Preskočiť na obsah

Myšiarka močiarna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Sova močiarna)
Myšiarka močiarna
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Asio flammeus
Pontoppidan, 1763
Synonymá
Sova močiarna

Mapa rozšírenia myšiarky močiarnej
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
      Migrujúca
      Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Myšiarka močiarna alebo sova močiarna[3] (lat. Asio flammeus) je druh z čeľade sovovitých. Je rozšírená v močaristej tundre celej holarktídy. Nepravidelne hniezdi aj na nížinách východného a západného Slovenska, preukázane v 1,20 % mapovacích kvadrátov. Počas obdobia migrácie bol zistený aj v severnejších kotlinách Slovenska, zimuje v skupinách v 8,40 % mapovacích kvadrátov.[4]

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov myšiarka močiarna patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trendy sa u myšiarky močiarnej zisťujú tradičnými metódami ťažko, má kočovný spôsob života. Celková populácia je klesajúca, stavy v Európe kolíšu ale z dlhodobého pohľadu sú stabilné, v Severnej Amerike je odhadovaný pokles rýchlosť <20% za obdobie troch generácií (14.49 roka). Podľa tradičného "Vianočného sčítania vtákov" (Christmas Bird Count, najdlhšie organizovaná dobrovoľná aktivita, kedy sa výsledky z veľkého územia získavajú za pomoci amatérskych pozorovateľov z radov bežných občanov, tzv občianska veda) je za posledných 50 rokov v severnej Amerike zaznamenaný pokles o 68.1%.[1]

Myšiarka močiarna meria 37[5] – 42 cm[6], s rozpätím krídel 90 - 105 cm[6]. Váži 290 – 490 g.[7]

Samec myšiarky močiarnej označuje svoje hniezdne teritórium tak, že vyletí do vzduchu, plachtí nad hniezdiskom a ozýva sa pritom hlbokým "bu-bu-bu-bu"[7] alebo "du-du-du"[6]. Niekedy pritom tlieska krídlami.[7][5] Hlas samice znie ako "tjäää-opp"[6] alebo "grik"[5].

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 0 – 50, zimujúcich jedincov 100 – 1 000. Druh je fluktujúci. Ekosozologický status v roku 1995 V – zraniteľný. V roku 1998 VU:B1,D1, VU – zraniteľný. V roku 2001 VU - zraniteľný.[8] V roku 2014 EN* D - silne ohrozený.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 – druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V – zraniteľný druh.[4]

Na Slovensku hniezdi v močiaroch pri rybníkoch, najmä na vlhkých lúkach s porastom ostríc (Carex) a s rozstrúsenými vŕbami v nadmorskej výške 102 - 120 m n. m.[4] Počas zimy sa vyskytuje v poľnohospodárskej krajine.[4]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od našich ostatných sov hniezdi myšiarka močiarna v otvorenej krajine, vždy na zemi, stavia si sama hniezdo a pri premnožení koristi zahniezdi aj v zimných mesiacoch. Zvyčajne hniezdia raz do roka, ak je dostatok koristi tak aj viackrát. Samica znáša 4 - 9 vajec každý druhý deň. Na znáške sedí už po znesení prvého vajca 24 - 29 dní. Samec jej a prvým vyliahnutým mláďatám prináša potravu, po vyliahnutí všetkých mláďat kŕmia obaja rodičia. Počas hniezdenia lovia aj cez deň. Samec aktívne stráži hniezdisko, naznačuje útok aj odvádzanie pozornosti. Mláďatá sú schopné letu 35 deň po vyliahnutí.[7]

Živý sa najmä hrabošom poľným[4][7], menej ryšavkami (Apodemus), zriedkavo uloví hmyzožravce či vtáky[7].

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 10000 € [11].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2022.2. Prístup 11. júna 2023.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Štefan Danko, Jozef Chavko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Myšiarka močiarna, s. 376 – 378.
  5. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d e f FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]