Okoč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Okoč
obec
Kostol sv. Vendelína
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Región Podunajsko
Nadmorská výška 112 m n. m.
Súradnice 47°53′26″S 17°48′35″V / 47,890556°S 17,809722°V / 47.890556; 17.809722
Najvyšší bod 112
Najnižší bod 110
Rozloha 63,43 km² (6 343 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 672 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 57,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Starosta Ladislav Polák[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 930 28
ŠÚJ 501824
EČV (do r. 2022) DS
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Okoč
Webová stránka: okoc.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Okoč (maď. Ekecs) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Opatovský Sokolec (maď. Apácaszakállas, v roku 1930 bol oficiálny názov Apáca-Szakállas)[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Reformovaný kostol v časti Opatovský Sokolec, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku 1784. V roku 1804 bola pristavaná veža. Interiér je plochostropý so štukovou výzdobou. Zo staršieho zariadenia sa tu dochovala klasicistická kazateľnica z roku 1818 a maľovaná empora. Nachádza sa tu mramorový stôl Pána z roku 1870.[5] Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami a pásovaním, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Vendelína, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 17891790. Loď má pôdorys elipsy s plochým stropom, presbytérium má plytkú klenbu. Na hlavnom oltári sa nachádza obraz sv. Vendelína z konca 18. storočia, ostatné zariadenie je z 20. storočia.[6] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
  • Reformovaný kostol v Okoči, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1822. Stojí na mieste staršej modlitebne z roku 1788. V roku 1901 bola dostavaná veža a bol prefasádovaný.[7] Interiér kostola je plochostropý. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
  • Kaštieľ v Opatovskom Sokolci, dvojpodlažná dvojtraktová neskoroklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z polovice 19. storočia. Stavbu nechal vybudovať Leó Loránd, obchodník z Budapešti. Po zoštátnení tu sídlil ústav pre fyzicky a psychicky postihnuté deti, dnes Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých. Fasády kaštieľa sú členené pásovaním, poschodová časť je oddelená kordónovou rímsou. Okná poschodia majú šambrány s klenákmi. Okolo kaštieľa sa nachádza krainársky park.[8]

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Okoč.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Slovenský náučný slovník, I. zväzok, Bratislava-Český Těšín, 1932
  5. Okoč - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Okoč - Kostol sv. Vendelína [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Reformovaný kostol v Okoči [online]. Oficiálne stránky obce Okoč. Dostupné online.
  8. Opatovský Sokolec (Okoč) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]