Sopotnica (prítok Hrona)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sopotnica
potok
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Bystrica
Prameň
 - poloha Košarisko, Nízke Tatry
 - výška 1 568 m
Ústie Hron
 - poloha Brusno
 - výška 411 m
Dĺžka 12,6 km
Povodie 24,286 km² (2 429 ha)
Rád toku III.
Hydrologické poradie 4-23-02-046
Číslo recipienta 4-23-02-2771
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sopotnica je nízkotatranský potok na Hornom Pohroní, v severovýchodnej časti okresu Banská Bystrica. Je to pravostranný prítok Hrona a preteká výlučne katastrálnym územím obce Brusno. Vytvára 10 km dlhú Sopotnickú dolinu, na strednom toku je malé rekreačné stredisko.

Charakteristika povodia[upraviť | upraviť zdroj]

Prevažnú väčšinu povodia tvorí geomorfologický celok Nízke Tatry, podcelok Ďumbierske Tatry, časť Prašivá, na dolnom toku Horehronské podolie, podcelok Lopejská kotlina. Povodie má pretiahly tvar v smere SSZ – JJV. Hydrologicky je Sopotnica vodným tokom III. rádu, prislúchajúceho do úmoria Čierneho mora. Najvyšším bodom povodia je vrch Veľká Chochuľa (1 753,2 m n. m.), najnižší bod leží v Lopejskej kotline, v mieste ústia do Hrona, v nadmorskej výške 411 m n. m. Plocha povodia je 24,286 km², pričom je zaujímavé, že ide o orografické povodie. Plocha hydrologického povodia je väčšia. Dĺžka toku Sopotnice je 12,6 km, spád toku 1 175 m, priemerný sklon toku je 91,8 ‰. Z hľadiska veľkosti a dĺžky prítokov je Sopotnica asymetrická, suma dĺžok pravostranných prítokov je 12,6 km, kým ľavostranných iba 4,9 km. Tok Sopotnice je možné charakterizovať ako bystrinu, t. j. prirodzený tok s malým povodím (do 30 km²), s trvalým prietokom a nepravidelným výskytom strmých prietokových vĺn, ktoré prehlbujú koryto, podmieľajú svahové úpätia a vyvolávajú ich zosuv.

Hydrogeologické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Z hydrogeologického hľadiska tvoria Sopotnicu a jej prítoky v úzkom pruhu pozdĺž tokov štrky fluviálnych nivných sedimentov holocénu. Najvyššie polohy Prašivej (oblasť prameňa) sú budované prašivskými granodioritmi tatrika. Horný tok utvárajú biotitické a muskoviticko-biotitické ruly tatrika. Stredné povodie až nad sútok so Sopotničkou je budované slienitými vápencami. V strednej časti, na jej ľavom brehu v oblasti prítoku Ramžené, je možné nájsť tiež proluviálne a deluviálne sedimenty kvartéru (hliny, zahlinené štrky a hlinito-kamenité sutiny). Na dolnom povodí sa vyskytujú ramsauské dolomity stredného triasu veporika a ich tektonické brekcie.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Sopotnica pramení v nadmorskej výške 1 568 m n. m. pod hlavným hrebeňom Ďumbierskych Tatier, v skupine Prašivej. Tečie severojužným smerom najprv cez pásmo kosodreviny a následne vstupuje do pásma ihličnatého lesa. Sprava priberá prítok spod Veľkej Chochule (1 753,2 m n. m.), nasleduje ľavostranný prítok spod Ondrejskej hole (1 592,2 m n. m.) a pravostranný tečúci popod poľovnícku chatu Tajch. Ďalej priberá tri pomenované prítoky, sprava Studenec a Javorinku (pri Chate pod Javorinkou), stáča sa viac na JJV a priberá ľavostranné Ramžené. Potom nasleduje ľavostranný prítok spod Mlynárovej (1 312,3 m n. m.), ústiaci do Sopotnice v nadmorskej výške 718 m n. m. a tok vytvára výraznejší oblúk smerujúci na východ. Pokračuje južným smerom popri chate Úsvit, sprava priberá Sopotničku a za horárňou Sopotnica pomaly vstupuje do Horehronského podolia. Tu pokračuje smerom na JJV prevažne lúčnou krajinou. Napokon preteká ešte obcou Brusno (časť Ondrej nad Hronom) a neďaleko miestneho kostola ústi v nadmorskej výške 411 m n. m. do Hrona.

Hydrologické charakteristiky[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska typu režimu odtoku patrí povodie do stredohorskej oblasti so snehovo-dažďovým typom odtoku. Akumulácia prebieha v novembri až marci (na dolnom toku do februára). Vysoká vodnosť je v marci až máji. Najvyšší prietok je v marci až apríli, najnižší v januári a februári. Priemerný špecifický odtok je 20 – 30 l/s/km². V rokoch 1984 – 1997 boli na vodomernej stanici na 7,6 kilometri toku Sopotnica robené merania SHMÚ v Banskej Bystrici. Zistené údaje: priemerný špecifický odtok v povodí bol 27,4 l/s/km², najviac vody odtečie z povodia v mesiacoch apríl – jún. Priemerná výška vodnej hladiny predstavovala za sledované obdobie 10,2 cm.

Prítoky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ľavostranné: tri krátke prítoky prameniace západne od Ondrejskej hole (1 591 m n. m.), Ramžené, prítok prameniaci na južnom svahu Mlynárovej (1 312 m n. m.)
  • Pravostranné: prítok z východného svahu Veľkej Chochule (1 753,2 m n. m.), prítok z juhovýchodného svahu Veľkej Chochule, prítok zjužného svahu Veľkej Chochule, Studenec, Javorinka, krátky prítok z VJV svahu Holice (1 340,6 m n. m.), Sopotnička, Potôčik

Pomenované prítoky sú bližšie charakterizované:

  • Studenec je prvým významnejším prítokom, pramení medzi vrchmi Prašivá (1 651,8 m n. m.) a Malá Chochuľa (1 718,6 m n. m.) v nadmorskej výške 1 416 m n. m. Má dĺžku 2,3 km.
  • Javorinka je druhý pravostranný prítok v poradí, pramení na juhovýchodnom úpätí Prašivej (1 651,8 m n. m.) v nadmorskej výške 1 255 m n. m. Jeho dĺžka je 1,5 km.
  • Ramžené je jediným významným ľavostranným prítokom, pramení na južnom svahu Chabenca (1 515,5 m n. m.) v nadmorskej výške 1 325 m n. m. Ľudovo sa nazýva Ramženô a meria 1,6 km.
  • Sopotnička je najvýznamnejším prítokom Sopotnice. Pramení na juhovýchodnom svahu Holice (1 340,6 m n. m.) v nadmorskej výške 1 135 m n. m. a do Sopotnice ústi v nadmorskej výške 579 m n. m. Má dĺžku 3,7 km.
  • Potôčik je pravostranným prítokom v nadmorskej výške 724 m n. m. Zvláštnosťou tohto toku je, že v letnom období vo svojej hornej časti stráca vodu, ktorá sa objavuje na jar a po výdatných dažďoch.

Pozoruhodnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V priepustnom vápencovom podloží pod oblasťou Požarina preteká voda do susednej dolinky. Vody Sopotnice tu vyvierajú v nadmorskej výške okolo 480 m n. m. a sú zachytené do rezervoára. Tieto vody vytvárajú asi 3 km dlhý tok nazývaný Gregorov potok, miestni obyvatelia ho poznajú pod názvom Vyvieranica alebo aj Vyvieračka. Sopotnica a prítok Studenec boli v minulosti známe rozňovaním dreva.