Šalvia zázračná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Salvia divinorum)
Šalvia zázračná
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Salvia divinorum
Epling a Játiva, 1962
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Šalvia zázračná[1] (lat. Salvia divinorum) je rastlinný druh s prechodnými psychoaktívnymi vlastnosťami. Listy obsahujú silný, štrukturálne jedinečný diterpenoid Salvinorín A, ktorý vyvoláva halucinácie. Jej pôvodným biotopom sú hmlové lesy v Sierra Mazateca v Oaxaca v Mexiku, kde rastie na tienistých, vlhkých miestach. Rastlina dorastá do výšky vyše metra, má duté hranaté stonky na rozdiel od iných z čeľade mätových Lamiaceae, veľké listy a občas biele kvety s fialovými kalichmi. Botanici nezistili, či je S. divinorum kultigén alebo hybrid, pretože pôvodné rastliny sa rozmnožujú vegetatívne a len zriedka produkujú životaschopné semená. Pretože rastlina nebola dostatočne preštudovaná vo vysokokvalitnom klinickom výskume, málo sa vie o jej toxicite, nepriaznivých účinkoch, alebo bezpečnosti pri dlhodobej konzumácii. Šamani z oblasti Sierra Mazateca túto rastlinu tradične používajú počas náboženských rituálov na uľahčenie vizionárskych stavov vedomia počas duchovného liečenia.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Rodové meno Salvia použil prvýkrát Plínius pre rastlinu, ktorá bola pravdepodobne Salvia officinalis (Šalvia lekárska) a je odvodené z latinského salvere. Druhové meno divinorum, bolo rastline priradené pre jej tradičné použitie pri veštení. Rodové botanické meno v slovenčine "zázračná" je akceptované od roku 2022, kedy Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra zverejnil tento druhový názov v časopise Kultúra slova.

Ľudové názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje mnoho ľudových názvov pre Šalviu zázračnú v oblasti jej prirodzeného výskytu, aj v anglicky hovoriacich krajinách. Sú to napríklad "sage of the diviners" - šalvia veštcov, "ska maría pastora", "seer's sage", "yerba de la pastora", "sally-d and magic mint", "La Maria"

Na slovensku je v bežnej reči zaužívané jej pomenovanie "Šalvia divotvorná". Takýto názov nesie rastlina aj v českom jazyku.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Šalvia zázračná pochádza zo Sierra Mazateca v Oaxaca v Mexiku, kde ju stále používajú mazatécki šamani, predovšetkým na uľahčenie šamanských vízií v kontexte liečenia alebo veštenia. Pri svojich rituáloch šamani používajú iba čerstvo zozbierané listy. Vidia rastlinu ako inkarnáciu Panny Márie a rituál začínajú vzývaním Márie, svätého Petra, Najsvätejšej Trojice a iných svätých. Rituálne použitie tradične zahŕňa pobyt na tichom mieste po požití listu – maztécki šamani hovoria, že „La Maria (S. divinorum) hovorí tichým hlasom.“

V menšom množstve sa používa aj ako diuretikum a na liečbu chorôb vrátane hnačky, anémie, bolestí hlavy, reumatizmu a choroby známej ako "panzón de borrego" alebo nafúknuté brucho (doslova „lamb belly - jahňacie brucho“).

História rastliny nie je dobre známa a na otázku jej pôvodu neexistuje definitívna odpoveď. Existujú špekulatívne dohady o tom, že Šalvia zázračná je kultúrna rastlina Mazatékov, alebo inej domorodej skupiny. Botanikom sa zatiaľ nepodarilo určiť, či ide o kultúrnu rastlinu, alebo hybrid (kríženec).

Vedecké objavenie rastliny[upraviť | upraviť zdroj]

Šalvia zázračná bola prvý krát písomne zaznamenaná americkým antropológom a lingvistom menom Jean Basset Johnson v roku 1939, keď študoval mazatécky šamanizmus. Neskôr zdokumentoval jej použitie a informoval o jej účinkoch prostredníctvom osobných svedectiev užívateľov. Až v roku 2002 Bryan Roth s kolektívom identifikovali psychoaktívny mechanizmus.

Gordon Wasson predbežne predpokladal, že rastlina by mohla byť mytologickým pipiltzintzintli, „šľachetným princom“ aztéckych kódexov. Šalvia zázračná bola navrhnutá ako možná rastlina pre viac záhadných aztéckych enteogénov ako napríklad poyomatli, alebo Cacahuaxochitl.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Šalvia zázračná je viacročná rastlina, ktorá dorastá do výšky asi 1 meter. Má veľké zelené vajcovité listy so zúbkatým okrajom a mierne žltým podtónom, ktoré dosahujú dĺžku 10-30 centimetrov. Má duté stonky so štvorcovým prierezom, ktoré sa veľmi ľahko lámu. Zvyknú bývať slabšie a tak sa niekedy ťahajú po zemi, najmä ak sú dlhšie. Zo zlomenej stonky rastlina ľahko zakoreňuje (v domácom prostredí) zo zlomených stoniek a toto je aj primárny spôsob jej rozmnožovania. Kvety sú usporiadané do praslenových súkvetí dlhých asi 30 centimetrov. Kvitnú len zriedka, kvety sú biele, pokryté chĺpkami a majú fialový kalich. Vo svojom pôvodnom prostredí kvitne od septembra do mája (keď sa dĺžka dňa skráti na menej ako 12 hodín, je to teda rastlina krátkeho dňa). Šalvia zázračná produkuje málo životaschopných semien, aj keď kvitne – žiadne semená neboli nikdy pozorované na rastlinách vo voľnej prírode. Životaschopné semená je podľa niektorých neoverených správ možné produkovať po ručnom opelení. Všetky rastliny z oblasti prirodzeného výskytu v Sierra Mazatec sa zdajú byť klonmi (rozmnožovanie zakorenením zalomených stoniek).

Existuje viacero kultivarov Šalvie zázračnej. Jedným z nich je ten, ktorý v roku 1962 zozbieral ekológ a psychológ Sterling Bunnell (kultivar Bunnell), hovorovo nesprávne nazývaný ako kultivar Wasson-Hofmann. Druhý, zozbieral z Huautla de Jiménez v roku 1991 antropológ Bret Blosser (kultivar Blosser alebo Palatable). Existujú aj ďalšie kultivary, ale tie nie sú tak dobre zdokumentované, ako napríklad "Luna" s nezvyčajne zúbkovanými a zaoblenými listami.

Do roku 2010 panovali rozdielne názory na to, či je Salvia divinorum medzidruhový hybrid. Čiastočná sterilita rastliny naznačovala hybridný pôvod, aj keď neboli nájdené žiadne dva rodičovské druhy so zjavnou afinitou k Šalvii zázračnej. Štúdia z roku 2010 preukázala, že najbližším príbuzným Salvia divinorum je Salvia venulosa —vzácna a endemická šalvia, ktorá pochádza z Kolumbie a rastie v zatienených zalesnených roklinách v nadmorskej výške 1 500 až 2 000 m. Následná analýza viacerých druhov šalvie z roku 2013 priniesla rovnaký výsledok.

Rozšírenie a biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Šalvia zázračná je endemitom pohoria Sierra Mazateca v štáte Oaxaca v Mexiku, rastie v hmlových lesoch a tropických vždyzelených lesoch v nadmorských výškach od 300 do 1 830 metrov. Jej najbežnejším biotopom je čierna pôda pozdĺž brehov potokov, kde malé stromy a kríky poskytujú prostredie slabého svetla a vysokej vlhkosti.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Šalvia zázračná sa zvyčajne rozmnožuje vegetatívnym rozmnožovaním. Malé odrezky dlhé 5 až 20 cm, odrezané od materskej rastliny tesne pod nódom, zvyčajne zakorenia v obyčajnej vode z vodovodu do dvoch alebo troch týždňov.

Chemické zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Známou aktívnou zložkou Šalvie zázračnej je trans-neoklerodánový diterpén známy ako Salvinorín A (chemický vzorec C23H28O8). Táto zlúčenina je prítomná v sušenej rastline asi 0,18 %. Salvinorín A nie je alkaloid (to znamená, že neobsahuje zásaditý dusík), na rozdiel od väčšiny známych opioidných receptorov. Salvinorin A je prvý zdokumentovaný diterpénový halucinogén. Podľa hmotnosti je Salvinorín A „najsilnejším prirodzene sa vyskytujúcim halucinogénom.“ Je aktívny už v dávkach 200 µg. Aj ďalšie terpény boli izolované zo Šalvii zázračnej, vrátane iných salvinorínov a ďalších príbuzných zlúčenín nazývaných divinatoríny a salvinicíny.

Užívanie Šalvie zázračnej[upraviť | upraviť zdroj]

Účinky – psychické a telesné[upraviť | upraviť zdroj]

Salvinorin A – účinná látka v Salvia divinorum

Bezprostredné účinky Šalvie zázračnej nastupujú takmer okamžite a trvajú približne 8 až 15 minút podľa množstva vdýchnutého dymu, resp. koncentrácie účinnej látky v spotrebovanej sušine. Na fyzickej úrovni sa účinky tejto látky najmä vo vyšších dávkach prejavujú zmätočnými nekoordinovanými pohybmi až paralýzou, častokrát sú sprevádzané silným smiechom alebo naopak plačom, nepokojom až panikou. Na psychickej úrovni šalvia výrazne zvyšuje vizuálnu citlivosť a predstavivosť, môže sa dostaviť vnútorná eufória, silné optické halucinácie, rozpad ega, prežitky cestovania v čase a rôznych realitách a pod., ale zároveň sa jej účinok môže prejaviť aj neschopnosťou racionálne premýšľať a chápať význam známych pojmov, zmysluplne komunikovať s okolím a pocitmi úplného zmätku. Všetky tieto účinky však pretrvávajú len počas pôsobenia danej látky v organizme (max. 30 – 45 min.) a potom bez akýchkoľvek následkov úplne odznejú (žiadne krátkodobé alebo dlhodobé účinky dojazdov).

  • Účinky na psychiku:
    • Intenzívne prežívanie emócií
    • Výrazná deformácia vnímania času a priestoru
    • Vízia ľudí, neobvyklých miest
    • Identifikácia so živými a neživými objektmi
    • Pociťovaná prítomnosť nejakej energie, entity, ducha rastliny
    • Zmena vnímania sily gravitácie – najčastejšie zmena do strán
    • Neovládateľný smiech
  • Telesné účinky:
    • Pocit tepla až horúca, potenie
    • Silný smiech alebo plač
    • Pri vyšších dávkach nekoordinované pohyby či neschopnosť pohybu

Fajčenie Šalvie zázračnej nevedie k pozorovateľnej zmene krvného tlaku a srdečného pulzu ani ku kŕčom,[2] iná štúdia ale zaznamenala miernu tachykardiu.[3] Jedna z prvých toxikologických štúdií na potkanoch a myšiach[4] nezistila žiadne akútne ani pretrvavajúce negatívne fyziologické dopady veľmi vysokých dávok Salvinorinu A. Podľa online dotazníku[5] štvrtina z 500 užívateľov popisovala pretrvavajúce pozitívne účinky Salvinorinu A, zatiaľ čo cca 5% pretrvavajúce negatívne účinky (úzkosť).

Online prieskum uvádza najčastejšie popisované účinky po skončení akútnej intoxikácie: Jasnejšie vhľady (47%), zlepšenie nálady (45%), pocit kľudu (42%) a zosilnenia pocitu prepojenia s prírodou či vesmírom (40%).[6]

Spôsoby užívania a účinná dávka[upraviť | upraviť zdroj]

Extrakt Salvia divinorum, ktorý sa predáva v krajinách kde je legálna

Najčastejší spôsob užívania Šalvie zázračnej je vo väčšine prípadov fajčenie jej suchých listov, resp. takzvaných extraktov s vysokou koncentráciou jej účinnej látky. Aby bol účinok výraznejší, musí sa dym v pľúcach podržať aspoň 30 sekúnd. V starom Mexiku sa pôvodne šalvia užívala žuvaním čerstvých listov so zámerom vstrebania účinných látok cez sliznicu, pričom jej účinok bol takto o niečo miernejší než pri fajčení, ale na druhú stranu trval o niečo dlhšie.

  • Fajčenie a vaporizácia sušených listov s alebo bez extraktu:
    • Prahová hodnota: 50 – 150 μg (50 – 150 mg sušených listov alebo zrovnateľne nižšie množstvo listov s extraktom)
    • Psychadelická dávka: 200 – 1000 μg (150 – 750 mg sušených listov alebo zrovnateľne nižšie množstvo listov s extraktom)
    • Napríklad extrakt zo Salvia divinorum (5x): užívanie 0,1 – 0,3 gramu pri fajčení / vaporizácií
  • Žuvanie čerstvých listov / Pitie šťavy z listov: Dlhší nástup a dlhšie trvanie účinkov

Priebeh pri fajčení alebo vaporizácií[upraviť | upraviť zdroj]

Pri fajčení sú prvé účinky zaznamenané do 10 sekúnd, rýchlo sa rozvíjajú až do maxima, ktoré trvá 8 – 15 minút. V závislosti od dávkovania sa účinky môžu líšiť od jemného až po plnohodnotný psychadelický zážitok. Pri vyšších dávkach užívatelia hlásia dramatické skreslenie času, živé obrazy, stretnutia s bytosťami, cestovanie na iné miesta, planéty, prežívanie svojej existencie ako nejaký objekt alebo prežívanie plnohodnotného života iného jednotlivca. Potom sa účinky následujúcich 20 – 40 minút postupne znížia, človek si všimne vysoký účinok podobný marihuane. Vo vzácnych prípadoch môže účinok trvať až 2 hodiny.

  • Nástup účinku: Prakticky okamžite (do 10 sekúnd)
  • Celková doba trvania účinku: 8 – 15 minút
  • Vrcholná fáza: 40 – 120 sekúnd
  • Zostupná fáza: 5 – 10 minút
  • Postupné doznievanie účinkov (afterglow): Do 1 hodiny

Bezprostredné riziká užívania[upraviť | upraviť zdroj]

Riziká užívania Šalvie zázračnej spočívajú takmer výhradne v možnosti ohrozenia svojho vlastného zdravia pod vplyvom zmätku alebo paniky nasledujúcej po jej užití vo vysokých alebo veľmi koncentrovaných dávkach. K takým situáciám môže najčastejšie dôjsť, ak sa šalvia užije osamote (bez dozoru zo strany zodpovednej osoby – ang. tripsitter) alebo na nevhodnom a potenciálne nebezpečnom mieste, kde hrozia zranenia z neopatrnosti (napr. pád z výšky, rezné zranenia, dopravné nehody, atď.).

Ohrozenie života z dôvodu predávkovania je pri Šalvii zázračnej prakticky vylúčené, nakoľko človek nie je schopný do organizmu prijať také veľké množstvo účinnej látky Salvinorinu A, aby to malo smrteľné následky. Potenciálne riziko spočíva v možnosti vyvolania psychózy, zatiaľ však bol zdokumentovaný len jeden takýto prípad pri ústnom požití tejto rastliny.

Riziká dlhodobého užívania Šalvie zázračnej a jej negatívne vplyvy na zdravie nie sú známe, nakoľko jej užívanie nevyvoláva fyzickú ani psychická závislosť, ani sa v žiadnej odbornej štúdii nepotvrdila jej toxicita na ľudský organizmus.

Legalita na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V zmysle súčasne platnej právnej úpravy je účinná látka Salvinorin A zaradená na zoznam kontrolovaných substancií, čo v praxi znamená, že akékoľvek nakladanie s ňou je ilegálne.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kultúra slova 6-2022 [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
  2. M. W. Johnson, K. A. MacLean, C. J. Reissig, T. E. Prisinzano, a R. R. Griffiths, „Human psychopharmacology and dose-effects of salvinorin A, a kappa opioid agonist hallucinogen present in the plant Salvia divinorum", Drug Alcohol Depend., roč. 115, č. 1–2, s. 150–155, máj 2011
  3. J. Dueweke, „BET 3: What are the clinical features of Salvia divinorum toxicity?", Emerg. Med. J., roč. 30, č. 4, s. 341–342, apríl 2013.
  4. M. Mowry, M. Mosher, a W. Briner, „Acute physiologic and chronic histologic changes in rats and mice exposed to the unique hallucinogen salvinorin A", J. Psychoactive Drugs, roč. 35, č. 3, s. 379–382, 2003.
  5. M. J. Baggott, E. Erowid, F. Erowid, a J. E. Mendelson, „Use of Salvia divinorum, an unscheduled hallucinogenic plant: a web-based survey of 500 users", Clin. Pharmacol. Ther., roč. 2, č. 75, s. P72, 2004.
  6. M. J. Baggott, E. Erowid, F. Erowid, a J. E. Mendelson, „Use of Salvia divinorum, an unscheduled hallucinogenic plant: a web-based survey of 500 users", Clin. Pharmacol. Ther., roč. 2, č. 75, s. P72, 2004.
  7. S-EPI. 139/1998 Z. z. Zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch | Aktuálne znenie [online]. Zákony pre ľudí, [cit. 2023-01-20]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]