Stredný hrb
Stredný hrb | |
vrch | |
Štáty | Slovensko, Poľsko |
---|---|
Regióny | Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo |
Okresy | Medzilaborce, Sanok |
Obce | Medzilaborce, Komańcza |
Pohorie | Laborecká vrchovina |
Povodia | Laborec, Oslawa |
Nadmorská výška | 822,1 m n. m. |
Súradnice | 49°18′44″S 21°58′58″V / 49,3121°S 21,9828°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po zelenej z Vydrane |
Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stredný hrb[1] (822,1 m n. m.[2][3]; poľ. Garb Średni) je vrch v Laboreckej vrchovine, krajinnom celku Nízkych Beskýd.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, nad Vydraňou, približne 6 km severovýchodne od Medzilaboriec.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v hraničnom hrebeni vrchoviny.[4] Západná, slovenská časť hrebeňa zasahuje na územie Prešovského kraja, okresu Medzilaborce a na katastrálne územie mesta Medzilaborce[1], východné svahy patria poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Sanok a gmine Komańcza. Najbližšími sídlami sú západne situovaný Kalinov, juhozápadne sa nachádza Vydraň, mestská časť Medzilaboriec a južne obec Palota, východne sa na poľskom území nachádzajú osady obce Komańcza.[6] Oblasť je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v slovenskej a Jaśliského parku v poľskej časti.[5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Stredný hrb leží na severnom okraji Laboreckej vrchoviny, v hraničnom hrebeni severozápadne od Laboreckého priesmyku.[5] Západne sa nachádza Weretyszów (741 m n. m.), Hudákov (562 m n. m.), Brúsy (689 m n. m.), Ráztoky (555 m n. m.) a Strop (612 m n. m.), južne Kýčera (540 m n. m.), Pohorky (661 m n. m.), Brincová (784 m n. m.) a Kľučkov (767 m n. m.), východne Terpiak (744 m n. m.), Wierch (737 m n. m.), Kiczera (717 m n. m.), Jasieniowa (735 m n. m.), Sokoliska (634 m n. m.) a severne Bania (702 m n. m.), Kiczera (705 m n. m.), Daňová (840 m n. m.), Paseky (844 m n. m.) a Baba (823 m n. m.).[2] Západné svahy odvodňuje Strednohrbský a južné Husársky potok do rieky Laborec, voda z východných a severných častí odteká potokom Dolźyczka do rieky Oslawy v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[5][6]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Laboreckej vrchoviny, ojedinele tiež Ondavskú vrchovinu, Busov, Čergov, Slanské, Vihorlatské a Bukovské vrchy, vzácne i Tatry.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po červeno značenej magistrále po hrebeni:
- od severozápadu z Kalinovského sedla cez Paseky a Daňovú
- od juhovýchodu z Laboreckého priesmyku cez Kľučkov
- po zeleno značenom chodníku z Vydrane[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Laborecká vrchovina. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 24.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online.