zápis 2010  (34. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Astronomické observatórium Kao-čcheng (čín. 告成观星台, pchin-jin: Gàochéng guānxīngtái), tiež známe ako staré observatórium v Teng-fengu (čín. 登封古观象台, pchin-jin: Dēngfēng gǔ guānxiàngtái), je observatórium vo svätyni vojvodu z Čou v meste Kao-čcheng neďaleko mesta Teng-feng v provincii Che-nan v Číne. Toto miesto má dlhú tradíciu astronomických pozorovaní od čias dynastie Západných Čou až po ranú dynastiu Jüan. Zachoval sa tiež gnómon používaný pre kalendár Ta Jen v roku 729 nášho letopočtu a veľké observatórium z dynastie Jüan. Observatórium bolo zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 2010 ako súčasť „historických pamiatok v Teng-fengu v centre neba a zeme."[1]

Západný Čou

[upraviť | upraviť zdroj]

Verí sa, že vojvoda z Čou (pribl. 1042 pred n. l.) na tomto mieste postavil Cche-jing-tchaj (observatórium na meranie tieňa alebo gnómon) na pozorovanie slnka, pretože túto oblasť považoval za stred neba a zeme. Jeho záujem o matematiku, astronómiu/astrológiu uvádza staroveká astronomická kniha Čou-pi Suan-ťing.

Dynastia Tchang

[upraviť | upraviť zdroj]

Astronóm I Sing (683–727) z dynastie Tchang postavil 20 štandardizovaných gnómov rozmiestnených po Číne na meranie časovej rovnice v závislosti od geografickej polohy. Podľa návrhu Liou Čuoa z roku 604 n.l. bolo 10 z nich zarovnaných pozdĺž poludníka 114° východne od Greenwichu zo Strednej Ázie až po Vietnam, aby sa určil obvod Zeme a odchýlky od dokonalej gule. Jedno z týchto 10 observatórií sa nachádzalo v Kao-čchengu. Pozorovania sa použili na vytvorenie kalendára Ta Jen.

Južne od observatória, v chráme zasvätenom vojvodovi z Čou, možno nájsť tabuľku Š'-kuej, ktorú vytvoril I Sing. Podľa knihy Čou Li (Čouské obrady) je toto miesto stredom Zeme.

Dynastia Jüan

[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké observatórium bolo postavené v roku 1276 na začiatku dynastie Jüan na príkaz Kublajchána a navrhli ho astronómovia Kuo Šou-ťing (1231 – pribl. 1215) a Wang Sün (1235 – 1281) na pozorovanie pohybu slnka, hviezda a na záznam času.[2]

Bolo postavené z kameňov a tehál. Má dve časti: telo a š'-kuej (nazývaný aj pravítko na meranie oblohy). Samotné je vysoký 9,46 metra a 12,62 metra, ak sú zahrnuté dve skrinky na vrchu. Trochu netradičný gnómon je lišta namontovaná horizontálne medzi dve skrinky. Š'-kuej siahajúci na sever je 31,19 metra dlhý a 0,53 metra široký. Skladá sa z 36 štvorcových kameňov s dvoma paralelnými vodnými kanálmi na kontrolu jeho úrovne.[3] Umiestnenie š'-kuej je v súlade so smerom, ktorým sa dnes uberáme pri meraní poludníka. Počas merania sa cez drážky umiestni lúč. Ťing-fu (prístroj s mnohými otvormi) na vodných cestách sa používa na meranie tieňa, ktorého presnosť je do 2 milimetrov. Počas zimného slnovratu je dĺžka tieňa na poludnie takmer taká dlhá ako dĺžka š'-kuej.

Veľmi presné pozorovania slúžili pre nový kalendár Šou-š' z roku 1281, ktorý sa používal 364 rokov. Bol to zďaleka najpokročilejší kalendár na svoju dobu; dĺžka tropického roka bola určená na 365 d 5 h 49 m 20 s, čo je hodnota v súlade s hodnotou gregoriánskeho kalendára, ale získaná o 300 rokov skôr.[4]

V roku 1787 použil francúzsky astronóm Pierre Simone de Laplace tieto merania na skontrolovanie svojich výpočtov sekulárnych zmien šikmosti ekliptiky a excentricity obežnej dráhy Zeme.

Je to prvé zo série 27 observatórií postavených na začiatku dynastie Jüan.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. UNESCO World Heritage Centre. Historic Monuments of Dengfeng in “The Centre of Heaven and Earth” [online]. [Cit. 2023-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. International Council on Monuments and Sites. Historic Monuments of Dengfeng (China) No 1305rev [online]. [Cit. 2023-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. China's Oldest Star Observatory Applies for World Cultural Heritage Listing [online]. china.org.cn, 2004-04-05, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online.
  4. ODENWALD, Sten. Ancient Eclipses in China [online]. NASA, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. China's Oldest Star Observatory Applies for World Cultural Heritage Listing [online]. china.org.cn, 2004-04-05, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online.