Vyhláška (ministerstvo)

Právo

Odvetvia práva

Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné

Deľba moci

Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Parlament · Senát · Národná rada SR Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ

Právne predpisy

Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos

Ďalšie pojmy

Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia

Vyhláška (neoficiálne a staršie edikt) je na Slovensku všeobecne záväzný právny predpis vydávaný ministerstvami alebo ostatnými na to zmocnenými ústrednými orgánmi štátnej správy, a to na základe zákonov a v ich medziach. Je to právny predpis nižšej právnej sily ako je zákon (v užšom zmysle). Pokiaľ je vyhláška v rozpore so zákonom, platí to čo hovorí zákon.

Jej základná úprava je uvedená v článku 123 Ústavy Slovenskej republiky, kde je napísané: „ Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Tým je zákon č. 400/2015 Z. z., Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a jemu pridružené Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky. Pravidlá pre vydávanie vyhlášok sú stanovené najmä v Čl. 37, ale ustanovenia platné pre prijímanie zákonov v Čl. 2 až 10, čl. 13 až 16, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 18 a 19, čl. 20 ods. 2 až 4, čl. 21 až 26 a čl. 33 sa vzťahujú primerane aj na vyhlášku. Na posudzovanie vplyvov návrhu vyhlášky sa vzťahuje čl. 12 rovnako. V stručnosti sú tieto pravidlá popísané nižšie, ale keďže sa z času na čas menia, presné znenie si treba pozrieť v aktuálnych Legislatívnych pravidlách.

K návrhu vyhlášky sa vypracuje odôvodnenie, ktoré sa člení na všeobecnú a osobitnú časť.

Všeobecná časť

Obsahuje:

• zhodnotenie platného právneho stavu a odôvodnenie nevyhnutnosti novej právnej úpravy,
• odôvodnenie hlavných princípov navrhovanej právnej úpravy,
• zhodnotenie súladu vyhlášky s ústavou a so zákonom,
• predpokladaný hospodársky a finančný dosah navrhovanej úpravy,
• doložku zlučiteľnosti návrhu vyhlášky s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie,
• tabuľku zhody návrhu vyhlášky s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Osobitná časť

Pre obsah osobitnej časti dôvodovej správy platí: dôvodová správa sa člení podľa jednotlivých paragrafov a v prípade novely podľa jednotlivých článkov a jednotlivých bodov novely. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení vyhlášky. Do odôvodnenia jednotlivých navrhovaných ustanovení sa nepreberá text týchto ustanovení, ani text a argumentácia už obsiahnutá vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

Pripomienkové konanie

Návrh vyhlášky zašle minister, vedúci ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúci iného orgánu štátnej správy na pripomienky ministerstvám, iným ústredným orgánom štátnej správy alebo iným orgánom a inštitúciám, v pôsobnosti ktorých sa právna úprava realizuje alebo ktorých sa problematika návrhu vyhlášky týka. Na zverejnenie návrhu vyhlášky na pripomienkové konanie, zaslanie oznamu o tomto zverejnení a na lehoty na zaslanie pripomienok k návrhu vyhlášky platí, že sa prerokuje s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní. Predkladateľ zverejní návrh na pripomienkové konanie na internete a zašle písomný a elektronický oznam o zverejnení návrhu na internete na pripomienky.

Prerokovanie

Návrh vyhlášky upravený podľa výsledkov pripomienkového konania zašle minister, vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúci iného orgánu štátnej správy stálej pracovnej komisii legislatívnej rady (ďalej len „stála pracovná komisia“) príslušnej podľa obsahu vyhlášky so žiadosťou o prerokovanie návrhu vyhlášky a zaujatie stanoviska k nej. Ak návrh vyhlášky posudzujú viaceré stále pracovné komisie, určí sekretariát legislatívnej rady, ktorá z nich vypracuje na základe stanovísk ostatných komisií súhrnné stanovisko. Stála pracovná komisia prerokuje návrh vyhlášky spravidla v lehote do 75 dní a zaujme k nemu svoje stanovisko.

Stála pracovná komisia vypracuje závery a odporúčania písomne a oznámi ich predkladateľovi do 10 dní od prerokovania návrhu. Ak predkladateľ nesúhlasí so stanoviskom stálej pracovnej komisie v tej časti, v ktorej sa namieta prekročenie zákonného splnomocnenia na vydanie vyhlášky alebo iný rozpor navrhovaného vyhlášky s právnym predpisom vyššej právnej sily, nezrozumiteľnosť alebo vnútorná rozpornosť navrhovaného textu vyhlášky, závažné nedodržanie legislatívnotechnických pokynov, predloží vec na rozhodnutie predsedovi legislatívnej rady.

Vyhlasovanie

Návrh vyhlášky upravený podľa stanoviska stálej pracovnej komisie alebo predsedu legislatívnej rady sa predloží na podpis ministrovi alebo vedúcemu iného ústredného orgánu štátnej správy. Žiadosť o vyhlásenie v zbierke zákonov podáva sekcia vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky. Žiadosť o vyhlásenie vykonávacieho predpisu sa doručí redakcii zbierky zákonov najneskôr do 15 dní pred dňom, kedy má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť. Ak má byť vykonávací predpis vyhlásený spolu so zákonom, na vykonanie ktorého sa vydáva, treba žiadosť o jeho vyhlásenie zaslať redakcii zbierky zákonov tak, aby mohol byť vyhlásený spolu so zákonom. Vyhláška sa vyhlasuje v zbierke zákonov.