Preskočiť na obsah

Vojtech Löffler

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vojtech Löffler
slovenský sochár
Vojtech Löffler
Iné menáPrezývka: Béla báči[1]
Štát pôsob.Slovensko
Narodenie16. apríl 1906
Košice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie11. február 1990 (83 rokov)
Košice, ČSSR (dnes Slovensko)
BydliskoAlžbetina 20, 040 01 Košice
Národnosťmaďarská[2]
Štátna príslušnosťslovenská
Zamestnaniezubný technik
Profesiaumelec
Aktívne roky1936 – 1978
RodičiaMihály Löffler
Augusztina Krucsay
SúrodenciArpád Löffler
ManželkaKlára Löfflerová (rod. Schönherzová)
Odkazy
Webstránkalofflermuzeum.sk
CommonsSpolupracuj na Commons Vojtech Löffler

Vojtech Löffler (* 16. apríl 1906, Košice – † 11. február 1990, Košice)[3] bol slovenský sochár.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Košiciach. Jeho otec Mihály Löffler (1876 – 1954) bol dôstojníkom, účtovným strážmajstrom armády Rakúsko-uhorskej monarchie. Matka Augusztina Krucsay (1879 – 1966) pochádzala zo starej šarišskej zemianskej rodiny. Od roku 1912 do roku 1916 bol žiakom na košickej základnej škole. Od 1916 žiakom školy pre kadetov Marosvásárhelyi, ktorú neukončil. Od 1918 do 1920 bol žiakom Štátnej reálnej školy. Následne sa do roku 1923 učil za zubného technika. Od roku 1927 sa začal venovať sohárskej tvorbe. V rokoch 1928 – 1931 externe vyštudoval a zmaturoval na Česko-Slovenskom štátnom maďarskom reálnom gymnáziu v Rimavskej Sobote. V 1931 sa taktiež ako zápasník KAC Košice zúčastnil na medzinárodných súťažiach zápasníkov v Miskolci, Košiciach a Užhorode. V rokoch 1932 – 1933 začal súkromne študovať sochárstvo v Budapešti u Tibora Vilta a Ferenca Medgyessyho. V 1936 v Prahe urobil praktickú skúšku pre zubných technikov a taktiež sa prvý krát oboznámil s výtvarnými princípmi kamenosochárstva.[3][4][5][6][2][7]

V roku 1937 mal jeho prvú výstavu umiestnenú vo Východoslovenskom múzeu. Následne v roku 1938 získal prvú cenu v súťaži na pamätnú tabuľu Františka II. Rákóciho v Košiciach. Koncom druhej svetovej vojny bol odvlečený Sovietskou armádou do Sovietskeho zväzu. Do augusta 1947 pracoval v 7-člennej sochárskej skupine v zajateckom tábore. V roku 1947 po návrate naspäť do Košíc, sa oficiálne zapojil do výtvarného života na východnom Slovensku a zároveň definitívne ukončil činnosť dentistu. Dňa 9. decembra toho istého roku, sa oženil s Emíliou Petrovou.[4][5][6]

V rokoch 1956 až 1965 precestoval za účelom študijných ciest viaceré krajiny, ako napríklad: Poľsko, Maďarsko, ZSSR, Grécko, Egypt, Libanon, ale aj USA a Kanadu. Dňa 8. apríla 1988 sa oženil s Klárou Schönherzovou. Dňa 11. februára 1990 zomrel. Je pochovaný na Verejnom cintoríne v Košiciach.[8][4][5][6][3][2]

Vyznamenania a ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

V 1967 získal Cenu mesta Košice. 1978 mu bol udelený titul Zaslúžilý umelec. 1981 mu za jeho celoživotné dielo bola udelená cena Ministerstva kultúry SSR. 1986 bol vyznamenaný Radom práce. 1987 mu bolo udelené vyznamenanie „A Magyar Népköztársaság Csillagrendje“ (Rad hviezdy MĽR).[6][4][5]

Diela (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]

Výber diel, realizovaných v exteriéri aj interiéri:[4][9]

  • Štós – Fontána, stojací akt, 220 cm, travertín, 1958
  • Košice – pamätná tabuľa 13 mučeníkov, vápnik, 1959
  • Prešov – Sediaca žena v životnej veľkosti, travertín, 1959
  • Rožňava – socha J. Tótha, bronz, 1959
  • Košice – Dom umenia, 5 emblémov nad hlavným vchodom, 1961
  • Košice – Dom umenia, portrét Čajkovského, bronz, 1962
  • Liptovský Hrádok – Most nad Váhom, Pomník partizánov, bronz a olovo, 1965
  • Ubľa – Zdravotné stredisko, Ošetrovateľka s dieťaťom, 220 cm, travertín, 1965
  • Spišská Belá – pomník J.M. Petzvala, 1965
  • Dobšiná – Symbolický pomník víťazstva, olovo, 1965
  • Košice – Park Angelinum, Rodina, 220 cm, umelý kameň, 1966
  • Dobšiná – Pamätník SNP, žula, 1969
  • Rožňava – pomník k 25. výročiu SNP, travertín, 1969
  • Plešivec – Pamätník padlým sovietskym hrdinom, travertín, 1970
  • Košice – portrét a pamätná tabuľa A. Élőho, bronz, 1971
  • Štós – portrét a pamätná tabuľa Zoltána Fábryho, 1971
  • Spišská Nová Ves – Matka s dieťaťom, 180 cm, žula, 1974
  • Gelnica – Múzeum, Osloboditeľ, 50 cm, olovo, 1977
  • Snina – Osloboditeľ, 120 cm, sadra, 1977
  • Strážske – Brigádnička v životnej veľkosti, olovo, 1978

Múzeum

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Múzeum Vojtecha Löfflera

Múzeum bolo zriadené a otvorené mestskou časťou Košice – Staré Mesto dňa 17. decembra 1993. Svoju expozíciu venoval nebohý Vojtech so svojou manželkou mestu.[10][11][12][13] Dňa 8. februára 2002 bolo rozšírené o bývalú obytnú časť objektu v ktorom sa nachádza.[14][15] Časť múzea bola zrekonštruovaná v roku 2014.[16]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ MČ Staré Mesto. Dnes uplynie 30 rokov, čo nás opustil „Béla báči“ [online]. Košice: kosice-city.sk, [cit. 2021-01-29]. Dostupné online. Archivované 2021-02-03 z originálu.
  2. ↑ a b c MATEČKA, Michal; NAŠTOVÁ, Anna. Vojtech Löffler – Košičan, ktorý sa stretol s Picassom [online]. Košice: matica.sk, 2020-06-04, [cit. 2021-01-29]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c eAntik.sk. Vojtech Löffler, Biografia autora, eAntik.sk [online]. eantik.sk, [cit. 2021-01-29]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e Múzeum Vojtecha Löfflera. Životopisné údaje [online]. Košice: lofflermuzeum.sk, [cit. 2021-01-29]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d Múzeum Vojtecha Löfflera. Vojtech Löffler [online]. Košice: lofflermuzeum.sk, [cit. 2021-01-29]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d KIRAĽVARGOVÁ, Dáša. Kto bol Vojtech Löffler? [online]. Košice: kosice-city.sk, [cit. 2021-01-29]. Dostupné online. Archivované 2021-06-12 z originálu.
  7. ↑ VARGOVÁ, Lenka. Vojtech Lőffler [online]. Združžená stredná šškola, Gemerská 1, Koššice: zsalexyhozv.sk, [cit. 2021-01-29]. Dostupné online.
  8. ↑ Rekviem. História – Verejný cintorín [online]. Košice: rekviem.sk, [cit. 2021-01-29]. Dostupné online. Archivované 2020-09-30 z originálu.
  9. ↑ Web umenia. Vojtech Löffler – diela [online]. webumenia.sk, [cit. 2021-01-29]. Dostupné online.
  10. ↑ Múzeum Vojtecha Löfflera, Košice [online]. muzeum.sk, [cit. 2021-01-10]. Dostupné online.
  11. ↑ MČ Staré Mesto. Múzeum Vojtecha Löfflera [online]. Košice: kosice-city.sk, [cit. 2021-01-10]. Dostupné online. Archivované 2021-01-12 z originálu.
  12. ↑ Múzeum Vojtecha Löfflera [online]. Košice: kamdomesta.sk, [cit. 2021-01-10]. Dostupné online.
  13. ↑ Pridal RO SSN Košice. Dve desaťročia Múzea Vojtecha Löfflera Košice [online]. Košice: ssn.sk, 2013-12-16, [cit. 2021-01-10]. Dostupné online.
  14. ↑ TASR. Košické múzeum Vojtecha Löfflera sprístupní obytné priestory umelcovej rodiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-02-05. Dostupné online [cit. 2021-01-10]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ Košice – Múzeum Vojtecha Löfflera – www.pamiatkynaslovensku.sk – (kosice-muzeum-vojtecha-lofflera) [online]. pamiatkynaslovensku.sk, [cit. 2021-01-10]. Dostupné online.
  16. ↑ NITKULINCOVÁ, Andrea. Múzeum Vojtecha Löfflera vynovujú. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-09-08. Dostupné online [cit. 2021-01-10]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojtech_Löffler&oldid=7855124“