Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole
| Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole | |
| ruiny ranokresťanských bazilík zo 4. – 6. storočia | |
 pohľad na baziliku č. 1
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Chisaria |
| Mesto | Chisaria |
| Náboženstvo | kresťanstvo |
| Súradnice | 42°30′09″S 24°42′12″V / 42,50247°S 24,703274°V |
| Výstavba | |
| - dokončenie | 4. – 6. storočie |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Early Christian basilicas in Chisarya | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole (bulh. Раннохристиянски базилики в Диоклецианопол – Rannochristijanski baziliki v Dioklecianopol),[1] alebo len Ranokresťanské baziliky (bulh. Раннохристиянски базилики – Rannochristijanski baziliki)[2][3] sú ruiny desiatich ranokresťanských bazilík, ktoré sa nachádzajú v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[4][1][2][5][6]
Opis a dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Ide o ruiny celkovo desiatich objavených[1][6][3][4] a preskúmaných[1][4] ranokresťanských bazilík antického mesta Diocletianopolis,[6][4] postavených v priebehu 4. – 6. storočia na území dnešného mesta Chisaria.[1][6][3][4] Z nich bazilika č. 4 sa ráta ako dve rozdielne baziliky keďže na základoch pôvodnej baziliky bola postavená ďalšia, ktorá je konštrukčne iného typu.[1] Predstavujú ucelený obrazec rozvoja ranokresťanskej bazilikárnej architektúry v období 4. – 6. storočia.[3][4] V tomto období bol Diocletianopolis dôležitým kresťanským centrom a bol aj sídlom biskupa.[1][4] Bol jedným z mála rímskych miest na území dnešného Bulharska s tak vysokým počtom ranokresťanských chrámov.[4]
Konštrukčne sú (okrem baziliky č. 1, ktorá je dvojloďová) všetky trojloďové s apsidou a vo väčšine prípadov aj s predsieňou s niekoľkými vchodmi. Podlahy v bazilikách sú dláždené tehlami a steny budov sú buď z lámaného kameňa alebo zo striedajúcich sa radov lámaného kameňa a tehál.[1]
Celkovo tri z bazilík sú prístupné.[1][4]
Baziliky
[upraviť | upraviť zdroj]Bazilika č. 1
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza sa pri vnútornej časti hradieb antického mesta, približne 150 metrov západne od južnej brány antického mesta.[1]
Opis: dvojloďová bazilika s apsidou z 5. storočia.[1]
Dostupnosť: exponovaná, prístupná[4]
Bazilika č. 2
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza sa vo východnej časti pevnosti, približne 150 metrov od strednej časti východných hradieb.[5][1]
Opis: Ide o najväčšiu z chisarských bazilík s dĺžkou 39,40 metra a šírkou 22,40 metra. Je tiež bazilikou s najbohatšou architektonicko-umeleckou formou. Je trojloďová s apsidou, predsieňou a átriom. Objavená bola v roku 1921 a preskúmaná v roku 1988.[1]
Dostupnosť: neprístupná[4]
Bazilika č. 3
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza mimo ohradenej časti antického mesta približne 120 metrov južne od južnej pevnostnej brány.[5][1]
Opis: Postavená bola v 5. storočí na základoch staršieho chrámu. Je trojloďová s apsidou, predsieňou a átriom. Preskúmaná bola v roku 1980.[1]
Dostupnosť: exponovaná, prístupná[4]
Bazilika č. 4A
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta[5][1] v lokalite s názvom Cărkovište (bulh. Църковище) pri pravom brehu rieky Orfeev dol (bulh. Орфеев дол),[1] severne od severovýchodného rohu pevnosti.[5]
Opis: Pochádza z polovice 4. storočia a bola postavená na základoch pohanského chrámu. Bazilika bola trojloďová s apsidou s pôdorysom v tvare podkovy. Nemala predsieň, ale v bazilike sa nachádzalo baptistérium a katechumenium (miesto pre zatiaľ nepokrstených). Zničená bola pravdepodobne počas nájazdov Hunov v polovici 5. storočia.[1]
Dostupnosť: neprístupná[4]
Bazilika č. 4B
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: ako bazilika 4A[1][5]
Opis: Bola postavená v druhej polovici 5. storočia na základoch pôvodnej baziliky 4A. Bazilika má nové rozdielne architektonické riešenie. Dĺžka baziliky dosahuje 37,50 metra a šírka 18,50 metra.[1] So svojimi rozmermi je tak podstatne väčšia než pôvodná bazilika 4A zo štvrtého storočia.[5] V bazilike bol počas prieskumov nájdený olovený relikviár.[1]
Dostupnosť: neprístupná[4]
Bazilika č. 5
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza sa približne 200 metrov severne od opevnenej časti antického mesta,[1] v bezprostrednej blízkosti dnešnej železničnej stanice.[1][5]
Opis: Bola postavená v prvej polovici 5. storočia. Bola trojloďová, s predĺženým naosom, jednou apsidou a úzkou jednoduchou nečlenenou predsieňou. Architektonicky predstavuje tzv. helénsky typ baziliky. Dĺžka naosu dosahovala 26,50 metra a šírka 19 metrov. Chrámové lode boli rozdelené stĺporadiami. Bazilika mala rovný strop a drevenú strechu. Nachádzal sa v nej mramorový relikviár, ktorý je dnes v chisarskom archeologickom múzeu.[1]
Dostupnosť: neprístupná[4]
Bazilika č. 6
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti antického mesta[1][5] približne 650 metrov južne od juhovýchodného rohu pevnostných hradieb na pravom brehu rieky Orfeev dol (bulh. Орфеев дол),[1] približne 45 metrov južne od minerálneho prameňa Čair baňa (bulh. Чаир баня).[5]
Opis: Bola objavená v roku 1938. Architektonicky predstavuje tzv. helénsky typ baziliky. Je trojloďová s predsieňou a átriom. Dosahuje dĺžky 30,70 metra a šírky 15,30 metra. Vo východnej časti bočných menších lodí baziliky sa nachádzali ešte ďalšie dve menšie miestnosti – diakonikon a prothesis. Bazilika bola postavená v priebehu 6. storočia. V predapsidnej časti bola pod podlahou objavená klenutá krypta so zvyškami fresiek. Pravdepodobne v nej mali byť uchované relikvie mučeníka, ktorému bola bazilika zasvätená.[1]
Dostupnosť: neprístupná[4]
Bazilika č. 7
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza sa len 22 metrov východne[1] až severovýchodne[5] od východnej pevnostnej steny.[5][1]
Opis: Bola objavená v roku 1960 pri výstavbe Letného divadla. Bazilika bola postavená pravdepodobne v poslednej štvrtine 5. storočia. Dosahuje dĺžky 28 metrov a šírky 17 metrov. Je trojloďová s predsieňou rozdelenou na tri časti. Naos je čiastočne skosený, centrálna loď si ale necháva rovnakú šírku po celej dĺžke na úkor bočných lodí.[1]
Dostupnosť: neprístupná[4]
Bazilika č. 8
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza sa približne 300 metrov východne od opevnenej časti antického mesta, oproti budove Národného kultúrneho centra Ivana Vazova.[1]
Opis: Je trojloďová s apsidou, predsieňou a átriom.[1]
Dostupnosť: exponovaná, prístupná[4]
Bazilika č. 9
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti antického mesta približne 700 metrov južne od hlavnej južnej pevnostnej brány[1][5] v susedstve najväčšej neskoroantickej nekropoly mesta Diocletianopolis.[1]
Opis: Bola objavená a preskúmaná v roku 1961. Bazilika bola postavená v priebehu druhej polovice 6. storočia. Ide o trojloďovú budovu s tromi apsidami, zložito členenou predsieňou a átriom. Budova dosahuje dĺžku 18,40 metra a šírku 12,85 metra. Naos je silne skosený, oltárna časť je trojdielna a zložitá, pričom sa skladá z presbytéria, prothesis a diakonikonu.[1]
Dostupnosť: neprístupná[4]
Dostupnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Zo všetkých bazilík, ktoré sa nachádzajú v meste Chisaria sú exponované a prístupné len tri: Bazilika č. 1, Bazilika č. 3 a Bazilika č. 8.[4][3]
Pamiatková ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Ranokresťanské baziliky mesta Diocletianopolis, ktoré sa nachádzajú na území dnešného mesta Chisaria boli vyhlásené v roku 1966 za kultúrnu pamiatku národného významu. Dôvodom vyhlásenia za kultúrnu pamiatku je ich architektonicko-staviteľská hodnota.[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad na baziliku č. 1 -
pohľad na baziliku č. 3 -
pohľad na baziliku č. 8 -
apsida u baziliky č. 8 – polkruhového pôdorysu -
apsida u baziliky č. 3 – zvonka trojstranného a zvnútra polkruhového pôdorysu -
apsida u baziliky č. 1 – vonkajšia trojstranná časť -
apsida u baziliky č. 1 – vnútorná polkruhová časť
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 345 – 346. (po bulharsky)
- ↑ a b c mc.government.bg, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e museum.hisar.bg, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online. Archivované 2022-09-20 z originálu.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 56 – 61. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m Град Хисаря - СВЕТИ МЕСТА [online]. svetimesta.com, [cit. 2022-09-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 139. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole
