Tatra 813
| Tatra 813 | |
|---|---|
| |
| Výrobca | Tatra |
| Produkcia | 1967 - 1982 |
| Krajina pôvodu | ČSSR |
| Predchodca | Tatra 141 |
| Nasledovník | Tatra 815 |
| Typ karosérie | Nákladný automobil |
| Usporiadanie | Tradičná koncepcia |
| Motor(y) | 4-taktný vznetový vzduchom chladený V12 s objemom 17 640 cm3, výkonom 190 kW (260 k) a krútiacim momentom 990,5 Nm pri 1300 ot/min. |
| Prevodovka(y) | 5+1 stupňová manuálna |
| Dĺžka | 8 800 mm |
| Šírka | 2 500 mm |
| Výška | 2 780 mm |
Tatra 813 (1967 – 1982) je česko-slovenský špeciálny ťažký terénny nákladný automobil. Základným predstaviteľom tohto typového radu bola predovšetkým vojenská verzia 813 "KOLOS" 8x8, ktorá bola schopná ťahať prívesy až do celkovej hmotnosti 65 ton. Vyrábali sa aj civilné verzie 8x8, 6x6, prípadne 4 × 4. Prívesový ťahač Tatra 813 6x6 bol schopný na ceste utiahnuť príves s hmotnosťou 100 ton.
Podvozok a riadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Základ vozidiel tvoril opäť pre Tatru typický podvozok Tatra-concept s centrálnou nosnou rúrou. Na začiatku automobilu bola prvá riadená náprava, nasledoval medzikus s medzinápravovým a dvoma nápravovými diferenciálmi, podvozok pokračoval druhou prednou riadenou nápravou, ďalej bola predná spojovacia rúra s medzinápravovým diferenciálom – deličom a planétovým rýchlobehom, prídavná prevodovka (na nej nad rúrou bola namontovaná hlavná prevodovka), zadná spojovacia rúra, prvá zadná náprava, medzikus s medzinápravovým a dvoma nápravovými diferenciálmi a druhá zadná náprava.
Prakticky každý typ podvozku mal svoj druh odpruženia:
- TP 6x6 – vpredu listové pružiny a hydraulické teleskopické tlmiče, vzadu torzné tyče a hydraulické teleskopické tlmiče
- TP 4 × 4 – vpredu torzné tyče a hydraulické teleskopické tlmiče, vzadu pneumatické pérovanie
- KOLOS 8x8 – vpredu listové pružiny a hydraulické teleskopické tlmiče, vzadu listové pružiny
Jednotlivé nápravy boli tvorené rozvodovkou, polonápravami, hnacími hriadeľmi a tanierovými kolesami. Kvôli zníženiu namáhania celého pohonného traktu boli vozy vybavené kolesovými redukciami (okrem TP 4 × 4). Celý podvozok skrýval dohromady 7 čelných diferenciálov. Pri tomto typovom rade výrobca používal výhradne jednomontáž pneumatík na všetkých nápravách. Verzia 8x8 KOLOS mala trvalý pohon všetkých náprav, aj vďaka čomu bolo vozidlo schopné prekonať priekopu širokú až 1,5 m, mohlo zdolávať kolmé výškové prekážky do 60 cm a jazdiť s bočným náklonom 30°. V teréne neexistoval jediný premožiteľ tohto skvelého kolosu. Dokonca ani T815 nedosahuje v teréne také kvality ako T813. Každé vozidlo vyrobené pre armádu bolo vybavené centrálnym dofukovaním pneumatík. Dofukovať sa mohlo aj za jazdy. Dofukovanie ovládal vodič z kabíny otvorením ventilu pre každé koleso. Centrálne dofukovanie má svoj význam pri jazde v ťažkom teréne, kde sa často mení podložie, ale tiež v boji, kedy dôjde k prestreleniu pneumatiky. V tom prípade bolo možné pokračovať v jazde a nebolo potrebné meniť ihneď celé koleso. Riadenie, ktoré zabezpečovalo natáčanie obidvoch predných náprav, bolo vybavené kvapalinovým posilňovačom, rovnakým ako T138, ale s väčším účinkom na kolesá.
Pohonná jednotka[upraviť | upraviť zdroj]
Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]
- Označenie motora: T930 (odvodený od T928, ktorému pridali 4 valce)
- Konštrukcia motora: 4-taktný vznetový vidlicový 12 valec s uhlom zovretia 75°
- Chladenie: vzduchové spoločným ventilátorom pre oba rady valcov
- Ventilový rozvod: OHV s jedným vačkovým hriadeľom pre všetky valce
- Zdvihový objem: 17 640 cm³ (vŕtanie 120 mm, zdvih 130 mm)
- Kompresný pomer: 16,5:1
- Výkon: 190 kW (260 koní)
- Krútiaci moment: 990,5 Nm pri 1300 ot/min.
- Spotreba paliva: 44 litrov nafty na 100 km
Činnosť ventilátora bola ovládaná kvapalinovou spojkou, ktorá spolu s termostatom riadila otáčky ventilátora. Mazacia sústava motora mala suchú kľukovú skriňu. Chladič motorového oleja bol umiestnený pred ventilátorom na odklopnej časti masky automobilu. Aby bolo možné motor naštartovať aj pri veľmi nízkych teplotách, bol vybavený dvoma štartérmi a motor bolo možné pred štartom nahrievať aj nezávislým naftovým kúrením.
Spojka a prevodovka[upraviť | upraviť zdroj]
Spojka bola vo verzii 4 × 4 suchá dvojkotúčová trecia, na ostatné verzie sa montovala trojkotúčová. Bola vybavená posilňovačom, aby sa zmenšila sila potrebná k zošliapnutiu pedála. Motor s prevodovkou bol spojený kĺbovým hriadeľom idúcim zo spojky. Používali sa dva druhy prevodovky. Prvá bola päťstupňová (TP 6x6 a 8x8) a druhá desaťstupňová (TP 4 × 4, AD350, AD125, NT 4 × 4). Päťstupňová prevodovka mala 5 rýchlostných stupňov vpred a 1 stupeň pre jazdu vzad. Ovládanie bolo mechanické pákou umiestnenou pod prístrojovou doskou na pravej strane. Druhý až piaty prevodový stupeň bol istený tzv. blokovanou synchronizáciou. Desaťstupňová prevodovka bola zhodná s päťstupňovou, ale navyše bola vybavená dvojstupňový predradeným prevodom. Prídavné prevodovky existovali tiež 2 typy. Pre typ TP 6x6 a TP 8x8 sa montovala dvojstupňová s cestným a terénnym prevodom. Obidva stupne sa ovládali elektropneumaticky s predvoličom na radiacej páke. Druhý typ bol jednostupňový a montoval sa do všetkých ostatných verzií. Neutrál sa volil elektropneumaticky tlačidlom na prístrojovej doske. Verzie TP 6x6 a TP 8x8 boli navyše vybavené rýchlobehom, čo je ojedinelá výnimka v konštrukcii nákladných automobilov. Prvý stupeň bol priamy záber (pri ťahaní ťažkých prívesov), druhý plnil funkciu rýchlobehu (maximálna rýchlosť sólo vozidla). Stupne sa radili mechanicky pomocou páky pod sedadlom vodiča, radenie za jazdy sa nepredpokladalo. Kombináciou týchto prevodových stupňov mal vodič k dispozícii až 20 prevodov pre jazdu vpred a 4 pre jazdu vzad, ktoré volil v závislosti na terénnych podmienkach.
Brzdy[upraviť | upraviť zdroj]
Prevádzkové brzdy boli bubnové, vzduchotlakové, umiestnené v kolesách. Brzdový systém bol tvorený tromi nezávislými okruhmi:
- brzdy obidvoch predných náprav
- brzdy obidvoch zadných náprav
- brzdy prívesu
Parkovacia brzda bola bubnová umiestnená na prídavnej prevodovke. Vozidlo bolo vybavené aj odľahčovacou motorovou brzdou.
Kabína[upraviť | upraviť zdroj]
Kabína bola u všetkých modifikácií výhradne trambusového typu. Buď krátka, alebo dlhá dvojkabína. Do dvojkabíny sa bez problémov vošlo sedem osôb vrátane vodiča. Medzi prednými sedadlami bol umiestnený motor, ktorý bol tepelne a hlukovo izolovaný. Kabína bola vybavená nezávislým naftovým kúrením. V streche boli jeden alebo dva kruhové otvory.
Typy prevedení[upraviť | upraviť zdroj]
Civilné[upraviť | upraviť zdroj]
- 4×4 – ťahač návesov, ťahač prívesov, autožeriav
- 6×6 – ťahač prívesov, sklápač (prototypy)
- 8×8 – ťahač prívesov, sklápač, ťažkotonážny autožeriav, požiarne nadstavby
Vojenské[upraviť | upraviť zdroj]
- 8x8 – ťahače prívesov, vozidlá s mostovými konštrukciami, pontónové vozidlá, GRAD, vozidlá so špeciálnymi bojovými nadstavbami
Aj T813 sa exportovali, napr. do bývalej NDR, Rumunska, Grécka a Indie. Celkovo sa vyrobilo 11 751 kusov. T813 sa zapísala do povedomia vodičov ako vozidlo, ktoré odtiahlo aj nemožné náklady po ceste, aj mimo nej.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra 813
