Portál:Matematika/Obrázky týždňa/Univerzálne
Univerzálne obrázky[upraviť zdroj]
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53
1[upraviť zdroj]
Množstvo pravoúhlych trojuholníkov v množinách dĺžiek jeho strán.
2[upraviť zdroj]
Sierpinskeho trojuholník je taký trojuholník, kde trojuholníky vzniknuté rozdelením trojuholníka strednými priečkami, sú ďalej delené strednými priečkami.
3[upraviť zdroj]
Spôsoby kombinácií usporiadania kociek určitého počtu.
4[upraviť zdroj]
Graf stúpania druhých mocnín. Vodorovne sú čísla, zvislo sú mocniny.
5[upraviť zdroj]
Sférický trojuholník.
6[upraviť zdroj]
Oddôvodnenie Eulerovho čísla.
7[upraviť zdroj]
Kombinácie vytvoriť 4/4 takt pomocou štvrťových a polových nôt.
8[upraviť zdroj]
Pascalov trojuholník
9[upraviť zdroj]
Čísla ukazované na rukách po čínsky.
10[upraviť zdroj]
Súčet objemov dvoch kociek vypočítame podľa nasledovného vzorca, bez umocňovania na tretiu.
11[upraviť zdroj]
Pravouhlá, trojdimenzionálna sústava súradníc, zvaná aj Karteziánska.
12[upraviť zdroj]
Jednotková kružnica, kružnica s polomerom 1, z ktorej sa dajú odvodiť goniometrické funkcie.
13[upraviť zdroj]
Schéma 4D kocky.
14[upraviť zdroj]
Pentagonálny zrezaný trapézoid
15[upraviť zdroj]
16[upraviť zdroj]
Trojuholník v troch odlišných geometriách.
17[upraviť zdroj]
z = cos [ y · arccos( sin |x| ) + x · arcsin( cos |y| ) ]
pre -10 < x < 10, -10 < y < 10, -1 < z < 1
18[upraviť zdroj]
Výpočet 100. Fibonacciho čísla metódou Rozdeľ a panuj.
19[upraviť zdroj]
Obrezávanie kocky.
20[upraviť zdroj]
Graf Sigma funkcie.
21[upraviť zdroj]
Príklad extrému funkcie.
22[upraviť zdroj]
23[upraviť zdroj]
Konštrukcia osemuholníka
24[upraviť zdroj]
Možnosti spojenia 1, 2, 3 a 4 trojuholníkov.
25[upraviť zdroj]
Tabuľka násobkov v 16-kovej sústave.
26[upraviť zdroj]
2 dôkazy, že tieto dva objekty majú rovnaká obsah.
27[upraviť zdroj]
20-tková Mayská číselná sústava.
28[upraviť zdroj]
Projekcia 4D-rozmernej kocky prevedením jednoduchého otáčania.
29[upraviť zdroj]
5. augusta roku 1802 sa narodil významný nórsky matematik Niels Henrik Abel.
30[upraviť zdroj]
Tzv. Gossetov graf s 56 vrcholmi a 756 hranami.
31[upraviť zdroj]
32[upraviť zdroj]
Animácia riemannovho integrálu.
33[upraviť zdroj]
Graf trajektórie Lorenzovho systému v stavovom priestore pre hodnoty , , ]
34[upraviť zdroj]
Konštrukcia pravidelného päťuholníka.
35[upraviť zdroj]
17. Septembra sa narodil Georg Riemann, významný nemecký matematik.
36[upraviť zdroj]
Päť izochrónne cykloidných kyvadiel s rôznymi amplitúdami.
37[upraviť zdroj]
5. októbra sa narodil Bernard Bolzáno, významný nemecky hovoriaci český matematik a filozof.
38[upraviť zdroj]
Konštrukcia dodekaédera umiestnením plôch na okrajoch kocky.
39[upraviť zdroj]
Generovanie pohoria pomocou fraktálu
40[upraviť zdroj]
Animácia kochovej krivky ktorá ma nekonečne dlhý obvod a konečne veľký obsah.
41[upraviť zdroj]
Konštrukcia pravidelného sedemuholníka.
42[upraviť zdroj]
Podobizeň Aristotela - významného antického matematika.
43[upraviť zdroj]
16. novembra roku 1717 sa narodil významný francúzsky matematik filozof, matematik, fyzik a astronóm, osvietenec a encyklopedista.
44[upraviť zdroj]
Eratostenovo sito. Kroky algoritmu pre prvočísla do 121.
45[upraviť zdroj]
Graf znázorňujúci počet spôsobov, ktorými je možné dané číslo n rozložiť na súčet dvoch prvočísel ( pre 4≤n≤1 000 000)
46[upraviť zdroj]
Topologická transformácia tórusu do hrnčeka.
47[upraviť zdroj]
16. decembra 1804 sa narodil Viktor Jakovlevič Buňakovskij, významný ruský matematik.
48[upraviť zdroj]
Geometrické znázornenie Pytagorovej vety.
49[upraviť zdroj]
Tzv. Meredith graf.
50[upraviť zdroj]
Rekonšttrukcia abakusu z rímskych čias.
51[upraviť zdroj]
Mandelbrotova množina, jeden z najznámejších fraktálov.
52[upraviť zdroj]
Torus - teleso utvorené rotáciou kružnice okolo priamky.
53[upraviť zdroj]
Priebeh funkcie v komplexnej rovine. Odtieň predstavuje argument funkcie, pričom jas predstavuje veľkosť.