Preskočiť na obsah

Stoličný Belehrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennnej župe pozri Stoličnobelehradská župa.
Stoličný Belehrad
Székesfehérvár
mesto
Stoličný Belehrad
Vlajka
Erb
Štát Maďarsko Maďarsko
Župa Stoličnobelehradská
Okres Stoličnobelehradský
Nadmorská výška 118 m n. m.
Súradnice 47°11′19″S 18°24′49″V / 47,18861°S 18,41361°V / 47.18861; 18.41361
Rozloha 170,89 km² (17 089 ha)
Obyvateľstvo 96 940 (1.1.2019)
Hustota 574,68 obyv./km²
Založenie 972
 - Udelenie mest. práv 1222
Primátor András Cser-Palkovics (FIDESZ-KDNP)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 8000
Telefónna prevoľba (+96) 22
Poloha mesta v rámci Maďarska
Poloha mesta v rámci Maďarska
Wikimedia Commons: Székesfehérvár
Webová stránka: www.szekesfehervar.hu
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Stoličný Belehrad[1] (staršie: Stolný Belohrad; maď. Székesfehérvár, lat. Alba Regia, nem. Stuhlweißenburg) je mesto v Maďarsku. Je to staré župné sídlo s bohatou minulosťou. Má rozlohu 170,89 km² a žije tu okolo 100 tisíc obyvateľov.

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

„Székesfehérvár“ doslova znamená „Stoličný Biely hrad/Stoličný Belehrad“. Zo stredoveku sú doložené tak maďarské (1055: feheruuvaru), slovenské/južnoslovanské (1147 a 1192: Belegrad) aj nemecké názvy (Weissenburg). Nie je jasné, ktorý názov (slovanský, maďarský, nemecký) je pôvodný, a ktorý je len doslovným prekladom ostatných, ale vysoká frekvencia slovanského „Belegrad“ (len v dnešnom Maďarsku 4-krát) azda naznačuje vyššiu pravdepodobnosť slovanského pôvodu názvu.

Zo začiatku rímske mestečko Herculia, potom málo významná osada a od panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. sídlo kráľov. Ako prvé v Uhorsku povýšené na slobodné kráľovské mesto výsadou kráľa Ondreja II. z roku 1222. Miesto korunovácie 36 kráľov až do roku 1543, keď mesto obsadili Turci a držali ho až do roku 1688. Korunovácie sa konali v trojloďovej bazilike postavenej v 10. storočí, v jednej z najbohatších stavieb svojej doby, ktorú turecké vojská zničili a zrovnali so zemou, podobne ako aj ostatné stavby v meste.

V polovici 18. storočia sa začal nový rozvoj mesta, súčasný obraz starého mesta vytvárajú barokové a klasicistické stavby. Rozvoj pokračoval aj v 19. storočí, keď pribudli prvé továrne. Najväčšia zmena vo vývoji mesta nastala po roku 1945, počet obyvateľov sa zvýšil z 35 000 na vyše 110 000 a staré mesto obklopili nové panelové sídliská.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je významná cestná a železničná križovatka, rozvinutý priemysel (najmä elektronický – známa továreň na výrobu televízorov a rádií). Staré mesto bolo po rokoch chátrania zrekonštruované, rozmáhajú sa služby a cestovný ruch.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Exonymá obcí [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]