Veronika potočná
| Veronika potočná | |
 Veronika potočná – stonka s listami a vystúpavými strapcami kvetov. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Veronica beccabunga L.[2][3], 1753[2][3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Veronika potočná[4] (lat. Veronica beccabunga)[5] je trváca vodomilná bylina z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy a severnej Afriky, cez Blízky východ po Kaukaz, Sibír a strednú a východnú Áziu.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Veronika potočná je trváca bylina s holou poliehavou alebo vystúpavou stonkou, dlhou 20 až 60 cm, ktorá sa dobre zakoreňuje v uzloch.[6][7]
Listy sú protistojné, všetky krátko stopkaté, široko elipsovité, na báze krátko klinovité až okrúhle. Na okraji sú plytko pílkovité (najmä v hornej polovici čepele) až celistvookrajové. Sú dužinaté, na líci tmavozelené a lesklé.[4][6][7]
Štvorpočetné kvety sú v krátkych 10 až 25 kvetých protistojných strapcoch, ktoré vyrastajúce v pazuchách listov. Listene sú kopijovité až čiarkovité, stopky kvetov dlhé 3 – 7 mm. Koruna je tanierovitá, s priemerom 5 – 7 mm, sýtomodrá, zriedka ružová alebo biela a tmavšie žilkovaná. Kalich je štvordielny a kališné zuby kopijovité. Tyčinky sú dve s fialovými peľnicami. Čnelka je dlhá do 2 mm a blizna je dvojlaločná. Tobolky sú zboku slabo stlačené, srdcovité až takmer guľovité, v čase zrelosti neprevyšujú kalich, na vrchole sú plytko vykrojené. Otvárajú sa pri zvýšenej vlhkosti, takže semená sa môžu šíriť vodou. Semená sú široko elipsovité až guľaté, žltkasté a lesklé.[4][8][6][7]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodným areálom veroniky potočnej je Európa, Blízky východ, Kaukaz, Sibír, stredná a východná Ázia a severná Afrika. Zavlečená je v Severnej Amerike, Čile, Južnej Afrike a na Sachaline. Na Slovensku sa vyskytuje takmer na celom území.[4][5][9]
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Veronika potočná patrí do skupiny vodných alebo močiarnych veroník, s vysokým stupňom polymorfizmu. Rastie často masovo na okrajoch pomaly tečúcich vôd, pri prameniskách a zaplavovaných územiach ako pionierska rastlina. Obľubuje podmáčané, na minerály bohaté, humózne, štrkovité, piesočnaté alebo hlinité pôdy. Obsadzuje stanovištia od rovinného až do horského stupňa, na Slovensku s najvyššie zaznamenaným výskytom vo výške 1 650 m n. m.[4][8][7][10]
Veronika potočná je hmyzoopelivý druh, ktorý sa rozmnožuje semenami ale aj vegetatívne – zakoreňovaním v uzloch stonky a úlomkami uvoľnenými počas obdobia vysokého prietoku vody. Kvitne v máji až auguste.[4][9]
Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]
V ľudovom liečiteľstve bola veronika potočná známa už v stredoveku. Predmetom zberu je kvitnúca vňať, ktorá obsahuje okrem trieslovín, horké glykozidy, silicu, organické kyseliny a saponíny. Jej využitie je podobné ako pri veronike lekárskej. Čerstvá šťava z rastliny sa aplikuje na podporu činnosti obličiek a ako pomocný liek pri kožných a pečeňových chorobách. Pre vysoký obsah vitamínu C sa z dužinatých listov dajú pripraviť vitamínové šaláty.[4][7]
Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]
V rámci druhu sú akceptované tieto poddruhy:[5]
- Veronica beccabunga subsp. abscondita – s výskytom od Turecka po Libanon a severozápadný Irán[11]
- veronika potočná pravá (Veronica beccabunga subsp. beccabunga) – mierne oblasti Eurázie a severná Afrika[12]
- Veronica beccabunga subsp. muscosa – s výskytom od severovýchodného Iránu cez Himaláje po Čínu[13]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ IUCN Red list 2019.09. Prístup 21. december 2023
- ↑ a b Sp. Pl. 1: 12. 1753
- ↑ a b Veronica beccabunga L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 147-150.
- ↑ a b c Veronica beccabunga L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. 300.
- ↑ a b c d e Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. S. 72.
- ↑ a b Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 966-967.
- ↑ a b Donald H. Les, R.L. Stuckey. The introduction and spread of Veronica beccabunga (Scrophulariaceae) in eastern North America [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, January 1985, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Faten Y. Ellmouni, Mohamed Anwar Karam, Refaat M Ali, Dirk Albach. Systematic treatment of Veronica L. Section Beccabunga (Hill) Dumort (Plantaginaceae) [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, December 2018, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica beccabunga subsp. abscondita [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica beccabunga subsp. beccabunga [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica beccabunga subsp. muscosa [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-14]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika potočná
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika potočná
