Roštýnská obora
| Roštýnská obora | |
| prírodná rezervácia | |
 Roštýnská obora v blízkosti hradu Roštejn (2011)
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Kraj Vysočina |
| Okres | Okres Jihlava |
| Lokalita | Doupě |
| Nadmorská výška | 618 - 676 m n. m. |
| Súradnice | 49°15′10″S 15°25′52″V / 49,25278°S 15,43111°V |
| Rozloha | 32,1135 ha |
| Vznik | 29. december 1977[1] |
| - Vyhlásilo | Ministerstvo kultúry ČSR |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 652 |
  Roštýnská obora Poloha na mape Česka
| |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Európsky významná lokalita CZ0613002 | |
Roštýnská obora je prírodná rezervácia (ev. č. 652) vyhlásená v roku 1977[2], ktorá sa nachádza asi 2 km severne od obce Doupě. Jadro chráneného územia bezprostredne prilieha k hradu Roštejn, vystavanému na skalnom odkryve.[3] Okolie hradu je už po stáročia ovplyvňované ľudskou činnosťou.[4]
Dôvodom ochrany tejto rezervácie je zachovanie prírode blízkych lesných spoločenstiev v Jihlavských vrchoch s prevahou buka lesného (Fagus sylvatica). Udržanie podmienok pre trvalý výskyt ohrozených druhov rastlín a živočíchov[5] a zamedzenie všetkých vplyvov negatívne zasahujúcich do ekologickej stability a druhovej diverzity chráneného územia. Oblasť spravuje AOPK Havlíčkův Brod.[3]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná rezervácia Roštýnská obora sa nachádza v Českomoravskej vrchovine v okrese Jihlava na Javořickej vrchovine v severnej časti Jihlavských vrchov v nadmorskej výške 620 – 720 metrov. Vlastné chránenie územia sa nachádza v okolí hradu Roštejn, 8 km severným smerom od mesta Telč medzi obcami Doupě a Růžená.
V blízkosti prírodnej rezervácie sa nachádza obnovená Roštejnská obora a ďalšie prírodné rezervácie rašelinisko Bažantka, prírodná pamiatka Lukšovská alebo prírodná pamiatka Míchova skála, kde bol údajne zastrelený posledný vlk Jihlavských lesov.[6]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá zmienka o obore je v urbári Zachariáša z Hradca z roku 1580.[5] V obore boli od 16. storočia chované muflóny a jelene, neskôr pribudli daniele a čierna zver. Vďaka tomuto využitiu zostal zachovaný prírode blízky charakter lesných porastov.
Obora o rozlohe 288 ha bola udržiavaná až do roku 1945,[4] k zrušeniu oborného chovu zveri došlo v roku 1934, kedy bola vnútorná časť oborného plotu rozobraná a danielia zver voľne vypustená do porastov.[2]
Podľa najstaršieho popisu z roku 1786 prevládali v ploche niekdajšej obory bučiny – buď nezmiešané, alebo s malou prímesou smreka. V ďalších rokoch tu bolo intenzívne ťažené, ale vo východnej časti prírodnej rezervácie sa zrejme dochoval bukový porast kontinuitný s lesnými porastmi spred roku 1786. Počas 19. storočia bola zalesňovaním stále zmenšovaná rozloha niekdajších oborných lúk a pasienkov. Z dnešného pohľadu trochu na škodu celej odbory ako významného krajinného komplexu. Umelé zalesnenie týchto plôch bolo vykonávané takmer bezvýhradne smrekom, len na zamokrených lúkach tiež jelšou.[3][7]
Prírodná rezervácia Roštýnská obora bola vyhlásená 5. decembra 1977.[3]
Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]
Podložie lokality tvoria žuly moldanubického plutónu, konkrétne je to drobnozrnná biotit-muskovitická žula,[2] niekedy tiež nazývaná ako granit mrákotínského typu.[3] Tento podklad je potom v zníženine západne od hradu prekrytý diluviálnymi hlinitopiesčitými sedimentami. Na skalnom odkryve bol potom založený hrad.[3]
Partie, priľahlé k východnej strane hradu, sú pokryté kamennými morami. K východu až JV vyčnieva pri hrade nad okolitý terén skalný odkryv typu mrazového zrubu s nápadnou lavicovitou odlučnosťou žuly, nazývaný "Čertove periny". Na východ prechádza toto skalisko v krátky mrazový zráz, ktorý je pokrytý balvanovou sutinou. Je však možné tu nájsť aj mnohé zaoblené balvany s prejavmi predpleistocénneho zvetrávania. V plochej podsvahovej zníženine je vytvorené rozsiahle kamenné more (alochtónneho typu), podmienené mrazovým zvetrávaním spoločne so soliflukciou prebiehajúcou na podmrznutom podklade.[3]
Pozoruhodné sú kremenné výplne puklín na niektorých balvanoch, ktoré sú odolné voči zvetrávaniu, a preto vystupujú nad povrch balvanov.[4]
Z pôd prevažujú kyslé kambizeme a podzol, na sutinách sa miestami vyvinuli rankery.[2]
Klimatické pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Z hľadiska podnebia možno lokalitu zaradiť do chladnejších okrajov mierne teplej klimatickej oblasti (podľa Quitta).[3] Priemerný zrážkový úhrn vo vegetačnom období dosahuje spravidla medzi 300 – 400 mm, priemerný ročný úhrn zrážok kolíše od 455 po 745 mm. Priemerná ročná teplota vzduchu je podľa meraní najbližších meteorologických staníc udávaná v rozmedzí 6 – 8 °C.
Vegetačne je možné ešte oblasť Třešťska, zahŕňajúcu ešte Roštýnsku odboru, priradiť k okraju 4. bukovému až 5. jedľobukovému vegetačnému stupňu stredných polôh hercynských pohorí medzi 600 - 700 m n. m.[3]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Na území prírodnej rezervácie sa nachádzajú prevažne zástupcovia zväzu Luzula-Fagion, teda charakteru bikových bučín. Možno tu vidieť všetky vývojové štádiá stredoeurópskeho listnatého lesa. Na lokalite prevláda buk lesný (Fagus sylvatica), ktorý tvorí stromové poschodie, avšak je tu značne zastúpený aj smrek obyčajný (Picea abies). Zriedkavo dotvára stromové poschodie i jedľa biela (Abies alba).[4] Pod bučinou rastie relatívne chudobné bylinné poschodie s bežnými druhmi, ako je ostrica guľkoplodá (Carex pilulifera), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium) alebo chlpaňa chlpatá (Luzula pilosa).[4] Významne sa uplatňuje tiež netýkavka nedotklivá (Impatiens nolitangere).[2] Prechodný charakter blízky kvetnatým bučinám majú porastové partie s hojnejším zastúpením peračiny dúbravovej (Phegopteris dryopteris) s lipkavcom marinkovým (Galium odoratum).[3]
Pestrejšia je vegetácia na humóznych sutinách okolo hradu. V drevinovom poschodí sa presadzuje javor mliečny (Acer platanoides), javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), ustupujúci brest horský (Ulmus glabra) a zriedkavo tiež lipa malolistá (Tilia cordata).[2][4]
V podraste sa vyskytujú niektoré druhy suťinových lesov a kvetnatých bučín, ako napríklad kopytník európsky (Asarum europaeum), lipkavec marinkový (Galium odoratum), samorastlík klasnatý (Actea spicata), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum), papraď samčia (Dryopteris filix-mas) a ďalšie. Na skalách rastie sladič obyčajný (Polypodium vulgare).[2]
Huby[upraviť | upraviť zdroj]
Vyskytujú sa tu tiež chorošovité huby, zo vzácnejších môžeme menovať napr. smolokôrovku bukovú (Ischnoderma resinosum), pórovníček oranžovkastý (Junghuhnia nitida) alebo antrodielu parazitickú (Antrodiella parasitica).[2][4]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
V prírodnej rezervácii je v posledných rokoch študovaná fauna motýľov. Výsledky tohto inventarizačného prieskumu ukazujú významnosť lokality. Z charakteristických druhov pre listnaté lesy sa tu napríklad vyskytuje piadivka svíbová (Acasis viretata), kôrovka buková (Fagivorina arenaria) a sivkavec pšenový (Apamea illyria).
Z druhov viazaných na tieto prírodné podmienky sa tu veľmi hojne vyskytujú piadivka klenová (Nothocasis sertata) a piadivka žltohlavá (Ecliptocera capitata) viazaná na podrast netýkavky (Impatiens sp.). piadivka anglická (Lampropteryx otregiata) je bioindikačným druhom podmáčaných smrečín a spolu s morou Dahlovou (Diarsia dahlii) patrí k zriedkavým, ale charakteristickým druhom Českomoravskej vrchoviny.[3]
Zmiešané lesné porasty so starými stromami sú vhodným prostredím pre niektoré vzácnejšie druhy vtákov. Hniezdi tu výr skalný (Bubo bubo), holub plúžik (Columba oenas), tesár čierny (Dryocopus martius) a muchárik malý (Ficedula parva). Občas tu hniezdia bocian čierny (Ciconia nigra). Vo veži hradu hniezdi niekoľko párov sokola myšiara (Falco tinnunculus). Pivnica hradu je zimoviskom večernice severskej (Eptesicus nilssoni) a ucháča svetlého (Plecotus auritus).[2]
Ochrana a manažment[upraviť | upraviť zdroj]
V súčasnej dobe môžeme o rezervácii hovoriť ako o relatívne stabilnom lesnom útvare, bez výraznejšieho ohrozenia. Avšak nie je možné ponechať rezerváciu úplne bez zásahu ľudskej činnosti, ponechať ju vlastnému vývoju. Na jej území aj v blízkom okolí sa nachádza niekoľko druhov na tomto stanovišti nepôvodných drevín.[3] V budúcnosti od nich môžeme čakať samovoľné rozšírenie do rezervácie, čím by sa narušil prirodzený ráz chráneného územia. Ďalším z negatívnych javov je ovplyvnenie časti lesa septikom pri západnej stene hradu. Vyústenie vedie do rezervácie a silne eutrofizovaná pôda nedovoľuje rast bylinného poschodia, ktoré zodpovedá lesnému typu a tak je nahradené rozpínajúcim sa porastom pŕhľavy dvojdomej (Urtica dioica).
Dlhodobý cieľ ochrany je dosiahnuť, prirodzenou obnovou a doplnením chýbajúcich druhov drevín, prírodné podmienky lokality. Porasty so stanovištne nevhodnou drevinovou skladbou postupne premeniť na lesy prírode blízke. Cieľom je taký stav lesných porastov, aby ich bolo možné ponechať samostatnému vývoju.[3]
V súčasnej dobe sa na území prírodnej rezervácie nachádza výskumná plocha lesníckej fakulty Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzity v Brne.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná rezervácia sa nachádza, ako už bolo spomenuté, v tesnej blízkosti hradu Roštejn.
Lesným prostredím rezervácie aj obnovenou historickou zvernicou vedie náučný prírodovedný chodník. Z jedenástich informačných tabúľ sa dozvieme zaujímavosti o vývoji lovu zveri, ako vzniklo poľovníctvo, o jeho zvykoch a tradíciách, o starostlivosti o zver, zoznámime sa aj s druhmi zveri, ktoré v obore žijú.
Vydať sa sem môžu tiež priaznivci geocachingu, v rezervácii i na hrade je ukrytých niekoľko keší.[8]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-10-10]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h i j ČECH, Luděk a kolektiv. Chráněná území ČR - Jihlavsko, zväzok Vll.. 1. vydanie. vyd. Praha : AOPK ČR a EkoCentrum Brno, 2002. 528 s. ISBN 80-86064-54-9. S. 176-177.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m ČERVENKA, Miroslav; POKORNÝ, Pavel. Plán péče o PR Roštýnská obora. Havlíčkův Brod : AOPK Havlíčkův Brod, 2004. 13 s.
- ↑ a b c d e f g VESELÁ, Terezie. Roštýnská obora (Doupě) [online]. Telč: MÚ Telč, 10.10.2012, [cit. 2016-10-10]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b Roštýnská obora [online]. Krajský úřad Kraje Vysočina, [cit. 2016-10-10]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Okolí hradu Roštejn [online]. Hrad Roštejn, [cit. 2016-10-10]. Dostupné online. Archivované 2015-01-02 z originálu. (po česky)
- ↑ HOŘÁK, Matěj. Hodnocení dřevinné složky přirozených geobiocenóz v PR Roštýnská obora. Brno : [s.n.], 2012. 40 s.
- ↑ Geocaching.com [online]. . Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roštýnská obora
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Výnos Ministerstva kultúry ČSR o zriadení štátnej prírodnej rezervácie Roštýnská obora (po česky)
- Na stránke BioLib.cz (po česky)
- Kultúrne a prírodné dedičstvo kraja Vysočina (po česky)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- ČECH Luděk a kolektív. Chránené územia ČR -Jihlavsko, zväzok Vll. 1. vyd. Praha: AOPK ČR a Ekocentrum Brno, 2002. ISBN 80-86064-54-9. S. 176-177.
- ČERVENKA Miroslav, POKORNÝ Pavol, Plán starostlivosti o PR Roštýnská obora. Havlíčkův Brod: AOPK Havlíčkův Brod, 2004. 13 s.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Roštýnská obora na českej Wikipédii.