Preskočiť na obsah

Pružina (okres Považská Bystrica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pružina
obec
Kostol sv. Žofie v Pružine
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Považská Bystrica
Región Horné Považie
Vodný tok Pružinka
Nadmorská výška 381 m n. m.
Súradnice 49°00′59″S 18°28′29″V / 49,0165°S 18,4746°V / 49.0165; 18.4746
Rozloha 40,43 km² (4 043 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 093 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 51,77 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1272
Starosta Michal Ušiak[3] (SMER-SD)
PSČ 018 22
ŠÚJ 513601
EČV (do r. 2022) PB
Tel. predvoľba +421-42
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Pružina 415
018 22 Pružina
E-mailová adresa obecpruzina@pruzina.eu,
starosta@pruzina.eu
Telefón 042/435 87 31
Fax 042/435 87 31
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pružina (okres Považská Bystrica)
Webová stránka: pruzina.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Pružina je obec na Slovensku v okrese Považská Bystrica.

Nachádza sa v Strážovských vrchoch, na severovýchodných úpätiach najvyššieho vrchu Strážovskej vrchoviny Strážova, v doline Pružinky. Jej súčasťou sú osady Priedhorie, Mlynište, Chmelisko, Podstrážie a Briestenné.

Od Ilavy na pôl tretej alebo tri hodiny cesty ležia: Na severo-východe: Pružina, ľudnatá obec otočená vrchami, leží pomerne vysoko, preto má podnebie drsné. Chotár má malý a i ten je neúrodný; obyvatelia nútený sú podomové kupectvo prevádzať s riadom porcelánovým, skleneným, košíkami a hračkami, lebo inak by nevyžili. Pružinské vápno je v dobrej povesti. V chotári zdejšom je kvapeľcová jaskyňa, Dúpna menovaná. Ďalšou pamätnosťou obce je starobylý kaštieľ, v ktorom sa veľkého mena minister, Gabriel Baross narodil. Obec doplňuje šesť obydlených kopaníc či lazov.
– Zemepis Trenčianskej stolice, Prešporok, 1889

Okolie obce bolo osídlené už v praveku, čo dokladajú viaceré archeologické náleziská. Medzi najvýznamnejšie, nielen v rámci regiónu, patrí lokalita Mesciská, kde bolo na pahorku nad sútokom Bieleho (Mojtínskeho) a Strážovského potoka pri osade Riedka, objavené hradisko z obdobia Veľkomoravskej ríše.

Hradisko opísal už v roku 1856 archeológ Anton Intibus, ktorý tu pozoroval valy a násypy, pričom tamojší obyvatelia mu potvrdili mnohé nálezy industrie. Po desaťročiach nezáujmu bolo zabudnuté hradisko na základe iniciatívy členov archeologického krúžku z Považskej Bystrice koncom 90. rokov 20. storočia obhliadnuté archeológmi Jozefom Moravčíkom a Karolom Pietom. Lokalizovali tu dve valove opevnenia, oddelené úžľabinou. Terasa sa nachádza približne 20-25 metrov nad potokom a z malej časti je pokrytá lesom, zvyšok tvorí lúka. Väčšie opevnenie so zachovanými násypmi má rozlohu 2,03 a menšie 0,58 ha. Väčšie hradisko má opevnenie dlhé 611 metrov a mohutný val s dĺžkou 260 m, široký v korune 3-4 m a vysoký 1,5-7 metrov. Priekopy lemujú časti valu z vonkajšej i vnútornej strany. Opevnenie je na 4 miestach prerušené, čo potvrdzuje existenciu vstupných brán. Pod svahom boli objavené zuhoľnatené časti brvien, zrejme pochádzajúce z palisád. Menšie hradisko má opevnenie dlhé 305 metrov, na JV sa zachoval výrazný val, široký 3-4 m, vysoký 1-1,5 m a dlhý 70 metrov.

Nálezy z obdobia Púchovskej kultúry datujú osídlenie lokality do Železnej doby pred náš letopočet. Boli objavené výrobné objekty s pozostatkami železnej trosky, čoby dôkazu o spracovaní rudy. Slovanské osídlenie dokladajú nálezy črepov z 9. storočia, kedy sa tu zrejme nachádzalo obranné opevnenie miestneho obyvateľstva. Potvrdzujú to viaceré významné archeologické nálezy v okolí, no predovšetkým významný depot železných predmetov z veľkomoravského obdobia, ktoré objavili na Mesciskách. Objavené boli jazdecké strmene, ostrohy, sekerovité hrivny, sekery, kľúče, zubadlá, poľnohospodárske nástroje a iné predmety, ktoré zaradili nález medzi najväčšie slovanské depoty.[4]

V 13. storočí obec prechádza do vlastníctva zemianskych rodín Pružinských a Lieskovských. Z tohto storočia pochádza aj prvá písomná zmienka o obci z roku 1272, kedy patrila panstvu hradu Košeca.

Názvy obce:

Prvá známa obecná pečať Pružiny, bola použitá v roku 1770, je na nej vyobrazená sv. Žofia s tromi dcérami, kruhopis: * SIGILLUM POSESIO (NIS) PRVSINIENSIS *. Ďalšia pečať, datovaná rokom 1811, má rovnaký námet ale do obrazu je vpísaný letopočet, kruhopis: * PECATKA OSADI PRUZSINA *. Z roku 1864 s vyobrazením sv. Žofie alebo madony, kruhopis: * PREDSTAVENI OBCI PRUŽINA *

Koniec 19. a začiatok 20. storočia sú poznamenané zvýšeným úsilím o maďarizáciu Slovákov pre Pružinu je historickým paradoxom že práve v tomto období získava od cisára Františka Jozefa I. armáles – erbovú listinu s výnimočným umeleckým spracovaním. Podnetom na jej udelenie boli nesporne mimoriadne organizátorské a riadiace schopnosti a zásluhy pružinského rodáka Gabriela Baroša. V texte erbovej listiny sa uvádza:

Erbová listina udelená Pružine 5. decembra 1911 cisárom Františkom Jozefom I.
Pomník padlých v I. a v II. sv. vojne z roku 1937
Zrubová zvonica na Priedhorí z konca 19. stor.
Socha sv. Jána Nepomuckého na Priedhorí, ktorú dali postaviť obyvatelia obce, vytvoril ju Michal Janiga

„My, prvý František Jozef z vôle božej cisár Rakúska, Uhorska, Česka, Dalmácie, Chorvátska atď. (vymenované ďalšie tituly panovníka). Pamätlivo dávame týmto na vedomie všetkým, že My na návrh dočasne povereného uhorského ministerského predsedu z našej kráľovskej moci a osobitnej milosti týmto poskytujeme na základe našej najvyššej kráľovskej voľe a milostivo dovoľujeme, aby odteraz na večné časy v nasledovnej podobe sa používala erbová pečať v obci v Trenčianskej oblasti - Pružina (Barossháza). Blazón: Stojatý štít, na ktorom v modrom a červenom poli v jeho strede veje štylizovaná červeno-strieborná ľalia. Ľaliu obopína zospodu štítu vyrastajúci veniec sprava červených, zľava bielych prirodzených ruží. Na štíte umiestnená vpredhľadiaca korunou uzavretá jazdecká prilba s klenotom: ľalia s vencom ruží. Prikrývadlá prilby sú sprava červeno-strieborné zľava, modro-zlaté. Erb vo forme pečiatky je umiestnený na okrúhlom podklade, ktorý je ohraničený kruhopisom: * TRENČIANSKA OBLASŤ - OBEC PRUŽINA (BAROSSHÁZA) 1906 - 1911 *. Pretože toto všetko na začiatku nášho súčasného listu prostredníctvom zručných maliarových rúk a s umeleckým cítením a prirodzenými farbami je svetlostne viditeľné. Na pamiatku toho a na večné označenie menovanej Pružiny - obce v Trenčianskej oblasti. Výnimočnosť nášho erbového listu milostivo vydávajúc a povoľujúc posiľňujeme apoštolskou uhorskou kráľovskou visacou pečaťou. Napísané prostredníctvom nám uprimne obľúbeného veľkomožného grófa Károly Khuen-Héderváry, tajného radcu pre vnútro, hrdinu a nositeľa Svätoštefanského radu atď., dočasne povereného ministerstvom „Panovníkovej osobnosti“, poverený uhorský ministerský predseda. Vo Viedni v Rakúsku, 5. dňa vianočného mesiaca pána 1911, v 64. roku nášho panovania. Zapísané v kráľovskej knihe vo Viedni 19.2.1912.“

Kňazi pôsobiaci v Pružinskej farnosti po Štefanovi Závodníkovi: Andrej Papay, Štefan Herman, Ferdinand Foltán, Dr. Daloš, Dr. Viktor Rašovec, hon. dekan Jaroslav Roman, Mgr. Róbert Hanuliak, hon. dekan Mgr. Pavol Gavenda

Kňazi pochádzajúci z obce:

  • Rudolf Priedhorský – zakladateľ Komunity Kráľovnej pokoja, ktorej poslaním je pomáhať deťom, ktoré skončili na ulici alebo v detských domovoch
  • Anton Jurkech
  • Augustín Juraj Kardoš (* 21. december 1961, Pružina – † 7. máj 2012, Marianka) – pôsobil ako správca farnosti v pútnickom mieste Marianka

Pamätihodnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky farský kostol sv. Žofie - pôvodne gotický, v roku 1759 zväčšený o presbytérium
  • Kalvária okolo kostola: 7 obrazov od J. B. Klemensa z r. 1863, 4 obrazy od K. Švestku r. 1880
  • Kaplnka pred kostolom z r. 1879
  • Kaplnka Ružencovej Panny Márie z r. 1877
  • Kaplnka (prícestná) sv. Jána Nepomuckého
  • Stará rímskokatolícka fara (pôsobil v nej Štefan Závodník)
  • Cirkevná škola Štefana Závodníka z r. 1875 (dnes obecný úrad)
  • Socha sv. Jána Nepomuckého v Pružine – Priedhorí z r. 2012
  • Barošovský kaštieľ (dnes neexistujúci), narodil sa tu minister Gabriel Baroš
  • Kúria rodu Pružinských (bývalá budova pošty)
  • Štátna škola z r. 1916
  • Hostinec Štefana Priedhorského na Priedhorí zo začiatku 20. stor. (od r. 1932 škola pre 1. stupeň ZŠ)
  • Pomník padlých v I. svetovej vojne z r. 1937
  • Pomník Ladislava Škultétyho-Gabriša pri kostole z r. 1855
  • Pomník Štefana Závodníka pri kultúrnom dome z r. 1997
  • Pamätná tabuľa 100. výročia zal. 1. včelárskeho spolku na slovensku z r. 1969
  • Pomník Gabriela Baroša (stojaci na mieste jeho rodného domu)

Pravidelné podujatia

[upraviť | upraviť zdroj]
Výstup na Strážov – každoročné turistické podujatie
  • Stromková slávnosť – apríl – slávnostné sadenie stromčekov, ktoré organizuje Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov
  • Výstup na Strážov – máj – športová akcia tunajšieho turistického oddielu
  • Žofijský jarmok – máj – koná sa pri príležitosti hodov
  • Zelená Modrá – jún/júl – turistické podujatie spojené so sprístupnením Pružinskej Dúpnej jaskyne organizované Jaskyniarskym klubom Strážovské vrchy a Slovenskou speleologickou spoločnosťou
  • Pohár Štefana Závodníka – júl – súťaž požiarnych družstiev z blízkeho i ďalekého okolia, organizuje ju Základná organizácia Dobrovoľného požiarneho zboru
  • Strážovský okruh zdravia – august – turistické podujatie organizované Základnou organizáciou TJ Strážov
  • Svätojánske ohne, vojaneká – 24. júna – tradičný zvyk, niekoľko metrov vysoké vatry sa pália na vyvýšených miestach v okolí obce, najmä na Priedhorí
  • Omša pri soche sv. Jána Nepomuckého na Priedhorí – posledná júnová nedeľa – slávnostná omša spojená s vystavením relikvie sv. Jána Nepomuckého, organizovaná farským a obecným úradom v Pružine

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[5] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny (časť Ritka).[6][7]

Panoramatická fotografia z vrcholu Strážova
Panoramatická fotografia z vrcholu Strážova

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Slovanské Hradiská: Pružina - Mesciská [online]. hradiska.sk, [cit. 2020-02-15]. Dostupné online.
  5. Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  6. Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  7. Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]