Veronika dlholistá
| Veronika dlholistá | |
 Veronika dlholistá – stonka, listy a kvetný strapec. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Veronica longifolia L.[2][3], 1753 [2][3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Veronika dlholistá[4] alebo veronikovec dlholistý (lat. Veronica longifolia alebo Pseudolysimachion longifolium[5]) je druh trvácej byliny z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po východnú Áziu.[5]
Informácia o začlenení bývalého rodu veronikovec (Pseudolysimachion) do širšieho rodu Veronica je v článku veronika (rod).
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika dlholistá je trváca bylina s holým podzemkom a vodorovnými podzemnými poplazmi. Byľ je vzpriamená alebo krátko vystúpavá, oblá, jednoduchá, zriedka hore rozkonárená, vysoká do 150 cm. V dolnej časti je holá, v strednej a v súkvetí chlpatá.[4][6][7]
Listy sú protistojné alebo v 3 až 4 početných praslenoch, spodné sú zreteľne stopkaté. Čepele sú kopijovité, na báze široko klinovité alebo srdcovité, ostro pílkovité, dlho končisté a roztratene chlpaté.[4][6][7]
Kvety sú na rozkonárených stonkách usporiadané v 3 až 9 hustých a štíhlych kvetných strapcoch, dlhých do 15 cm. Štvorpočetná krátko rúrkovitá koruna s priemerom do 7 mm je svetlo modrofialová, rúrka je v ústi brvitá a kvetné lupienky sú široko vajcovité. Čnelka je dlhá do 10 mm a dve modrofialové tyčinky korunu prevyšujú. Štyri kališné diely sú nerovnako dlhé (horné sú dlhšie), kopijovité a na okraji chlpaté. Listene sú čiarkovito kopijovité, chlpaté a dlhšie ako kvetné stopky.[4][6][7]
Holé, obrátene srdcovité tobolky sú zboku mierne sploštené, široko vajcovité až guľaté, na vrchole s plytkým výkrojom. Sú o málo dlhšie ako kalich. Semená s veľkosťou do 1 mm sú svetlohnedé.[4][6][7]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika dlholistá je prirodzená takmer v celej Európe, s výnimkou Veľkej Británie, Španielska a Fínska, kde bola zavlečená. Južná hranica jej pôvodného areálu sa rozprestiera od Talianska, cez Turecko, severný Kaukaz, Kazachstan, Kirgizsko, Mongolsko, severné oblasti Číny po Kóreu. Introdukovaná je aj v Severnej Amerike.[5] Na Slovensku je najčastejšia na Záhorskej a Východoslovenskej nížine, menej na Podunajskej nížine a ojedinele v Slovenskom krase a Košickej kotline.[4]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika dlholistá rastie na vlhkých zaplavovaných a na živiny bohatých stanovištiach, predovšetkým v teplejších nížinných oblastiach. Vyskytuje sa najmä na aluviálnych lúkach, vo vlhkých krovinách a na okrajoch lužných lesov, na ílovitých, striedavo zaplavovaných alebo podmáčaných pôdach. Na Slovensku najvyššie zaznamenaný výskyt bol vo výške 720 m n. m. Kvitne v júni až auguste. Variabilita v jej výške a rozkonárení značne závisí od ekologických pomerov na stanovišti.[4][6][7]
Poddruhy
[upraviť | upraviť zdroj]Webové stránky POWO rozlišujú v rámci druhu tieto poddruhové taxóny:[5]
- poddruh veronika dlholistá pravá/veronikovec dlholistý pravý (Veronica longifolia subsp. longifolia) – Eurázia [vrátane veronikovca pobrežného - Pseudolysimachion maritimum]
- poddruh Veronica longifolia subsp. pseudolongifolia – Krasnojarský kraj
- varieta Veronica longifolia var. taigischensis – Krasnojarský kraj
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ FERÁKOVÁ, Viera; MAGLOCKÝ, Štefan; MARHOLD, Karol. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, december (2001), [cit. 2024-01-12]. S. 68. Dostupné online.
- ↑ a b Sp. pl. 1:10. 1753
- ↑ a b Veronica longifolia L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 266-272.
- ↑ a b c d Veronica longifolia [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 973.
- ↑ a b c d e Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. 298.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika dlholistá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika dlholistá
