Vihorlatský prales

Svetové dedičstvo UNESCO

Primeval Beech Forests of the Carpathians*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Vihorlatský prales
Štát	Slovensko / Ukrajina
Typ	prírodné pamiatky
Kritériá	ix
Identifikačné č.	[UNESCO 1133]
Región**	Lokality Svetového dedičstva v Európe
História zápisu
Zápis	2007  (31. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Vihorlatský prales skrátene aj Vihorlat je územie vo Vihorlatských vrchoch, ktoré bolo vyhlásené lokalitou Svetového dedičstva UNESCO. Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s 240 ročnými exemplármi.

Vyhlásené bolo spolu s troma ďalšími slovenskými a šiestimi ukrajinskými pralesmi pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians).

Poloha

Územie sa rozprestiera na hlavnom hrebeni Vihorlatských vrchoch v rozmedzí od 630 do 1 076 m n. m. Začína na vrchu Vihorlat (1 076 m n. m.), (kde zahŕňa do svojho územia NPR Vihorlat) a pokračuje po hrebeni smerom k vrchu Motrogon (1 018 m n. m.) a Sninský Kameň (1 006 m n. m.). Od Snisnkého Kameňa pokračuje územie smerom na východ k vrchu Nežabec (1 023 m n. m.), kde sa rozdvojuje na dve vetvy, jedna smeruje k Veži (927 m n. m.) a druhá ku Fedkovu (978 m n. m.). Výmera chráneného územia je 2 578 ha a výmera ochranného pásma, ktoré nie je Svetovým dedičstvom je 2 413 ha.

Na území sa nachádza veľké množstvo maloplošných chránených území. Rovnomenná NPR Vihorlat, unikátne jazero Morské oko, ktoré vzniklo prehradením toku Okna zosuvom pôdy a ďalšie NPR Motrogon, PR Baba pod Vihorlatom, jazierko Malé Morské oko, PR Ďurova mláka a PP Sninský kameň.

Podložia tvoria vyvreté horniny, ktoré zabezpečili vhodné podmienky pre rast tunajšej flóry.

Podnebie

Priemerná ročná teplota je od 5,2 do 5.7 °C, vegetačné obdobie trvá 132 až 139 dní v roku. Priemerný počet zrážok je 950 – 1 000 mm a sneh pokrýva oblasť 152 až 160 dní v roku.

Flóra

Najrozšírenejší je buk lesný (Fagus sylvatica) a tvrdé dreviny ako javor horský (Acer pseudoplatanus), Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). Ďalšie miestne rastliny sú kostihoj srdcovitolistý (Symphytum cordatum), telekia ozdobná (Telekia speciosa), horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), čerkáč hájny (Lysimachia nemorum) a vyhodokarpatský subendemit skopólia kranská (Scopolia carniolica).

Zdroj

• Executive summary UNESCO, (po anglicky)