Tripoliské grófstvo
| Tripoliské grófstvo Comitatus Tripolitanus
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
Vznik
|
v rámci prvej križiackej výpravy
| ||||||||
Zánik
|
pád Tripolisu do rúk Mamlúkov
| ||||||||
| |||||||||
Tripoliské grófstvo alebo (grófstvo) Tripolis bol najmladší križiacky štát prvej križiackej výpravy[1] na území Levantu (dnešného Libanonu a Sýrie) existujúci v rokoch 1102 až 1289. Prímorský štát bol dedičnou monarchiou, hlavným centrom vznikajúceho štátu bola Tortosa (dnešný Tartús), po dobytí Tripolisu v roku 1109 vznikla centrálna správa v ňom. De iure bol prvým grófom Bernard z Toulouse, syn križiackeho veliteľa Raimonda IV. z Toulouse. Grófstvo zaniklo 27. apríla v roku 1289 po páde Tripolisu
Historický vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]18. novembra 1095 zvolal pápež Urban II. koncil do francúzskeho Clermontu, kde entuziastickým prejavom zvolal prvú križiacku výpravu.[2] Výzva vyvolala obrovskú odozvu ako medzi šľachticmi, tak i medzi pospolitým ľudom. Kým tzv. ľudovej výprave sa uspieť nepodarilo, armáda šľachticov postupne v rokoch 1096 až 1097 prešli územím Byzantskej ríše až Sýrie. V roku 1098 Balduin z Boulogne získal Edessu a vytvoril prvý križiacky štát Edesské grófstvo.[3] 20. októbra 1097 obľahli križiaci sýrsku Antiochiu, po ktorej dobytí sa Norman Bohemund z Tarentu stal antiochijským kniežaťom.[3][4] Zvyšní križiaci pokračovali ďalej na juh, kde vznikli ďalšie dva križiacke štáty v roku 1099 Jeruzalemské kráľovstvo a nakoniec aj Tripoliské grófstvo.
Formovanie Tripoliského grófstva sa začalo v roku 1102. Po tom, čo Raimond IV. z Toulouse neuspel v mocenskom boji s Bohemundom z Tarentu a nestal sa antiochijským kniežaťom, začal bojovať s tripoliským emirom Banu Ammarom, ktorý bol spojencom Fátimovského Egypta. Prvým centrom novovznikajúceho panstva sa stalo mesto Tortosa.[1] V roku 1105 Raimond zomrel a jeho dedičom sa stal neplnoletý syn Alfonz, za ktorého ako regent vládol jeho bratranec Viliam Jordan. Viliamovi sa 12. júla 1109 po dlhoročnom obliehaní podarilo dobyť Tripolis, avšak vládnuť v ňom už nemohol. Medzitým do Levantu totiž pricestoval Raimondov nemanželský syn Bernard, ktorý dovtedy ako regent vládol v Toulouse. Jeruzalemský kráľ Balduin, ktorému Tripolis podliehal rozhodol, že Tripolis pripadne Bernardovi a Viliam bude jeho vazalom. Alfonz žil Francúzsku a do Levantu sa vrátil počas druhej križiackej výpravy, keď bol pravdepodobne popravený.[5] Po jeho smrti sa Bernard stal vládcom celého územia Tripoliského grófstva.[6]
Tripoliská politika a dejiny boli úzko previazané s dejinami Jeruzalemského kráľovstva, ktorého vazalom križiacky štát bol. Narozdiel od Antiochijského kniežatstva mal Tripolis pomerne priateľské vzťahy s Byzanciou,[1] sám cisár Alexios I. rozkázal cyperskému stratégovi aby Raimondovi pomohol pri výstavbe pevnosti.[7] Samotné grófstvo Tripolis sa ďalej členilo. Asi polovica krajiny sa skladala z menších panstiev. Od roku 1142 na jeho území pôsobil aj Rád johanitov, ktorý nezávisle spravoval hrad Krak des Chevaliers.
.jpg)
Gróf Raimond III. sa vďaka príbuzenským vzťahom s jeruzalemským kráľom Balduinom stal aj galilejským kniežaľom a dvakrát bol jeruzalemským regentom (1174 – 1177 za Balduina IV. a 1185 – 1186 za Balduina V. Následne bol Raimund z Jeruzalema vypudený frakciou túžiacou po nových bojoch s moslimami.[8] Hoci sa Raimond snažil vyjednať mier s ajjúbovským sultánom Saladinom, paradoxne to bolo prepadnutie jeho panstva v Tiberias, ktoré spôsobilo príchod európskych posíl do Levantu. Križiaci sa následne aj napriek Raimondovým varovaniam so Saladinom stretli a utŕžili zásadnú porážku pri Hattíne 4. júla 1187.[8]
Vlády v Tripolise sa po smrti Raimonda III. stal druhý syn antiochijského kniežaťa Bohemunda III. - Bohemund IV. Po smrti Bohemunda III. Antiochijského v roku 1201 vytvoril Tripolis s Antiochiou personálnu úniu, ktorá s výnimkou rokov 1216 – 1219 trvala až do pádu Antiochie v roku 1268.
V roku 1287 zomrel Bohemund VII. a panovníčkou v Tripolise sa stala jeho sestra Lucia. Tá sa musela potýkať s tripoliskými mešťanmi a príslušníkmi stredomorských obchodných republík (najmä Janovčanmi a Benátčanmi), ktorí v meste získali veľký vplyv. Spor s Janovčanmi sa síce podarilo urovnať, avšak tým grófka naopak pobúrila Benátčanov. Protivníkom Tripoliského grófstva v tomto období bol najmä Mamlúcky sultanát, ktorý sa mesto pokúsil obsadiť už krátko po tom, čo padla Antiochia (v roku 1271). Tripoliský starosta benátskeho pôvodu, Bartolomeo Embriaco, preto následne požiadal o pomoc mamluckého sultána Kalávúna, ktorý mesto v roku 1289 obľahol a dobyl, čím grófstvo de facto zaniklo. Posledný z križiackych štátov - Jeruzalemské kráľovstvo Tripoliské grófstvo prežilo iba o dva roky (1291).
Zoznam tripoliských vládcov
[upraviť | upraviť zdroj]
Vládcovia vznikajúceho štátu (vládli z Tortosy)
- Raimond IV. z Toulouse, (1102 – 1105)
- Alfonz Jordan, (1105 – 1109)ň
- Viliam Jordan z Cerdagne, regent, (1105 – 1109)
Zoznam tripoliských grófov (vládli z Tripolisu)
- Bernard z Toulouse, (1109 – 1112)
- Pons z Tripolisu, (1112 – 1137)
- Raimond II. z Tripolisu, (1137 – 1152)
- Raimond III. z Tripolisu, (1152 – 1187)
- Raimond IV. z Tripolisu, (1187 – 1189), syn Bohemunda III. z Antiochie.
- Bohemund IV. z Antiochie, (1189 – 1233, tiež antiochijské knieža v 1201 – 1216 a 1219 – 1233)
- Bohemund V. z Antiochie, (1233 – 1251, tiež antiochijské knieža)
- Bohemund VI. z Antiochie, (1251 – 1275, tiež antiochijské knieža v 1251 – 1268)
- Bohemund VII. z Tripolisu, (1275 – 1287)
- Lucia z Tripolisu, (1287 – 1289)
Titulárni tripoliskí grófi (v exile)
- Lucia z Tripolisu, (1289 – 1299), od pádu mesta až do svojej smrti
- Filip z Toucy, (1299 – 1300)
- titul prešiel na kráľa Cypru a Jeruzalema
- Peter I. Cyperský, (1345 – 1359)
- Peter II. Cyperský, (1359 – 1369)
- Jacques de Lusignan, (? – 1396)
- Ján z Lusignanu, (1396 – 1430)
- Peter z Lusignanu, (1430 – 1451), regent Cyperského kráľovstva
- Juan Tafures, (1469 – 1473)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c HROCHOVÁ, Věra. Křížové výpravy ve světle soudobých kronik. 1. vyd. Praha : SPN - Státní pedagogické nakladatelství, 1982. 288 s. (Knižnice všeobecného vzdělání. Horizont.) S. 74.
- ↑ NORWICH, John Julius. Byzantium The Decline and Fall. London : The Folio Society, 2003. 537 s. S. 3-66.
- ↑ a b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, a kol. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 253.
- ↑ NORWICH, John Julius. Byzantium The Decline and Fall. London : The Folio Society, 2003. 537 s. S. 3-66.
- ↑ Barber, M., The Crusader States. Yale University Press, 2012. 256 s. ISBN 978-0-300-18931-5.
- ↑ Asbridge, T. S. The Creation of the Principality of Antioch, 1098–1130. Boydell & Brewer, 2000. Ltd. 208 s. ISBN 978-0-85115-661-3. (anglický jazyk) S.119
- ↑ HARRIS, Jonathan. Byzantium and The Crusades. 2. vyd. London, New York : Bloomsbury Academic, 2014. 288 s. ISBN 978-1-7809-3736-6. S. 79.
- ↑ a b Hrochová, str. 128 – 130
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grafschaft Tripolis na nemeckej Wikipédii.O preklad ide v poslednej časti dejín.