Uznesenie vlády Slovenskej republiky
Uznesenie vlády Slovenskej republiky[pozn 1] (skrátene: uznesenie vlády SR; nepresne: uznesenie vlády, vládne uznesenie) je na Slovensku typ organizačného aktu[1] (resp. právneho aktu v širšom zmysle [2]). Slúži ako forma rozhodovania vlády SR.[3] Nie je to všeobecne záväzný právny predpis [4].
Základné ustanovenia o uznesení vlády SR
[upraviť | upraviť zdroj]Ústava Slovenskej republiky v Čl.118 stanovuje toto: „Vláda je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády“.[5]
Podľa zákona č. 575/2001 Z. z. vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády Slovenskej republiky, pritom uznesenie vlády Slovenskej republiky nepodlieha preskúmaniu súdom. Plnenie úloh z uznesení vlády Slovenskej republiky kontroluje Úrad vlády Slovenskej republiky.[3]
Podľa zákona č. 400/2015 Z. z. uznesenie vlády SR, ak sa uverejňuje v Zbierke zákonov SR, nadobúda záväznosť dňom jeho vyhlásenia v Zbierka zákonov SR. Týmto dňom začínajú plynúť aj lehoty, ktoré sú v ňom ustanovené.[6]
Uznesenie vlády SR ako príloha návrhu zákona predkladaného na pripomienkové konanie
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa čl. 17 Legislatívnych pravidiel vlády treba k návrhu zákona predkladaného na pripomienkové konanie priložiť aj návrh uznesenia vlády SR týkajúci sa predkladaného zákona.[7][8] Napríklad dokumentácia k návrhu zákona o dani z poistenie obsahovala ako jednu z príloh takéto uznesenie vlády SR s nasledujúcim znením: Vláda schvaľuje návrh zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov [a] poveruje [jednak] predsedu vlády predložiť vládny návrh zákona predsedovi Národnej rady SR na ďalšie ústavné prerokovanie, [a jednak] podpredsedu vlády a ministra financií uviesť a odôvodniť vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Vykonajú: predseda vlády, podpredseda vlády a minister financií. Na vedomie: predseda Národnej rady SR.[9]
(Ne)záväznosť
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Čl. 13 Ústavy SR platí: Povinnosti možno ukladať:
- a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
- b) medzinárodnou zmluvou [...] ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
- c) nariadením vlády.
Uznesenie vlády SR sa tu teda nespomína. (Čisto podľa textu tohto článku by uznesenie vlády SR síce prípadne mohlo spadať pod výraz "na základe zákona", čo je však vylúčené na základe nižšie uvedených skutočností).
Text zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky explicitne uvádza zoznam predpisov, ktoré sú všeobecne záväzné (podrobnosti pozri v článku všeobecne záväzný právny predpis). Uznesenie vlády SR v tomto zozname uvedené nie je (čiže nie je všeobecne záväzné) a naopak je explicitne uvedené ako jeden z "iných právnych aktov", ktoré za určitých okolností môžu byť publikované (aj) v Zbierke zákonov SR. [10]
Podľa uznesenia Ústavného súdu SR platí: Uznesenie vlády je vo všeobecnosti len interným aktom riadenia, adresovaným členom vlády (a ostatným ústredným orgánom štátnej správy), prípadne im podriadeným orgánom štátnej správy. [11][12] Podobne už staršie Ústavný súd SR rozhodol, že Uznesenie vlády sa neuverejňuje podľa zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, preto nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu. Uznesenie vlády je interným normatívnym pokynom, ktorým nemožno rozširovať právomoc štátneho orgánu nad rámec kompetencií určených ústavou. [13]
Aj podľa teórie práva uznesenie vlády SR nie je všeobecne záväzné, je to len interný normatívny akt (iné názvy: interná normatívna inštrukcia, interný normatívny pokyn, organizačný akt a pod.), čiže je záväzný len pre (určitých) adresátov vo vnútri štátnej správy, nie však mimo nej; uznesenie vlády SR teda nemôže byť záväzné napríklad pre bežného občana.[14][1]
Núdzový stav
[upraviť | upraviť zdroj]Počas núdzového stavu môže vláda (v primeranom rozsahu) obmedziť niektoré základné práva a slobody, pričom Ústava SR nešpecifikuje, akou formou (nariadenia alebo uznesenia vlády).[15] Podľa právnika Lukáša Skurku "uznesenia vlády vydávané počas núdzového stavu nemajú povahu právneho predpisu, ako by to bolo napríklad pri nariadeniach vlády (podzákonný právny predpis), ale ide o iné akty zverejňované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Tieto iné akty sú svojou povahou rozhodnutiami vlády vydávanými na základe článku 5 ods. 4 v spojení s článkom 5 ods. 3 písm. g) a h) Ústavného zákona o bezpečnosti štátu, čo predpokladá aj Ústava. Teda slovenský právny poriadok umožňuje, aby vláda svojimi rozhodnutiami v čase núdzového stavu priamo obmedzila základné práv a slobody v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas."[16] To potvrdzuje aj nález Ústavného súdu zo dňa 14.10.2020 sp. zn. Pl. ÚS 22/2020: "na základe núdzového stavu možno fakultatívne uznesením vlády priamo obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti (bod 62)."[17]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Samotné texty uznesení nesú v hlavičke označenie „Uznesenie vlády Slovenskej republiky“ (porov. napr. tu https://www.bojprotikorupcii.gov.sk/uznesenia-vlady/). Ten istý názov používa napr. zákon 575/2001 Z. z. (síce sa tam píše „uznesenie vlády“, lenže slovo vláda je v tomto zákone explicitne uvedené ako legislatívna skratka výrazu „vláda Slovenskej republiky“). Podobne ako v spomínanom zákone je tomu v Ústave SR, kde síce skutočnosť, že slovo vláda je legislatívna skratka výrazu „vláda Slovenskej republiky“ nie je explicitne uvedená, ale je zrejmá napr. z textov čl. 108 a 109.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b PRUSÁK, Jozef. Teória práva. 2. vyd., dotl. vyd. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2001. 308 s. ISBN 80-7160-146-2. S. 195.
- ↑ Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2015-11-18, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.
- ↑ a b Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2001-12-12, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Zdroje pozri nižšie.
- ↑ Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1992-09-01, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.
- ↑ § 19 zákona č. 400/2015 Z. z.
- ↑ Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky : (úplné znenie platné od 29. mája 2019) [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Oznámenie Úradu vlády Slovenskej republiky č. 372/2000 Z. z. [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.
- ↑ https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2018-9
- ↑ §§ 1, 12 a 13 zákona č. 400/2015 Z. z.
- ↑ Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 514/2012-23
- ↑ BALOG, Boris. Umenie tvoriť zákony : schvaľovanie zákonov v Slovenskej republike. Prvé. vyd. Bratislava : Wolters Kluwer, 2019. 175 s. ISBN 978-80-8168-931-4. S. 23.
- ↑ Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 30/97 [1]
- ↑ Teória a prax legislatívy. [s.l.] : EUROKÓDEX. 441 s. ISBN 978-80-89447-65-7. S. 142.
- ↑ HENČEKOVÁ, Slavomíra. Analýza právnej povahy uznesení vlády v súvislosti s núdzovým stavom [online]. Denník N, 2020-12-27, [cit. 2021-03-31]. Dostupné online.
- ↑ Sú uznesenia vlády obmedzujúce základné práva a slobody počas núdzového stavu nulitné? - Právne listy [online]. www.pravnelisty.sk, [cit. 2021-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Nález ÚS zo dňa 14.10.2020 sp. zn. Pl. ÚS 22/2020