Pagoda Sung-jüe
| Historic Monuments of Dengfeng in “The Centre of Heaven and Earth”* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Pagoda Sung-jüe | |
| Štát |  Čína
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | iii, vi |
| Identifikačné č. | 1305 |
| Región** | Ázia a Pacifik |
| Súradnice | 34°30′06″S 113°00′57″V / 34,50167°S 113,01583°VSúradnice: 34°30′06″S 113°00′57″V / 34,50167°S 113,01583°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 2010 (34. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Pagoda Sung-jüe (čín. 嵩岳寺塔, pchin-jin: Sōngyuè sìtǎ), postavená v roku 523, sa nachádza v kláštore Sung-jüe na úpätí posvätnej hory Sung-šan v provincii Che-nan v Číne.[1] Táto pagoda bola postavená počas dynastie Severný Wej a je jednou z mála nedotknutých pagod zo šiesteho storočia v Číne a je tiež najstaršou známou čínskou tehlovou pagodou.[1] Väčšina stavieb z tohto obdobia bola vyrobená z dreva a nezachovala sa, aj keď stále existujú ruiny opevnenia z udupanej zeme.[2][3] V roku 2010 bola pagoda zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO spolu s ďalšími neďalekými pamiatkami ako súčasť lokality „Historické pamiatky v Teng-fengu v „Centre neba a zeme“.[4]
Pozadie
[upraviť | upraviť zdroj]Šírenie budhizmu dramaticky ovplyvnilo čínsku architektúru. V šiestom storočí sa budhizmus šíril obrovskou rýchlosťou po celej Číne: čínska kultúra sa prispôsobovala a adaptovala do svojich tradícií aj uctievanie budhizmu.[2] Číňania premenili zaoblený hlinený vrchol juhoázijskej stúpy na týčiacu sa pagodu tak, aby v jej jadre boli uložené posvätné relikvie Budhu.[2][3][5]
Štýl a tvar
[upraviť | upraviť zdroj]
Tvar pagody sa menil v čase, od svojho indického budhistického pôvodu až po súčasnú počínštenú podobu. Jedinečný mnohostranný tvar pagody Sung-jüe naznačuje, že predstavuje skorý pokus o zlúčenie čínskej architektúry rovných hrán s kruhovým štýlom budhizmu z indického subkontinentu. Obvod pagody sa pri stúpaní zmenšuje, ako je to vidieť na stĺpoch indických a stredoázijských budhistických jaskynných chrámov a neskorších okrúhlych pagodách v Číne.[2]
Pagoda Sung-jüe má jedinečnú formu, keďže je dvanásťstranná. Veža je 40 metrov vysoká a postavená zo žltkastých tehiel, ktoré spája hlinená malta.[2] Je to najstaršia zachovaná pagoda a bola postavená v čase, keď podľa záznamov boli takmer všetky pagody z dreva.[3][5]
Pagoda má nízky, jednoduchý tehlový podstavec alebo základňu a veľmi vysoké prvé poschodie charakteristické pre pagody s viacerými odkvapmi, s balkónmi rozdeľujúcimi prvé poschodie na dve vrstvy a dvermi spájajúcimi obe časti poschodia. Zdobené oblúkové dvere a ozdobné apsidy alebo výklenky sú zložito vyrezávané do čajníkov alebo levov. V spodnej časti stĺpikov dverí sú rezby v tvare lotosových kvetov a na hlaviciach stĺpov sú vyrezávané perly a lotosové kvety. Po prvom poschodí nasleduje pätnásť tesne vedľa seba umiestnených striech lemovaných odkvapmi a malými mrežovými oknami. Pagoda obsahuje husto zoskupené ozdobné odkvapy v štýle tou-kung, ktoré zdobia každé poschodie. Vo vnútri pagody je cylindrická stena s ôsmimi úrovňami vyčnievajúcich kamenných podpier pre pôvodnú drevenú podlahu.[3] Pod pagodou je rad podzemných pohrebných miestností na uchovávanie kultúrnych predmetov pochovaných s mŕtvymi. Najvnútornejšia komora obsahovala budhistické relikvie, prepisy budhistických textov a sochy Budhu.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Yetts, Perceval W. (1927), „Writings on Chinese Architecture“, The Burlington Magazine for Connoisseurs 50 (288): 116–131
- ↑ a b c d e FU, Xinian. Chinese Architecture -- The Three Kingdoms, Western and Eastern Jin, and Northern and Southern Dynasties. New Haven : Yale University Press, 2002. ISBN 0-300-09559-7. S. 86-89.
- ↑ a b c d Songyue Temple Pagoda in Dengfeng of Henan Province [online]. china.org.cn, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online.
- ↑ UNESCO World Heritage Centre. Historic Monuments of Dengfeng in “The Centre of Heaven and Earth” [online]. [Cit. 2023-12-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b CHING, Francis. A global history of architecture. Hoboken : Wiley, 2011. ISBN 978-0-471-26892-5. S. 275.
- ↑ Structures of Pagodas [online]. china.org.cn, [cit. 2023-12-15]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Songyue Pagoda na anglickej Wikipédii.
