Preskočiť na obsah

Veronika dúškolistá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slovenský názov veronika dúškolistá sa niekedy (dokonca aj v knihe Slovenského botanické názvoslovie 1986) omylom zamieňa s názvom veronika dúšovkolistá, pozri veronika dúšovkolistá.
Veronika dúškolistá

Veronika dúškolistá – stonka s kvetmi.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Veronica serpyllifolia
L.[2][3], 1753[2][3]
Synonymá
Zoznam
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veronika dúškolistá[4] (lat. Veronica serpyllifolia)[3] je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina . Jej prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti Eurázie, Severnú a Južnú Ameriku, Austráliu a izolované oblasti v Afrike.[4]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika dúškolistá je trváca bylina s vystúpavými a koncom vzpriamenými stonkami, vysoká 5 až 20 (30) cm. Byľ je jednoduchá alebo občas už od bázy rozkonárená, krátko chlpatá, hore žliazkatá.[4][5]

Protistojné listy sú na báze krátko stopkaté, vyššie sediace, podlhovasto elipsovité až vajcovité. Čepele sú plytko pílkovité až celistvookrajové, na vrchole tupo končisté, prevažne celkom holé.[4][5]

Kvety sú štvorpočetné, koruna s priemerom 5 až 10 mm je belavá, modro žilkovaná. Stopky kvetov sú rovnako dlhé ako kalich alebo ho prevyšujú. Tyčinky sú dve a jedna čnelka, dlhá 2 až 3 mm. Kvety sú usporiadané v riedkych vrcholových strapcoch v pazuchách listeňov, ktoré sú dlhšie ako kvetné stopky. Štyri kališné zuby sú vajcovité, na vrchole tupé, holé alebo roztrúsene žliazkaté.[4][5]

Tobolky sú kratšie ako kalich, hlboko vykrojené a na obvode brvité. Čnelka zreteľne prevyšuje výkrojok na vrchole tobolky. Semená sú elipsovité a svetložlté.[4][5]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika dúškolistá je rozšírená takmer kozmopolitne. Severná hranica areálu vedie cez severnú Škandináviu, Island, Severnú Ameriku až na Aljašku a ďalej cez arktickú oblasť Sibíri a Ruska. Južná hranica prechádza cez Himaláje, Sýriu, Balkánsky polostrov, Sicíliu, pohorie Atlas v severnej Afrike a ďalej cez Andy v Južnej Amerike až po Ohňovú zem. Vyskytuje sa aj v Austrálii a južnej Afrike.[4]

Ekológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika dúškolistá obsadzuje vhodné stanovištia od nižného až po horský stupeň. Vyskytuje sa na živiny bohatých hlinitých alebo ílovitých pôdach, predovšetkým na lúkach, brehoch potokov a riek, okrajoch polí a svetlých lesov. Kvitne od mája do augusta a je hojná na celom území. Na Slovensku bol najvyššie zaznamenaný výskyt vo výške 1 600 m n. m., vo Vysokých Tatrách, v Mlynickej doline.[4][5]

Vnútrodruhové taxóny

[upraviť | upraviť zdroj]

Webové stránky POWO rozlišujú v rámci druhu (od roku 2022) tieto variety:[3]

Viaceré publikácie 20. a 21. storočia, napr. Flóra Slovenska z roku 1997 a Červenka 1986, delia druh (na prvej úrovni delenia) nie na variety, ale na poddruhy, a to tieto:[4][6]

Niektoré texty od roku 1975 od poddruhu V. serpyllifolia subsp. serpyllifolia odčleňujú samostatný (t. j. tretí) poddruh Veronica serpyllifolia subsp. trichocaulis, ktorý sa vyskytuje len v Bulharsku.[7][8]

Niektoré texty do druhu Veronica serpyllifolia zaraďujú ako vnútrodruhový taxón (napr. poddruh) aj to, čo iní autori klasifikujú ako druh Veronica repens Clarion ex DC. 1805 - podrobnosti pozri nižšie.

Repens

[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci rodu Veronica existujú tri taxóny, ktorých meno sa končí na repens:

1. Jeden je ten, ktorý je uvedený vyššie ako Veronica serpyllifolia var. repens Klett & Richt. 1830. Kedysi, t. j. v 18. storočí a na začiatku 19. storočia sa volal Veronica minima repens, potom v texte z roku 1830 dostal meno Veronica serpyllifolia γ repens Klett & Richt. 1830, čo v modernej notácii vlastne znamená "tretia varieta v rámci druhu Veronica serpyllifolia", t. j. Veronica serpyllifolia var. repens. V uvedenom texte z roku 1830, ktorý sa zaoberá len okolím nemeckého mesta Lipsko, je táto varieta charakterizovaná ako varieta typicky sa vyskytujúca na poliach po žatve (t. j. nie napríklad v lesoch) a vyznačujúca sa tým, že rastie viac pri zemi (t. j. je výrazne poliehavá) než iné variety, a tým, že jej kvety sú súvislejšie modrasté (t. j. nemajú napr. len modré pásiky).[9] V inom texte zo začiatku 19. storočia je tento taxón považovaný za súčasť taxónu dnes označovaného ako Veronica serpyllifolia subsp. [alebo var.] serpyllifolia[10], zatiaľ čo v texte z 20. storočia je považovaný za súčasť taxónu dnes označovaného ako Veronica serpyllifolia subsp. [alebo var.] humifusa[11]. Stránky POWO tento taxón uvádzajú od roku 2022[12], a to v tvare Veronica sepyllifolia var. repens, pričom ako zdroj tohto taxónu výslovne uvádzajú len osobné vyjadrenie nejakého odborníka z roku 2018[13]. V iných dnešných textoch sa tento taxón vyskytuje len ojedinele[14].

2. Druhý je taxón pôvodne opísaný v roku 1805 ako druh Veronica repens Clarion ex DC. 1805. Vyskytuje sa primárne na Korzike a v Maroku. Dnes sa obyčajne naďalej uvádza ako samostatný druh, ale niekedy sa uvádza ako súčasť druhu Veronica serpyllifolia (takže ľahko môže dôjsť k jeho zámene s taxónom repens z bodu 1), a to buď ako poddruh Veronica serpyllifolia subsp. repens alebo ako varieta Veronica serpyllifolia var. repens.[15][16][17]

3. Tretí, dnes už nepodstatný, taxón je druh Veronica repens Gilib. 1782, ktorý je synonymom druhu Veronica officinalis - veronika lekárska.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Odkvitnutá stonka s tobolkami.
    Odkvitnutá stonka s tobolkami.
  • Protistojné listy.
    Protistojné listy.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Maiz-Tome, L. 2016. Veronica serpyllifolia. The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T19620739A19621366. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2016-1.RLTS.T19620739A19621366.en. Accessed on 10 January 2024.
  2. ↑ a b Sp. Pl.: 12 (1753)
  3. ↑ a b c d Veronica serpyllifolia L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d e f g h i Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. ISBN 80-224-0481-0. S. 248-253.
  5. ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 964-965.
  6. ↑ ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 470
  7. ↑ The Euro+Med Plantbase Project [online]. ww2.bgbm.org, [cit. 2024-10-27]. Dostupné online.
  8. ↑ Veronica serpyllifolia subsp. trichocaulis Peev [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-10-27]. Dostupné online.
  9. ↑ KLETT, Gustaf Theodor; RICHTER, Hermann Eberhard Friedrich. Flora der phanerogamischen Gewächse der Umgegend von Leipzig. [s.l.] : Hofmeister, 1830. 816 s. Dostupné online. S. 12.
  10. ↑ Withering, W. A systematic arrangement of British plants - with an easy introduction to the study of botany. vol. 2 1801. S. 13, 14 [1]
  11. ↑ SOÓ, Rezső. A magyar flóra és vegetáció rendszertani-növényföldrajzi kézikönyve. [s.l.] : Akadémiai Kiadó, 1968. 570 s. Dostupné online.
  12. ↑ [2],
  13. ↑ [3]
  14. ↑ Putnam Park Wildflowers [online]. chem.uwec.edu, [cit. 2024-10-27]. Dostupné online.
  15. ↑ MARTÍNEZ-ORTEGA, M. M., RICO, E. (2001). Taxonomy of Veronica subsect. Serpyllifoliae (Scrophulariaceae). Botanical Journal of the Linnean Society, 135(2), 179–194.
  16. ↑ Veronica repens Clarion ex DC. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-10-27]. Dostupné online.
  17. ↑ Botanische Jahrbücher für Systematik, Pflanzengeschichte und Pflanzengeographie. [s.l.] : Schweizerbart, 1909. 656 s. Dostupné online. S. 427.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veronika_dúškolistá&oldid=7943112“